Peter Stachura z KDH mal dnes tlačovú besedu, v ktorej podrobil kritike nové Memorandum 2.0., ktoré podpísala vláda s Lekárskym odborovým združením.

Slovensko v roku 2025: trestné oznámenie na Tomáša Szalaya za to, že zaočkoval desiatky tisíc ľudí. Splnomocnencom vlády je naďalej plochozemec, popierač pandémie, ktorý skúma vakcíny pod mikroskopom z dráčika, skrátka „business as usual“ verzia Slovensko.

27. 01. 2025 sa konalo zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), ktoré rokovalo o vypísaní obchodno-verejnej súťaže, ktorej cieľom je prenájom všetkých troch nemocníc, ktoré TSK prevádzkuje. Počas rokovania zazneli en block všetky klamstvá a mýty o slovenskom zdravotníctve a na zastupiteľstvo dorazili aj poslanci parlamentu, ktorí si s výnimkou poslanca Františka Majerského prišli spraviť poslaneckú agitku.

Vládna koalícia sa zmenšuje pomaly každým dňom, čoho dôsledkom môže byť i to, že parlament neschváli zákony, ktoré sú potrebné pre implementáciu Memoranda 2.0., ktoré vláda podpísala s LOZ, ergo organizáciou, ktorú Peter Schutz nazval najantireformnejšou entitou, ktorú Poľana nadájala.

Kresťanskodemokratické hnutie zas čelí vábeniu SMERu, ktorý po plyne, „majdanizácií“ a kadečom inom identifikoval, že je urgentne potrebné v Ústave stanoviť, že máme len dve pohlavia a to muža a ženu. Uvidíme, ako zahlasuje pri tomto návrhu ústavného zákona KDH.

Opozícia by chcela čím skôr predčasné voľby. Hovorí teda A, no nehovorí B a teda aká je vízia ich Slovenska po potenciálnych predčasných voľbách.

S exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, ktorý je stálicou našich podcastov, hovoríme opäť o aktuálnom dianí v slovenskom zdravotníctve ale i štáte ako takom. Nuž a tento štát pripomína čoraz viac Džamáhíriju.

Žilinský samosprávny kraj je spomedzi všetkých samosprávnych krajov najväčším vlastníkom a zároveň aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Okrem nemocníc prevádzkuje aj krajské ambulancie.

S riaditeľkou zdravotníckeho odboru ŽSK Silviou Pekarčíkovou sme hovorili aj o týchto témach:

Kolektív autorov publikoval vo vedeckom časopise International Journal of Public Health, uverejnil článok "Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022".

Jedná sa už v poradí tretiu publikáciu, ktorá sa venuje dopadu covidu-19 na slovenské zdravotníctvo. Prvou publikáciou je Slovenské zdravotníctvo v post–covidovej ére 2020 – 2025 – 2030, druhou Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) a v januári 2025 predstavil tím 13 autorov najnovšiu publikáciu.

Práve o najnovšej publikácií "Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022" sme sa rozprávali so spoluautorom tejto i predošlých dvoj publikácií a spoluautorom reformy zdravotníctva počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu, Petrom Pažitný.

V podcaste však nehovoríme len o covide ale aj o stave slovenského zdravotníctva dvadsať rokov po prijatí reformy zdravotníctva a šiestich reformných zákonov Rudolfa Zajaca a Petra Pažitného.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

