Rádiožurnál o 12:00

Divadelný a filmový režisér a scenárista, autor rozhlasových a divadelných hier, publicista, pesničkár a básnik už raz uspel v Anasoft Litere vďaka próze Dúha. Aktuálna balada Juraja Bindzára Mlčky a krátko je tragickým panoptikom krátkeho života pezinského rodáka a prvého československého medzinárodného šachového veľmajstra, nie je štúdiou o genialite originálneho šachového novátora, ani analýzy jeho majstrovských partií. Nič také. Autor rozpráva príbeh jedného nenaplneného životného sna a bizarného, ani nie trojročného manželstva s krásnou o dvadsať rokov mladšou moskovskou poetkou a herečkou. Číta Jozef Benedik.

Zuza Cigánová má ako herečka na konte také kultové tituly ako Romance pro křídlovku režiséra Otakara Vávru a básnika Františka Hrubína, či Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu. Od roku 1970 pôsobila v Činohre SND. Účinkovala v okolo dvesto televíznych filmoch a inscenáciách. Je autorkou kníh Kúsok cesty okolo sveta, Dopadne to dosť dobre, pes bude rád, K+K alebo naša etuda, Šampanské, káva, pivo, Divadelná hra a Špaky v tŕní. V podtexte prózy Aksál je myšlienka, že láska je príroda v nás. A príroda je najmocnejšia. A robí si, čo chce. Aj živelné pohromy. Prvý pohľad, prvý dotyk a vlna cunami zmetie všetko, čo doteraz dávalo zmysel. Pozrieme sa na to očami aktérov známeho, a predsa celkom iného trojuholníka. Lyrický jazyk Zuzany Cigánovej, obohatený o mnohé podnetné roviny, kde je každá veta myšlienkou, podčiarkuje túto jedinečnú mozaiku ľudských citov a túžení. Exkluzívne číta autorka.

Ivana Gibová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde sa ako doktorandka zaoberala súčasnou slovenskou prózou. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina a jej novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka.Ivana Gibová uvádza svoju prózu Barbora, boch a katarzia ako romanticko-eklekticko-pankáčsky príbeh o tom, ako Barbora hľadá peknotu, počúva operné árie a chce zažiť katarziu, ako Barborina babka kŕmi vtáčiky, ako Sylvia žije v zdanlivej morálnej špine a má veľké srdiečko a bielu pečeň, ako sú tu aj iní ľudia a láska a ešte asi boch? V réžii Laca Keratu číta Judita Bilá.

Publicista Michal Havran – ak nepočítame jeho spoluautorstvo úspešného Kandidáta - beletristicky debutoval prózou Analfabet, ktorá originálnym spôsobom rozpráva bratislavský príbeh s mnohými otázkami v podtexte. Ako súvisia sklady kníh s heroínom, prečo sa v Bratislave objavili potomkovia balkánskych kúzelníkov a operátori magických zrkadiel? Hrdinovia románu sa dostanú zo starého cintorína po stopách jazyka a zločinu do Petrohradu, aby sa mohli pozrieť z diaľky na Strednú Európu. Analafabet je junkieteologickým príbehom o interpretáciách a tajnom meste na Dunaji bez milostnej zápletky. V réžii Laca Keratu číta René Jankovič.

Jakub Juhás vyštudoval Kulturológiu v Nitre a Teóriu interaktívnych médií v Brne. Jedným z objektov jeho záujmu sú rôzne podoby experimentálnej hudby, ktoré reflektuje z kurátorskej, publicistickej a teoretickej pozície. Vedie malé hudobné vydavateľstvo a v roku 2016 debutoval miestopisnou kartografiou zamlčaných príbehov z hladovej doliny na juhu Slovenska s iniciačným názvom Novoročný výstup na Jaseninu. Demonštruje duchovný a biologický rozklad, nehybnosť, nezáujem a ničotnú zemitosť vypozorovanú a vypočutú z posedov a rozhľadní počas neskorej jesene a počiatočnej zimy. V réžii Laca Keratu číta Přemysl Boublík.

