Jediné istoty sú dane a smrť, no mimoriadne vysoká pravdepodobnosť je aj to, že v slovenskom zdravotníctve sa nenudíme ani omylom. Uplynulý týždeň reflektujú Šimon Jeseňák a Rudolf Zajac. Prezident Slovenskej lekárskej komory píše členom o tom, ako perfektne pracuje konšpirátor Kotlár. Inštitúcia, ktorá by mala stáť na strane vedy a odbornosti, sa však dnes voľbou svojho prezidenta nachádza minimálne na opačnom brehu. Tí, ktorí nesúhlasia so smerovaním SLK, však majú skvelú možnosť nebyť jej členmi, keďže povinné členstvo v komorách bolo zrušené už pred viac ako dvadsiatimi rokmi zásluhou nášho pravidelného hosťa Rudolfa Zajaca.

Útvar hodnoty za peniaze, Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnili analýzy, ktoré síce hovoria o tom, ktorá poisťovňa koľko platí nemocniciam, no o kvalite zdravotnej starostlivosti nehovoria nič. Nemôžeme objaviť práškový cukor a nazývať to reformou zdravotníctva.

Poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák by rád zrušil poistný systém a nahradil ho daňovým. Rudolf Zajac by zas chcel svetový mier. Financie, ktoré sa nachádzajú v zdravotných poisťovniach, nie sú verejnými zdrojmi, ale predstavujú záväzkovo-pohľadávkový vzťah, hovorí v podcaste exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Solidárny systém nie je o lacných liekoch, ale o krytí rizika, ktoré si občan nemôže dovoliť.

V parlamente sa momentálne nachádza reforma, ktorá má ambíciu meniť podmienky vstupu liekov na náš trh a upraviť prahy ich dostupnosti. Podľa Zajaca všeobecne platí, že solidárny systém musí pokryť kritické riziko nákladov, pričom jedným z takýchto rizík je liečba onkologických ochorení, kardiovaskulárnych problémov, protetika a drahé lieky. Diskusia by sa však mala zamerať na to, ktoré lieky a diagnózy nebudú plne hradené alebo nebudú hradené vôbec z verejného zdravotného poistenia.

V podcaste sa venujeme aj nasledovným témam:

Slovenská lekárska komora – fungovanie, vedenie a aktuálne kroky prezidenta komory.

Financovanie nemocníc – analýza údajov o platbách poisťovní nemocniciam a ich presnosť.

Regulácia zdravotného poistenia – úloha Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jeho kompetencie.

Solidárny systém vs. spoluúčasť pacientov – čo by mal štát financovať a čo by si mali hradiť pacienti.

Lieky a legislatíva – zmeny vo vyhláškach týkajúcich sa inovatívnych liekov a ich dostupnosti.

Politické vplyvy v zdravotníctve – rozhodnutia ministerstva, poisťovní a ich dopady na systém.

Zisk zdravotných poisťovní – polemika o tom, či by mali byť zdravotné poisťovne ziskové alebo nie.

Možná reforma zdravotníctva – úvahy o prechode z poistného systému na daňový model.

Ústavné zmeny a politické dohody – postoj KDH k ústavným úpravám a ich politické dôsledky.

Úroveň verejnej diskusie o zdravotníctve – ako politici a odborníci komunikujú o zmenách v systéme.

Tento podcast si môžete vypočuť na svojich preferovaných podcastových platformách.

Štátne nemocnice dostávajú štedrejšiu finančnú podporu ako ich neštátna konkurencia. Kým univerzitné a fakultné zariadenia získali v roku 2024 dodatočných 191 miliónov eur navyše priamo cez programovú vyhlášku, neštátne nemocnice sa musia spoliehať na to, čo vyrokujú s poisťovňami.

Igor Pramuk, prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že tento nepomer vytvára systémovú nerovnováhu, ktorá neštátne nemocnice núti fungovať v podstatne prísnejších podmienkach. Navyše, pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc deformuje ekonomiku sektora a umožňuje týmto zariadeniam kumulovať dlhy bez nutnosti ich riešiť.

Diskusia sa dotkla aj rozdielov v platbách zo zdravotných poisťovní, kde sa podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukazuje jasná preferencia niektorých subjektov. Pramuk upozorňuje, že tento model financovania nie je transparentný a vytvára otázky, ktoré si zaslúžia odpovede. Asociácia nemocníc Slovenska sa snaží o spravodlivejšie rozdelenie zdrojov tak, aby každá nemocnica dostávala peniaze podľa jasných kritérií, nie na základe politických či korporátnych záujmov.

