
Sign up to save your podcasts
Or


Komár tigrovaný, jeden z najinvazívnejších druhov sveta, je zrejme už usídlený na Slovensku. S touto hypotézou pracujú vedci zo Slovenskej akadémie vied, na základe výskytov tohto tropického komára, ktoré sa potvrdili vlani v Bratislavskom Ružinove. A hoci starosta Ružinova na medializovanú správu reagoval odmietavo, s tým, že nie je potvrdené, že komáre v meste prežili aj zimu, vedkyňa Viktória Čabanová predpokladá, že sa s nimi stretneme už v apríli.
Hrozbu usídlenia sa komára ázijského v našich končinách neradno podceňovať. Tropické choroby, ktoré sa u nás vyskytujú len ojedinele, keď s nimi pricestuje niekto zo zahraničia, sa prostredníctvom ázijského tigrovaného komára môžu začať šíriť a pretrvať.
Ako spoznáme komára tigrovaného a keď máme podozrenie, že sme sa s ním stretli, ako postupovať, aby sme jeho nález overili a zabránili jeho množeniu?
Vypočujte si podcast s Viktóriou Čabanovou z Biomedicínskeho centra SAV.
#pocuvajtepravdu
"Fico bezohľadne hoduje na krvi Ukrajincov a takýmto spôsobom sa snaží získať politické body." - Vladimír Bednár
Hlavný cieľ Macronovho stretnutia neboli vojaci na Ukrajine, ale deklarácia, že Francúzsko pomáha, tvrdí analytik Vladimír Bednár.
Záujem verejnosti a médií však vzbudili najmä slová slovenského premiéra Roberta Fica o nasadení vojakov európskych krajín na Ukrajine. Z odpovedí lídrov, ktorí takúto možnosť odmietajú vyplýva, že o nejakej forme účasti západných vojakov na Ukrajine skutočne bola reč.
Ako teda podľa analytika vnímať slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona , že na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nie je zhoda, vylúčiť sa však nedá nič?
„Macronovo vyjadrenie, že o všetkom by sme mali uvažovať bolo primárne smerované do Moskvy a zároveň malo slúžiť na to, aby jednoznačne vytvorilo dojem, že podpora, ktoré európske krajiny poskytujú nestagnuje, že jednotlivé krajiny nie sú unavené vojnou na Ukrajine,“ dodáva Bednár.
A ako vníma analytik správanie a výroky slovenského premiéra?
„Viaceré vyjadrenia čelných ústavných činiteľov Slovenskej republiky by som označil za vedenie hybridnej vojny voči Slovenskej republike. Neviem ako inak to nazvať,“ hodnotí analytik s tým, že sa to vzťahuje aj na výroky Petra Pellegriniho, Andreja Danka, Roberta Kaliňáka, či Denisu Sakovú.
Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom.
#pocuvajtepravdu
Kritika voči ministrovi nebola zakázaná, tvrdí Andrej Gajdoš z SPPK. Malí farmári však boli podľa Mariána Glovaťáka z ASYF odmietnutí a videli politizáciu protestov.
Európa stojí pred dilemou. „Chceme lacné potraviny z dovozu, alebo prežitie farmárov?“ pýtajú sa farmári po protestoch.
Farmári v uplynulom týždni zorganizovali najväčšie protesty od vzniku Slovenskej republiky. Pridali sa tak k európskym protestom, ktoré trvajú už niekoľko týždňov. Nie všetci farmári však stáli bok po boku, menšie Združenie mladých farmárov Slovenska (ASYF) protestovalo samostatne ešte pred veľkým protestom najväčšieho spolku farmárov u nás, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Prečo do protestov nešli spoločne?
V diskusii je reč aj o:
#pocuvajtepravdu
Naťahovanie času a obštrukcie pri novele Trestného poriadku pokračujú. Hoci koalícia prichádza s ústupkami voči znásilneným ženám, v konečnom dôsledku to na výsledok a teda to, že mnohé trestné činy zrejme zostanú navždy nepotrestané, nemusí mať žiaden vplyv. Ak sa ku tomu pridá spochybňovanie už aj Ústavného súdu, kreatívne obchádzanie všetkých kontrolných inštitúcii a ústavných procesov pri menovaní šéfa SIS a ďalšie avizované zámery vlády, je možné hovoriť o tom, že chce meniť prakticky celý politický režim na Slovensku?
Tento týždeň boli opäť v uliciach miest nespokojní občania, ktorí si pripomenuli šieste výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale aj nespokojní farmári búriaci sa voči politike Bruselu, pričom kritika domácich politikov bola zo strany väčšej časti z nich zhovievavá.
Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa, v ktorom bude reč aj o tom, v akom stave je Európa a Slovensko a Ukrajina, po dvoch rokoch ruskej agresie. Podcastom vás sprevádza Zolo Rácz. Udalosti komentujú Andrej Matišák a Marián Repa.
#pocuvajtepravdu
Ruské vraždenie po dvoch rokoch vojny pokračuje a zdá sa, že momentálne majú, aj pre nedostatočnú a pomalú pomoc západu, navrch práve agresori.
A aké sú podľa analytika z Karlovej univerzity Jana Šíra príčiny? Jednou je aj úspešná hybridná vojna Ruska na samotnom európskom západe, teda ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov, ktorí tak v rozhodovaniach o konkrétnej a účinnej pomoci Ukrajine vajatajú, čo môže viesť k jej prehre. Dopúšťajú sa tak rovnakej chyby ako západné národy pred druhou svetovou vojnou.