• v čom je metodika publikácie unikátna
• o vplyve covidu-19 na nadúmrtnosť na Slovensku
• v súvislosti s covidom umrelo na Slovensku viac ako 35 000 ľudí
• metodika je replikovateľná aj v iných krajinách
• aké poučenie si môžme zobrať do budúcna z najnovšej publikácie "Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022"
• vďaka analýzam môžme lepšie ochrániť počas budúcej pandémie tých najzraniteľnejších
• akým spôsobom sa dá metodicky kvalitne pracovať s dátami
• o tom, ako Peter Pažitný vypovedal o štúdii o nadúmrtnosti na covid-19 a o tom čo sa následne (ne)dialo
• diskutovať s Kotlárom o vede by bolo gýčové a netreba mu venovať pozornosť a má nulovú relevanciu
• pred dvadsiatimi rokmi Zajac & Pažitný zreformovali sektor, no následne neprišiel nikto, kto by reformu aspoň pochopil, nieto na ňu nadviazal
• politici po prijatí reformy sa snažia napchať VHS kazetu do DVD prehrávača
• politici nerozumejú tomu, že stredom vesmíru v zdravotníctve je pacient
• štát zlyháva a namiesto tvorby pravidiel chce byť hráč a kriví podmienky hry vo svoj prospech
• štát nemá mať ani poisťovňu, nemocnice alebo záchranky
• čo sa musí stať, aby sa slovenské zdravotníctvo zlepšilo
• v slovenskom zdravotníctve dookola robíme tie isté chyby

Kolektív autorov publikoval vo vedeckom časopise International Journal of Public Health článok „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“. 

Jedná sa už v poradí o tretiu publikáciu, ktorá sa venuje dopadu covidu-19 na slovenské zdravotníctvo. Prvou publikáciou je Slovenské zdravotníctvo v post–covidovej ére 2020 – 2025 – 2030, druhou Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) a v januári 2025 predstavil tím 13 autorov najnovšiu publikáciu.

Práve o najnovšej publikácii „Rola COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku v rokoch 2020-2022“ sme sa rozprávali so spoluautorom tejto i predošlých dvoch publikácií a spoluautorom reformy zdravotníctva počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu Petrom Pažitným.

V podcaste nehovoríme len o covide, ale aj o stave slovenského zdravotníctva dvadsať rokov po prijatí reformy zdravotníctva a šiestich reformných zákonov Rudolfa Zajaca a Petra Pažitného.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Asociácia nemocníc Slovenska na svojej tlačovej besede, ktorá sa konala 15. 01.2025, formulovala svoje námietky voči memorandu, ktoré vláda koncom minulého roka 2024 podpísala s Lekárskym odborovým združením

Memorandum 2.0. je ešte drahšie, ako bolo to predošlé. Nemocnice, ktoré sú združené v ANS, deklarujú, že súčasný rozpočet nie je dostatočný a len nemocniciam v tejto asociácii bude chýbať približne 160 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky je potrebné vynaložiť na zvýšené platy lekárov, transakčnú daň alebo športové poukazy. 

Z 81 nemocníc združených v ANS podpísalo dodatky s lekármi len 11 z nich. Jedná sa o nemocnice, ktorých zriaďovateľom je štát. Tieto nemocnice museli nevýhodné dodatky s lekármi podpísať na priamy príkaz ministra zdravotníctva. Dodatky však podpísali aj nemocnice, ktorých zriaďovateľom sú vyššie územné celky. Avšak aj medzi nemocnicami, ktorých zriaďovateľom je vyšší samosprávny kraj, sa našli nemocnice, ktoré dodatky nepodpísali. 

Počas rokovania s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom chcela ANS zistiť, aký bude reálny rozpočet pre rok 2025 a rovnako od ministra ANS požaduje, aby sa transakčná daň netýkala poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Schválená transakčná daň totiž otvorene pozitívne diskriminuje nemocnice, ktorých zriaďovateľom je štát a ktoré sú jeho príspevkovými organizáciami. Akciové spoločnosti v štátnom portfóliu však transakčné dane platiť budú.

Cyklus podcastov s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom pokračuje aj v roku 2025. Začal sa síce nový rok, no čelíme tým istým problémom a nanešťastie aj medzinárodným blamážam.

V najnovšom podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Tak ešte raz a tentokrát už naozaj naposledy v roku 2024. Napriek tomu, že sme posledné dni trávili vo Vianočnej atmosfére, kríza ohľadne nie je definitívne zažehnaná.

L

Lekárske odborové združenie (LOZ) tlačí skrz ministerstvo zdravotníctva aj na tie nemocnice, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, aby en block akceptovali stiahnutie výpovedí. Avšak podľa našich informácií minimálne Penta Hospitals a AGEL tento krok neplánujú.