Okrem nerovnováhy v platbách sa rieši aj otázka efektivity. Podľa Pramuka je systém financovania nemocníc stále ťažkopádny a prechod na DRG – systém úhrad podľa diagnóz – prebieha pomaly. Paušálne platby spôsobujú, že nemocnice nemajú motiváciu k vyššej výkonnosti, čo môže byť jedným z faktorov poklesu produkcie. Neštátne nemocnice musia presne kalkulovať, štátne si môžu dovoliť byť stratové. Asociácia nemocníc Slovenska vidí ako riešenie spravodlivejšiu reguláciu financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Pokles produkcie nemocníc súvisí s nesystémovými platobnými mechanizmami. Rozpočet zdravotníctva na rok 2025 je neudržateľný – chýba približne 700 miliónov eur. Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu ohľadne transakčnej dane. Niektoré nemocnice môžu byť nútené obmedziť činnosť kvôli nedostatku financií, čo ohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

• Štátne nemocnice dostávajú výrazne vyššie financovanie, vrátane dodatočných 191 miliónov eur v roku 2024 a pravidelného oddlžovania.
• Nemocnice ANS potrebujú na celý rok rovnakú sumu, akú štátne nemocnice dlhujú dodávateľom a Sociálnej poisťovni – 700 miliónov eur.
• Úhrady zo zdravotných poisťovní sú nerovnomerné, pričom niektoré nemocnice dostávajú výrazne nadštandardné platby.
• Systém DRG je zavádzaný pomaly, pričom paušálne platby nemotivujú nemocnice k vyššej výkonnosti.
• Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu.

Štátne nemocnice dostávajú štedrejšiu finančnú podporu ako ich neštátna konkurencia. Kým univerzitné a fakultné zariadenia získali v roku 2024 dodatočných 191 miliónov eur navyše priamo cez programovú vyhlášku, neštátne nemocnice sa musia spoliehať na to, čo vyrokujú s poisťovňami.

Igor Pramuk, prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, upozorňuje, že tento nepomer vytvára systémovú nerovnováhu, ktorá neštátne nemocnice núti fungovať v podstatne prísnejších podmienkach. Navyše, pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc deformuje ekonomiku sektora a umožňuje týmto zariadeniam kumulovať dlhy bez nutnosti ich riešiť.

Diskusia sa dotkla aj rozdielov v platbách zo zdravotných poisťovní, kde sa podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukazuje jasná preferencia niektorých subjektov. Pramuk upozorňuje, že tento model financovania nie je transparentný a vytvára otázky, ktoré si zaslúžia odpovede. Asociácia nemocníc Slovenska sa snaží o spravodlivejšie rozdelenie zdrojov tak, aby každá nemocnica dostávala peniaze podľa jasných kritérií, nie na základe politických či korporátnych záujmov.

Okrem nerovnováhy v platbách sa rieši aj otázka efektivity. Podľa Pramuka je systém financovania nemocníc stále ťažkopádny a prechod na DRG – systém úhrad podľa diagnóz – prebieha pomaly. Paušálne platby spôsobujú, že nemocnice nemajú motiváciu k vyššej výkonnosti, čo môže byť jedným z faktorov poklesu produkcie. Neštátne nemocnice musia presne kalkulovať, štátne si môžu dovoliť byť stratové. Asociácia nemocníc Slovenska vidí ako riešenie spravodlivejšiu reguláciu financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Pokles produkcie nemocníc súvisí s nesystémovými platobnými mechanizmami. Rozpočet zdravotníctva na rok 2025 je neudržateľný – chýba približne 700 miliónov eur. Asociácia nemocníc Slovenska podala podnet na Európsku komisiu ohľadne transakčnej dane. Niektoré nemocnice môžu byť nútené obmedziť činnosť kvôli nedostatku financií, čo ohrozí dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Renáta Bláhová a Ľubomír Andrassy sú aktuálne na mediálnom turné, kde šíria svoje tézy, ktoré sa síce nemusia zakladať na faktoch či pravde, no zato ich sprevádza slušná dávka dezinterpretácií s príchuťou etatizmu. Kritizujú kadekoho a tvrdia, že na jednej strane tu funguje kartel Agelu a Penty, a zároveň, že tu nemáme trh. Železné drievko vyrobené z plastu by sa už pomaly po haluškách malo stať slovenským kultúrnym dedičstvom.