Aká je teda aktuálna situácia na fronte a čo sa musí stať, aby mala pozitívnejšiu perspektívu? S akými problémami sa Ukrajina borí a aký možno očakávať vývoj? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s analytikom Janom Šírom z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity v Prahe.
#pocuvajtepravdu
Spochybňovanie Ústavného súdu, hádka o znásilneniach, aj osobné útoky. Na jednej veci sa však Tibor Gašpar s Máriou Kolíkovou zhodli.
"Za konaním prezidentky vidím skrytú dohodu s Ústavným súdom," tvrdí Gašpar.
"Koalícia nechce umožniť súdu zachrániť spravodlivosť," reaguje Kolíková.
Tibor Gašpar v diskusii tiež povedal:
Mária Kolíková v diskusii tiež povedala:
#pocuvajtepravdu
Trestný zákon po podpise prezidentky Zuzany Čaputovej putuje na Ústavný súd. Tromfy v rukáve má však stále koalícia. Nie je totiž isté, kedy sa novela objaví v zbierke zákonov, čo je moment, až od ktorého podľa ústavných právnikov môže Ústavný súd reálne konať. A podľa doterajšieho priebehu je možno očakávať, že tak ako robila obštrukcie v parlamente opozícia, bude teraz naťahovať čas koalícia, len aby novela Trestného zákona nadobudla účinnosť. Sme na prahu najväčšej ústavnej krízy v histórii Slovenska?
Vypočujte si komentovaný prehľad udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu, v ktorom bude reč aj o nominácii syna obžalovaného bývalého policajného prezidenta, Pavla Gašpara, na post šéfa SIS, ako aj o úmrtí ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
Udalosti komentujú Marián Repa a Andrej Matišák.
#pocuvajtepravdu
Odídenec Marosz z bývalého OľaNO naznačuje, že Igor Matovič vedie hnutie niekedy až manipulatívne. "Ako politik zlyhal, svoju dejinnú misiu už splnil," hovorí v podcaste denníka Pravda.
Bývalý poslanec a ex-riaditeľ Slovenského pozemkového fondu za hnutie Slovensko (ex-OĽaNO) vyčíta Igorovi Matovičovi štýl vedenia hnutia, keď líder o veciach rozhoduje sám, takpovediac, päť minút pred dvanástou. „Ja, ako člen hnutia, nikdy neviem, s čím budem stotožňovaný, že ako sa ten môj líder rozhodne, a to už nechcem ďalej znášať. Vystavovať sa nepríjemným prekvapeniam na poslednú chvíľu,“ tvrdí exposlanec OľaNO.
Hoci Ján Marosz Igora Matovoviča oceňuje za jeho protikorupčný boj, najmä pred rokom 2020, lídrovi hnutia Slovensko, bývalého OľaNO, zároveň vyčíta spojenectvo s Borisom Kollárom, či prílišnú dôveru Romanovi Mikulcovi.
„Nemám krvavé oči. Som vďačný za jeho protikorupčné ťaženie medzi rokmi 2017 - 2020, ale mám pocit, že práve protikorupčná téma má v OľaNO vyfúknuté gumy. Nedá sa zvádzať tvrdý boj proti korupcii s ľuďmi ako Roman Mikulec,“ hovorí Marosz.
#pocuvajtepravdu
Sociálne siete sú nechválne známe tým, že poskytujú priestor na šírenie nenávisti a tá je často namierená voči menšinám. Je to všeobecne známy fakt, nikto však nezmeral v akej miere sa táto nenávisť na Slovensku prejavuje. Výskumníci z neziskovky Inštitút ľudských práv preto vlani počas troch mesiacov analyzovali vyše 50 tisíc diskusných príspevkov na sociálnych sieťach pod článkami a reportážami všetkých známych mienkotvorných médií. V rámci medzinárodného projektu „Boj proti kybernenávisti voči Rómom a Rómkam“ sa zamerali na príspevky smerujúce práve k tejto menšine. Výsledok? Z komentárov diskutérov o Rómoch bola drvivá väčšina negatívnych a viac ako polovica priamo nenávistných, čo sa stupňovalo s prichádzajúcimi parlamentnými voľbami.
Kde pramení toľko nenávisti voči Rómom v našej spoločnosti a čo s tým? Vypočujte si podcast denníka Pravda s Lýdiou Kokavcovou a Petrom Weisenbacherom z Inštitútu ľudských práv.
#pocuvajtepravdu
V parlamente je nateraz dobojované, no a koalícia si podľa očakávania presadila svoje. Popri zmenách v trestaní majetkovej kriminality však tesne pred schvaľovaním vysvitlo, že novela Trestného zákona bude mať nemalý vplyv aj na vyšetrenie násilných trestných činov. Veľké emócie vzbudilo najmä to, ako zasiahne do práv žien, ktoré prežili znásilnenie. Na ťahu je teraz prezidentka, ktorá môže zákon vetovať, alebo aj podpísať a až následne podať podanie na Ústavný súd, čím teoreticky zníži pravdepodobnosť zamietnutia jej podania súdom. Ten tak získa viac času na rozhodnutie. Zaváži pri rozhodovaní súdu o novele aj spôsob akým bola schvaľovaná, alebo podstatnejšie budú jej toľko kritizované dôsledky?
Vypočujte sa komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu, v ktorom sa budeme venovať aj zvyšovaniu platov členov vlády a novým štátnym tajomníkom. Udalosti komentuje Marián Repa.
#pocuvajtepravdu