Absolvent histórie a filozofie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici Jozef Karika sa etabloval ako autor komerčne úspešných prozaických kníh Mágia peňazí, K.P.M.P.Z., V tieni mafie, V tieni mafie 2.: Čas dravcov, Nepriateľ štátu, Na smrť, Na smrť 2.: Bez milosti, Strach, Tma, Čierna hra: Vláda mafie a Trhlina. Posledná z nich, Trhlina, vznikla zvláštnym spôsobom. Po vydaní mysteriózneho trileru Strach sa autorovi ozval človek, ktorý mu vyrozprával naozaj desivý príbeh. Jozef Karika jeho rozprávanie zaznamenal, mnohé tvrdenia overil, doplnil o vlastné zistenia a spracoval do knihy Trhlina. Na jej stránkach rozmotáva tajomný až hrôzostrašný prípad. Zároveň poodhaľuje jednu z najväčších záhad Slovenska – nevysvetliteľné miznutie ľudí v pohorí Tribeč. Číta Ondej Kaprálik.

Prozaik, dramatik a režisér Silvester Lavrík debutoval zbierkou poviedok Allegro barbaro, po ktorej nasledovali ďalšie prozaické knihy Zlodeji a Perokresba, monodráma Villa Lola, romány Zu, Naivné modlitby a Nedeľné šachy s Tisom. V „bánoveckej“ próze inšpirovanej reálnou historickou osobnosťou Silvester Lavrík opäť stavia na schopnosti rozprávať zaujímavý príbeh ako mozaiku skrytých súvislostí vedúcich k prekvapivým rozuzleniam. Živý, moderný a bohatý jazyk, zmysel pre vtipné strihy a vysoké tempo rozprávania robia z jeho písania reálne východisko pre príjemný plnokrvný čitateľský zážitok. Číta Richard Stanke.

Hoci absolvent scenáristiky na pražskej FAMU Víťo Staviarsky svoje prvé poviedky publikoval už koncom 80. rokov, knižne debutoval až v roku 2007 útlou novelou z rómskeho prostredia Kivader. Po nej nasledovali zbierka próz Záchytka, román Kale topanky, za ktorý získal cenu Anasoft litera, zbierka absurdných, čiernych grotesiek Človek príjemný a novela Rinaldova cesta o pitoresknej púti mladého rómskeho chlapca za rodinným šťastím. Rinaldov príbeh je dobrodružný, vtipný, ale i citlivý, jeho silnou devízou je sociálno-kritický rozmer.

Ondrej Štefánik vyštudoval kulturológiu a marketingovú komunikáciu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Profesionálne pôsobí v reklame a je držiteľom mnohých ocenení za kreativitu. Debutoval v roku 2011 zbierkou poviedok Pštrosí muž a o rok na to vydal román Bezprsté mesto, s ktorým bol nominovaný na cenu Anasoft litera. Aktuálnej próze Som Paula nechýba rozmer generačnej výpovede a otázky: Kto sme? Kým sme sa stali? Kým by sme sa mohli stať? Kým sme boli a už nikdy nebudeme? Román Som Paula je diagnózou dnešnej doby. Rodinná dráma, neviditeľnými vláknami poprepájaná s celou spoločnosťou a samotným človekom. Nie sú tu nijaké klišé ani staromódne pózy. Iba čistý, presvedčivý, nekompromisný realizmus. V réžii Laca Keratu číta Miroslav Trnavský.

Štvrtáčka Johanka je trochu smutná. Prišla o všetkých kamarátov, malý brat jej zničil najmilšiu knihu a veľmi jej chýba starká. Práve sa s mamou a bratom Samkom presťahovala do Zapadáčika, kde je okrem malej školy iba malý kostol a obchod. Namiesto pošty tam majú oranžovú poštovú schránku. A práve do nej Johanka hodí list, o ktorom mama nič netuší. Potom sa čuduje, ako málo stačí, aby sa udalosti dali do pohybu.