Títo ľudia si však musia vybrať – buď tu existuje kartel, čo znamená, že existuje aj trh, alebo trh neexistuje a máme tu monopol. Byť „trochu tehotný“ sa jednoducho nedá.

V podcaste s Rudolfom Zajacom sme sa zamerali na ich chybné interpretácie zdravotného systému, prehnané tvrdenia o „monopole súkromných poisťovní“ a úplné nepochopenie úlohy štátu v regulácii zdravotníctva. Zajac podrobne vysvetľuje, prečo sú ich analýzy zavádzajúce a ako ich návrhy na „štátnu kontrolu“ môžu v skutočnosti systém ešte viac poškodiť.

Bláhová ani Andrassy zjavne nechápu základné princípy fungovania zdravotníctva – Bláhová sa pokúsila z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou urobiť cenového regulátora, hoci tento úrad na to nikdy nebol určený. Andrassy zas prezentuje zdravotníctvo ako oblasť, kde súkromný sektor „drancuje verejné zdroje“, pričom ignoruje fakt, že najväčším krížovým vlastníkom je samotný štát, ktorý rozhoduje o zákonoch aj o financovaní. Podľa Zajaca ich tvrdenia nemajú reálny základ, vychádzajú z populistických interpretácií a vedú k chybným politickým rozhodnutiam.

V diskusii podrobne rozoberáme, ako štát dlhodobo zlyháva v regulácii – namiesto férových pravidiel tu máme chaotický a neriadený systém. Kritika smeruje k neprehľadnému financovaniu nemocníc, neefektívnemu prerozdeľovaniu zdrojov a absurdným tvrdeniam o „kartelovom správaní“ súkromných poskytovateľov. Ani Andrassy, ani Bláhová sa ani slovkom nezmienili o štátnych nemocniciach, ktoré prezentujú ako efektívne (bez akýchkoľvek dôkazov), a ktoré vraj trpia len zlým financovaním. O prezamestnanosti v týchto zariadeniach by ste v ich mediálnych výstupoch márne hľadali čo i len vetu.

Minister Šaško síce otvorene kritizuje postoj vlády k pandemickej dohode, no jeho vyjadrenia nemajú žiadny reálny vplyv na konečné rozhodnutie. Napriek jeho nesúhlasu vláda dohodu pevne odmieta. Šaško však svoj nesúhlas prejavuje len rétoricky – namiesto skutočného politického tlaku sa obmedzuje na vyhlásenia, ktoré nemajú žiadnu váhu. Aj keby položil hlavu na klát, podľa Rudolfa Zajaca by to nezmenilo vôbec nič.

Na Slovensku boli postavené od vzniku Slovenska v princípe tri nemocnice a to Bory, Nemocnica Penta Hospitals Michalovce a Nemocnica svätého Michala, a.s. Perličkou je, že ak štát postavil nemocnicu, konkrétne v gescii ministerstva vnútra, ktorú postavil Robert Kaliňák, tak ju prevádzkuje ako akciovú spoločnosť.

Štát momentálne stavia hneď tri nemocnice a to v Banskej Bystrici, Prešove a Martine. Kým nemocnicu v Banskej Bystrici a Martine stavia ministerstvo zdravotníctva, tak Prešov a najnovšie aj novú Národnú univerzitnú nemocnicu generála Milana Rastislava Štefánika stavia a bude stavať ministerstvo obrany.

Juraj Nevolník bol pri výstavbe nemocnice Bory, v rozhovore s ním hovoríme aj o týchto témach:

Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.

Digitálna medicína je na vzostupe a jej význam pre zdravotnú starostlivosť neustále narastá. V najnovšom podcaste diskutuje Šimon Jeseňák s Vladimírom Dvorovým a Ľubošom Petríkom o budúcnosti telemedicíny, vývoji legislatívy na Slovensku, úlohe zdravotných poisťovní a technologických inováciách, ktoré ovplyvňujú zdravotníctvo.

Hostia, odborníci na medicínu a digitálne zdravie, rozobrali reálne príklady využitia medicíny v praxi, ako napríklad monitoring pacientov so srdcovým zlyhávaním, a zdôraznili, že kľúčom k úspechu je správna interpretácia zdravotných dát.

