História nám dáva tie najlepšie odpovede na otázky, ktoré si kladieme v súvislosti s tým, čo sa deje v súčasnosti. A umenie môže byť skvelým komunikačným kanálom. Ako pracovať s históriou a pamäťou v divadle? Aké premenné vstupujú do písania hier, ktoré rozprávajú skutočné príbehy schované vo veľkých dejinách? V našom podcaste nazrieme do tvorivej kuchyne dramatika Petra Pavlaca, ktorý sa k týmto témam opakovane vracia. A prepojíme tak aj témy, ktorým sme sa venovali v nedávnych rozhovoroch na plan.art, ako je Akcia B alebo Karel Kryl, Peter Pavlac obe autorsky spracoval v divadelných inscenáciách. Reč bude o faktoch a príbehoch, autorskej licencii a zodpovednosti, rezíduách minulosti a generačných traumách, špecifikách divadla v súvislosti s pamäťou, diváckych, osobných aj autorských katarziách.

Pred tromi rokmi sme sa v našom podcaste rozprávali s riaditeľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martinom Cubjakom o pripravovanej rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa začala až potom, keď jediné múzeum Andyho Warhola v Európe bolo už v úplne dezolátnom stave a jeho zbierky ohrozené. A teraz sme sa stretli opäť, niekoľko dní pred slávnostným otvorením stavby, ktorá bude konečne dôstojným výstavným priestorom prezentujúcim diela Andyho Warhola a ďalších významných umelcov ako Keith Haring, Basquiat, Banksy či Hockney. A nebude to iba výstavný, ale aj zážitkový priestor.

Ivan Ostrochovský aktuálne – ako režisér – prichádza so svojím novým filmom Prameň a na jeseň uvedie autorský dokument venovaný kameramanovi Igorovi Lutherovi Igor a potom. Obe snímky mali svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, kde – ako producent – predstavil aj ďalší film 33 krokov, autorskej dvojice Šimon Domček a Anna Domček, ktorý získal Zvláštne uznanie poroty a ďalšie ocenenie, Cenu FIPRESCI, si odniesol aj film Prameň, pričom obe filmy, každý inak, sa venujú rómskej tematike. Snímka sa vracia, podobne ako jeho ďalší film Služobníci, do obdobia normalizácie, z ďalších filmov v Ostrochovského režijnej filmografii spomeňme snímky Svetloplachosť či Zamatoví teroristi, ako producent sa podieľal napr. na filmoch Martina Kollára, Jara Vojteka, Petra Kerekesa, Gregora Valentoviča, Ivety Grófovej, Márie Rumanovej a ďalších. V našom podcaste sa rozprávame o oboch polohách jeho práce a tvorby, ako vníma a následne umelecky reflektuje svoje vnímanie reality mladá generácia, ako aj o prístupe k voľbe a hľadaní inej perspektívy.

Režisér a dramatik Petr Zelenka je patrónom aktuálneho ročníka festivalu Nová dráma/New Drama, z ktorého zostali tento rok iba Fragmenty Novej drámy. Na úvod svojho masterclassu sa pristavil pri paradoxe, že je napokon patrónom festivalu, ktorý neexistuje. Paradox je ale signifikantnou súčasťou Zelenkovej divadelnej i filmovej tvorby, tak ako aj humor. A práve humor sa stal témou nášho rozhovoru – ako sa rokmi zmenilo jeho vnímanie, prijímanie a ako sa s ním teraz pracuje. O humore, láskavom i krásne nekorektnom, aj o tom, prečo Petr Zelenka nemôže písať politický kabaret, počúvajte v našom novom podcaste.

Lucia Mihálová je umeleckou šéfkou Divadla Jána Palárika v Trnave, dramaturgičkou a dramatičkou. V Činohre SND môžete aktuálne vidieť inscenáciu jej hry Etudy, na ktorej spolupracovala s Petrom Mazalánom a ponúkajú v nej vtipný i bolestný pohľad do života rodiny s dospelým autistickým synom. Pre Luciu práca na tejto hre znamenala vydať sa k sebe samej a byť absolútne pravdivá, aby dokázala skrz umenie sprostredkovať realitu, akú v rôznych variáciách prežívajú rodičia autistických detí. V podcaste hovorí o nájdení odvahy komunikovať vlastné obavy, osamelosť, intímne prežitky a každodenné malé i veľké boje, ale aj radosti matky dieťaťa na autistickom spektre, o hre, ktorú nechcela využiť na vlastnú terapiu, ale osloviť ľudí s podobnou skúsenosťou a ostatným divákom pomôcť ich pochopiť. A pripomenúť im to, čo autisti v sebe prirodzene majú – že je dôležité byť naplno prítomný v každom okamihu života.

Terrible 2s  majú za sebou päť rokov existencie a aktuálne predstavujú svoj tretí album Posledé letné dni. Kapelu založili po rozpade Živých kvetov Lucia Piussi s Agnes Loveckou, jedna veľká hudobná kapitola sa vtedy končila, a tak spolu otvorili novú, postupne sa k nim pridávali ďalší bývalí spoluhráči, až sa na posledných koncertoch (a v úvodnej skladbe Zabudnutým jazykom z nového albumu) stretli opäť... Živé kvety. Zdá sa, že sa začína ďalšia, staronová kapitola. A tak aj rozhovor sleduje „letokruhy” Lucie a Agnes, kde sa ich hudobné cesty začali, ako sa pretli, s akými ďalšími sa spojili aj rozišli,  a kam ich napokon nasmerovali.

Tichá sila Rudolfa Urca

Odišiel Rudolf Urc. A s ním veľký kus histórie a pamäte slovenského filmu – dokumentárneho aj animovaného, ich formatívna osobnosť. Odišiel výnimočný človek, ktorý dokázal, aj keď doba nepriala, vždy začať odznova a vybudovať niečo hodnotné a trvalé. Jeho odkaz nesú už niekoľko dekád jeho študentky a študenti animovanej tvorby na VŠMU, jednou z nich je i Katarína Kerekesová, ktorá v našom podcaste spomína na Ruda Urca, ale hovorí aj o súčasnej situácii a potrebe vnímať kultúrnu hodnotu animovaného filmu.

Estónsky skladateľ Arvo Pärt oslávil v roku 2025 svoje deväťdesiate narodeniny. Stále patrí k najuvádzanejším žijúcim autorom na svete. V našom podcaste sa o Pärtovej tvorbe, jej premenách a zážitku z jej počúvania rozprávame so skladateľom Petrom Zagarom, a to v kontexte knihy Arvo Pärt: čas čakania. Peter nielen inicioval vznik knihy, ale aktívne na nej spolupracoval ako autor prekladu i jednej z esejí. Kniha vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter a ponúka rozsiahly rozhovor talianskeho muzikológa Enza Restagna so skladateľom a jeho manželkou, dopĺňajú ho ešte eseje od Daniela Pastirčáka a Víta Zouhara. Peter Zagar rozpráva tak o hudobnej ceste Arva Pärta, nepostihnuteľnosti a výnimočnosti jeho diela, ale tiež o svojom vzťahu k Pärtovej tvorbe a jej vplyve na vlastnú tvorbu, ktorou oslovil aj samotného skladateľa. 

Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

...s kameramanom a fotografom Martinom Kollárom o zastavených aj pohyblivých obrazoch a hľadaní filmu v realite. 

Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Spisovatelia Jan Němec (Dějiny světla, Možnosti milostného románu…, šéfredaktor časopisu Host) a Jana Šrámková (Hruškadóttir, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo...) napísali „román ve dvou” BYT, ktorý experimentálnym spôsobom prepája príbehy Daniela a Zuzany. Na každej otvorenej dvojstrane knihy sa stretávajú, a súčasne sa míňajú. Spája ich jeden byt, v ktorom žijú na striedačku, každý na vlastnej životnej križovatke – Danielovi zomiera otec, Zuzana s malým synom odišla od partnera. Môžete začať čítať jeden alebo druhý príbeh, no súčasne sa vám zjavuje aj ten opačný. Tak ako sa do Danielovho bytu nasťahuje Zuzana, tak sa do jednoho románu/bytu nasťahovali dvaja autori – a vznikla zaujímavá skladačka. Ako sa píše vo dvojici, a pritom osamote? Aké je to, nemôcť zasiahnuť do príbehu ďalšej postavy? A ako sa vzťahy postáv premietli do vzťahu autorov? Nazrite v našom podcaste do ich autorskej kuchyne. 

Tento podcast z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.