Uvidíme teda, či budú platiť slová odborárskeho predáka Petra Visolajského o tom, že „ak sa toto nevyrieši, môže byť problém zabezpečiť zdravotnú starostlivosť“.

Aj o týchto témach diskutujeme v pravidelnom podcaste s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom:

Tak ešte raz a tentokrát už naozaj naposledy v roku 2024. Napriek tomu, že sme posledné dni trávili vo Vianočnej atmosfére, kríza ohľadne nie je definitívne zažehnaná.

Lekárske odborové združenie (LOZ) tlačí skrz ministerstvo zdravotníctva aj na tie nemocnice, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, aby en block akceptovali stiahnutie výpovedí. Avšak podľa našich informácií minimálne Penta Hospitals a AGEL tento krok neplánujú.

Uvidíme teda, či budú platiť slová odborárskeho predáka Petra Visolajského o tom, že „ak sa toto nevyrieši, môže byť problém zabezpečiť zdravotnú starostlivosť“.

Aj o týchto témach diskutujeme v pravidelnom podcaste s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom:

• štát nemôže rozhodovať o tom, koho vezmú súkromní poskytovatelia späť do zamestnania
• vláda nemôže zasahovať do neštátnych pracovno-právnych kontraktov neštátnych nemocníc
• ako pôrody v Bratislave demonštrujú, že konkurencia je v prospech pacienta
• o tom, že Memorandum 2.0. je ešte drahšie ako malo byť pôvodné navýšenie platov lekárov
• LOZ bojuje koncentrovanejšie a viac konsolidovane ako vláda
• aká je politická budúcnosť Kamila Šaška
• kedy zakotvíme vedúcu úlohu LOZ v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
• aký bol rok 2024 pre slovenské zdravotníctvo z pohľadu Rudolfa Zajaca
• prečo je škoda, aby Michal Štofko pôsobil v súčasnej vláde
• chaos v zdravotníctve bude pokračovať aj v roku 2025
• rok 2025 bude v zdravotníctve horší ako rok 2024, no lepší ako sa bojíme, že bude

Jeden z prvých krokov dnes už exministersky zdravotníctva vedením Zuzany Dolinkovej bolo predloženie legislatívy, ktorou posunuli účinnosť zákona o tzv. čakacích listinách, ktoré sú prepojené s procesom optimalizácie siete nemocníc (OSN).

Tento krok bol nutný kvôli tomu, že sme koncom roku 2023 nemali k dispozícií dáta o tom, koľko sa čaká na jednotlivé medicínske služby. Analytička IZA Petra Ištokovičová sa na tvorení čakacích listín, zbere dát a ich vyhodnocovaniu intenzívne venovala počas celého roku 2024. Výsledkom je, že čakacie listiny sú na svete a od 01.01.2025 sa proces implementácie čakacích listín rozbehne na plno.

Tento podcast je pokračovaním predošlého podcastu, ktorý sme spoločne s Petrou Ištokovičovou, Mariánom Faktorom (Dôvera) a Petrom Smolíkom (UNION), ktorý sme publikovali 21.02.2024..

prečo bolo potrebné počas roku 2024 nastaviť procesy tvorby čakacích listín

aká je cesta pacienta od návrhu na vykonanie medicínskeho úkonu, po jeho zaradenie do čakacích listín až po povinnosť zdravotnej poisťovne preplatiť liečbu aj u iných ako zmluvných poskytovateľov

čo sú to čakacie listiny

ako sú definované medicínske služby

ako sa čakacie listiny líšia medzi poskytovateľmi a krajmi

aká bola spolupráca s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami

čakačky sa tvorili v spolupráci s medicínskymi odborníkmi

nie pri všetkých diagnózach je definovaný termín časovej dostupnosti

kto bude zodpovedať za to, aby sa pacient dostal k medicínskej službe včas

poisťovne pošlú klientom zoznam alternatívnych poskytovateľov v prípade, ak by pacient nebol operovaný načas

sú čakačky kryté rozpočtom?

cieľom je čakačky postupne skracovať