PotulnéDividloPodcast

Audiozáznam veselej rozprávky s piesňami Potulného dividla J+T o tom, že za všetko môže láska. 

Napísali: Juraj Haviar a Tomáš Pohorelec

Strih, hudba a texty piesní: Tomáš Pohorelec

Hudobné aranže: Maťo Urban

Účinkujú: Juraj Haviar, Tomáš a Aurel Pohorelec, Silvia Zaprihač Pavličková

Nahrávané v decembri a januári v podcastovom štúdiu "Chalúpka strýčka Toma" v Medzibrode. 

Pre objednavky predstavení píšte: [email protected]

Písať o Dušanovi Cinkotovi je asi zbytočné. Všetci ho poznajú ako divadelného, muzikálového, filmového a dabingového herca, aj ako človeka, ktorý za svoje chyby zaplatil vysokú daň. Do našej chalúpky prišiel, hrnček kešu orieškov zjedol (aj keď doba kešu už vraj dávno skončila) a potáral toho naozaj habadej. Možno viete, že daboval Chandlera, ale vedeli ste o jeho úspešnej kariére mladého pesničkára, či o jeho kladnom vzťahu ku segedínskemu guľášu a knedľám, alebo spánku?  Viac prezrádzať nejdeme. Veď počúvajte. 

Ivan Fodor je zakladatel, režisér a direktor Záhoráckého divadla. Okrem toho kultúrny činiteľ v Senici, aktivista, hrdý Záhorák a v poslednej dobe najmä farmár, chovateľ kôz a výrobca fantastického syra. Ako hovorí: "V divadle vám zatlieskajú raz za čas, za syr ľudia tlieskajú aj každý deň". Zo svojou manželkou Ivou sa rozhodli opustiť ruch mesta a usadili sa v Osuskom. Večer plný kozých darov a plodov jabloní strávený na ich usadlosti stál za to. Veď posúďte...

Peter Kováč absolvoval Divadelnú fakultu VŠMU odbor Filmová a divadelná veda. Pôsobil ako dramaturg v niekoľkých slovenských divadlách – Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene, Divadlo SNP v Martine – dramaturg od roku 1987, od roku 1996 umelecký šéf, od roku 1998 riaditeľ. V rokoch 2006 – 2008 viedol ako hlavný koordinátor projekt kandidatúry mesta Martin na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. V roku 2008 bol umeleckým šéfom Slovenského komorného divadla Martin. V roku 2020 bol dočasným generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla. Je to divadelník telom a dušou a aj napriek tomu, že na poli profesionálnom toho dosiahol naozaj veľa, nezabúda na svoje korene. Je veľkým fanúšikom a podporovateľom ochotníckeho divadla na Slovensku. Či už ako porotca na rôznych prehliadkach, alebo ako bežný divák. Svoje by to tom vedel rozprávať aj kultúrny dom v Medzibrode...

Pred Veľkou nocou sme vyhlásili výzvu "40 dní bez slastí", počas ktorej sme nejedli mäso, nepili alkohol a nefajčili. Aj napriek tomu sa Jurajovi podarilo pribrať pekných 10 kíl. Ostatne, tento problém asi po pandémii trápi veľkú časť spoločnosti. Juraj nastúpil cestu chudnutia cez HerbaLife, kde si ho pod patronát zobral Robo Uhrín, chlapec z Hriňovej, ktorý sa stal propagátorom zdravého životného štýlu. Tradične nevážne sme rozobrali, aká dôležitá je pri zhadzovaní nadbytočných kíl strava. A, samozrejme, aj hlava. Na konci padlo Jurajove odvážne vyhlásenie. Tak mu držte palce.

V dnešných Táračkách naše pozvanie prijali Drahuška, Elenka a Janka. Sú tri dôchodkyňe, ale ak si pod dôchodkyňou predstavujete zošúverenú babičku, ktorá sa celý deň s paličkou v ruke vyhrieva na lavičke na slniečku, tak ste na veľkom omyle. A ak sa chcete dozvedieť, či v minulosti žili anjeli a teraz žijú čerti, tak ste správne. Vo švungu pospomínali na svoje mladé roky, ako to bolo na dedine, ktoré cigarety sa fajčili, aj kto koho prespal. Samozrejme, mená sme vystrihli. Posedeli, porozprávali, pospievali a potom frnkli sadiť krumplu. Lebo páračky sa majú robiť v zime a nie v máji. To sa za tie roky na dedine, chvalabohu, nezmenilo. 

V dnešných predveľkonočných Táračkách sme spolu s Jurom Smutným a Maťom Urbanom tárali o tom, či má v dnešnej dobe ešte vôbec zmysel poézia. Prišli sme na to, že sme na nič neprišli. Každopádne veríme, že trochu poézie nikoho nezabije. Hlavne treba veriť a pozitívne myslieť a ono to tak nejako potom všetko naberie ten správny smer. Veľká noc totižto prináša nádej a nádej umiera posledná. V podcaste zaznejú verše Jána Smreka, Jozefa Mokoša, Mariána Geišberga, Janka Jesenského a Mariannky Ibrahimi v interpretácii Juraja Smutného, Juraja Haviara, Tomáša Pohorelca a Maťa Urbana.

Na naše podcastové štúdio opäť udreli ťažké časy. Zasiahla tá choroba, ktorej meno sa nevyslovuje nahlas, a tak sme si v dnešnej časti vymenili garde a Juraj Haviar vyspovedal Tomáša Pohorelca. O divadle, o muzike, o živote... Jednoducho také "táračky" do nepohody. 

Tomáš Zázrivec, alias Vizek mal našliapnuté na skvelú kariéru v profesionálnom futbale. Začínal v Dukle Banská Bystrica a na tri roky okúsil futbalovú akadémiu Aston Villy. Je živým dôkazom tvrdenia: "Športom k trvalej indvalidite". Vo svojich 22 rokoch ho séria nešťatných zranení (aké bežný človek nazbiera tak za 90 rokov) odstavila od profi futbalu. Možno by dnes reprezentoval Slovensko na Majstrovstvách Europópy. Kto vie? On to už nerieši a ako hovorí život ide ďalej. O jeho zážitkoch z akadémie aj názoroch na súčasný vývoj slovenského športu nám ochotne porozprával 2 krát, keďže prvý záznam sa nám podarilo zmazať. Posolstvo dnešných Táračiek znie: "Milujte sa, množte sa a športujte!"

Keďže nám stále vyčíňa vírus, ktorého meno sa nevyslovuje, museli sme siahnuť do našich vlastných rezerv. Juraj Haviar je moderátor Táračiek a jeden z mála ľudí, ktorí sa nenarodili, ale zjavili. A zjavili sa preto, že majú na tejto planéte nejaké poslanie. Jurajove poslanie je rozdávať radosť a úsmevy. Robil to tak v Košiciach, vo Zvolene, v divadle, v televízii, dabinku a robí to aj teraz, keď je na voľnej nohe. Vážne aj nevážne sme sa porozprávali o jeho živote, snoch a plánoch a projektoch aj o tom, prečo získal v Amerike cenu za koalu.