Podľa odborníkov je telemedicína nielen riešením pre efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aj spôsobom, ako motivovať pacientov k zdravšiemu životnému štýlu. V podcaste hovoríme aj o tom, ako môže digitalizácia pomôcť pri riešení nedostatku zdravotníckeho personálu, o bezpečnosti zdravotných údajov a o tom, kam sa medicína môže posunúť v najbližších rokoch.

Významným momentom rozhovoru bola aj diskusia o konferencii Medicína 2025, ktorá prináša platformu na výmenu poznatkov a skúseností pre odbornú verejnosť.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

Tento podcast si môžete vypočuť vo vašich preferovaných podcastových platformách: rss, podbean, Spotify, Apple podcast & YouTube podcast.

Z éteru podcastu ozdravme sa opäť hlási Šimon Jeseňák spoločne s naším stálym hosťom Rudolfom Zajacom.

Tak budeme mať „špitál“ na Vajnoroch, pani Müllerová, parafrázajúc legendárnu knihu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války od fenomenálneho Jaroslava Haška.

O novej nemocnici, ktorá bude niesť meno po generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, čo je už samo o sebe bizarné, keďže táto koalícia má od ideálov Štefánika mimoriadne ďaleko, sme sa rozprávali s exministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom.

V podcaste hovoríme o týchto témach:

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Útvar hodnoty za peniaze v posledných dňoch uverejnili analýzy, ktoré sa venujú financovaniu nemocníc. Obe analýzy poukazujú na to, že nemocnice sú platené rozdielne. Nezistili teda nič prekvapivé.

V podcaste hovoríme aj o týchto témach:

prečo Bory zmenili riaditeľa a ako dopadol rok 2024 pre nemocnicu Bory

Nemocnica Bory má v poradí tretieho riaditeľa, ktorým sa stal Ivan Vulev

ÚDZS v minulosti kritizoval poisťovne kvôli prepoisťovacím kampaniam, ako dopadla prepoisťovacia kampaň minulý rok a či sa podarilo eliminovať nekalé praktiky pri prepoisťovaní

budeme sa môcť prepoistiť len raz za dva roky

z akého titulu skúma ÚDZS to, aké platby majú nemocnice od zdravotných poisťovní

nemocnice ako aj jednotlivé oddelenia nemocníc už budeme vedieť porovnávať

ako jednotlivé nemocnice platia zdravotné poisťovne

už máme potvrdené aj od štátnych inštitúcií, že krížové vlastníctvo nie je problém

problémom je, že financovanie nemocníc je netransparentné a nespravodlivé, hovorí Lednický

ako by sme mali platiť nemocnice a za čo

mali by sme nemocniciam platiť menej paušálne a viac za výkon

prečo si Bory nevyjednali lepšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami

úloha poisťovní je nakupovať zdravotnú starostlivosť v dostatočnej kvalite a komplexite, plnia si v tomto svoje úlohy?

aký je vzťah produkcie na platby zo zdravotných poisťovní

naplnila programová vyhláška očakávania?

nemocnice Penta Hospitals International (PHI) majú najnižšie efektívne základné sadzby

priame dotácie krivia trh

Lednický: „máme extréme rozšafnú liekovú politiku“

Po týždňovej odmlke sa opäť z éteru hlási Šimon Jeseňák v podcaste s Rudolfom Zajacom.

Na Slovensku máme slintačku a krívačku, teda ľudia nie ale kravy.

V najnovšom podcaste hovoríme o:

• o slintačke a krívačke na Slovensku
• zakázať ľuďom vstup do lesa je číry nezmysel
• pred usmrtením zvierat ich očkujeme
• o správaní sa opozícii voči slintačke a krívačke a o tom, že by sa mala vyvarovať podobnému konaniu, ako činila súčasná vládna koalícia počas pandémie covidu-19
• o nedostatku kafilérií na Slovensku
• počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu nám hrozila pandémia vtáčej a prasacej chrípky, aké opatrenia sa v tom čase prichystali
• za éry Zajaca vznikla pandemická komisia a ministerstvo zdravotníctva pripravilo protipandemické plány
• Rudolf Zajac „mám veľký problém reagovať na hlupákov“
• o tom, ktoré očkovania by mali byť povinné a ktoré nie

Po týždňovej odmlke sa opäť z éteru hlási Šimon Jeseňák v podcaste s Rudolfom Zajacom.

Na Slovensku máme slintačku a krívačku, teda ľudia nie ale kravy.

V najnovšom podcaste hovoríme o: