Rádiožurnál o 12:00

Kniha historičky Maríny Zavackej je tak trochu knihou v knihe. Skrýva totiž jej erudovaný historický výklad nástupu ľudáckeho režimu na Slovensku, ako akúsi explikáciu, zároveň expozíciu k denníku Márie Janšákovej, nečakane uväznenej v Ilave roku 1939 bez akéhokoľvek právoplatného odsúdenia, ako politická väzenkyňa. Hodnota knihy, ktorej rozhlasová adaptácia má za ambíciu ju do dôsledkov naplniť, spočíva v subjektívnom pohľade na dobu a metódy devastujúce akékoľvek morálne hodnoty, ktoré nástup fašižmu na Slovensku priniesol. Ako plazivá nákaza sa dostával do myslenia ľudí a presúval moc do rúk lúzy. Popisuje metódy ponižovania, propagandy, jednoducho vznik totalitného “myslenia”, ktoré sa neskôr stalo princípom uplatneným nie len počas Slovenského štátu, ale aj počas obludnej fázy komunistickej éry našej krajiny. Knihu zdramatizovala Jana Juráňová.

Rozhlasová adaptácia divadelnej trúchlohry Augusta Strindberga v preklade Ladislava Obucha pichľavo ironizuje súdobú spoločnosť, jej mravy, konvencie, záujmy. Otvára pred poslucháčom zákulisie manželského spolunažívania v jeho hlbokej analýze, pričom poukazuje na to, ako manželstvo uvoľňuje v ľuďoch základné inštinkty, aké ľahké sa je dostať od lásky k nenávisti, ako možno duševne rozložiť slabšieho partnera … Preklad: Ladislav Obuch. Dramaturgia: Hana Rodová. Réžia: Hana Rodová. Majster zvuku: Peter Krajčovič. Hudobný dramaturg: Alexander Berta. Produkcia: Renáta Miškovičová. Účinkujúci: Miroslav Kolbašský, Soňa Harčar Petrillová, Igor Kasala, Judita Vicianová, Róbert Šudík, Michaela Domovcová a Peter Cibula

Daniel Pastirčák, Beata Panáková: Modro alebo Rozprávka o lietajúcej Alžbetke / Poeticky prerozprávaný príbeh života Alžbetky, ktorá túžila lietať, no neposlušnosťou prišla o svoje krídla. Nakoniec ich získa späť, no úplne inak než čakala.

Dramatizácia z próz Stanislava Rakúsa Básnici, Alkoholická poviedka a Telegram z knihy Telegram, ktorá v roku 2010 získala hlavnú cenu Litera pre najlepšie prozaické dielo. Dej je situovaný do osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a Rakús v jednotlivých prózach popisuje banálne situácie zo života obyčajných ľudí. V centre jeho textov sú postavy učiteľa a spisovateľa optikou ktorých nahliada okolitý svet. Jeho hrdinovia sú neveľmi úspešní, neambiciózni a tak trochu vláčení životom. Svoje životné frustrácie ventilujú alkoholom a písaním textov, v ktorých seba i ľudí vo svojom okolí nahliadajú s pochopením ale i značnou dávkou irónie. Vďaka čechovovskej schopnosti empaticky popísať drobných ľudí v triviálnych momentoch, zachytávajúcich ich typické povahové črty a správanie, sa s Rakúsovými hrdinami čitateľ ľahko stotožní, dokáže si evokovať dobu, v ktorej sa pohybujú a vcítiť sa do ich problémov. Dramatizácia: Inge Hrubaničová. Účinkujú: Richard Stanke, Ondrej Kovaľ, Rebeka Poláková, Peter Trník, Kveta Stražanová, Boris Farkaš, Dušan Kaprálik, Jana Hubinská, Michal Ďuriš, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Ľubomír Paulovič, Štefan Kožka

Rozhlasová hra Petra Pavlaca je osnovaná ako fiktívne rozhovory dvoch zakladateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov. Autor v nich konfrontuje vybrané archívne materiály a stavia do dialógu témy, o ktorých Milan Rastislav Štefánik a Tomáš Garrigue Masaryk spolu nediskutovali, no ktoré možno nájsť formulované v ich pozostalostiach. Téma spoločného štátu je tu nazeraná z novej perspektívy. Pod týmto uhlom pohľadu vidno nielen iné názory na niektoré zásadné otázky, v dialógoch sa rozkrýva aj ich filozofické a biografické pozadie. Okrem nového pohľadu na archívne materiály ponúka hra i formálne inovatívnu hru s historickým námetom vo výbornom hereckom naštudovaní. Účinkujú: Jiří Vyorálek, Michal Režnýa Matej Landl Hudba: Matúš Wiedermann Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Majster zvuku: Ľubica Olšovská Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata

Pôvodná rozhlasová hra Jána Mikuša: Amore prináša mozaiku troch príbehov, ktoré sa pretnú v jeden osudový okamih. Otvára zásadné témy ako tolerancia, fašizmus, či popieranie holokaustu. Pôvodná rozhlasová hra Amore je však autorov fikciou, osoby a miesta sú vymyslené. „Niet zákonov, je iba láska. Odložme preto skutky tmy a odblečme sa v zbroji svetla. Vo svetle života niet zákonov, niet prikázaní, je len jedno jediné, láska.“ Účinkujú: Juraj Smutný, Ivana Kivaderová , Viliam Hriadeľ, Daniel Výrostek, Alena Sušilová, Jakub Kováč, Milan Jareš a Marianna Kovačechová. Dramaturgia: Mária Danadová, réžia: Ján Mikuš.

Klavírna hudba súčasných skladateľov: Egon Krák, Ivan Buffa, Martin Burlas, Marek Piaček, Jozef Kolkovič.

Rozhlasovú hru Ešte som tu a zostanem napísal Laco Kerata na základe vlastnej rovnomennej prozaickej knihy. Približuje tému, s ktorou sa v domácej rozhlasovej tvorbe takmer nestretávame. Starnutie muža je v ňom sprevádzané samotou a nepochopením zo strany okolia a rovnakou dávkou vlastnej neochoty rozumieť meniacemu sa okoliu. Vzďaľovanie sa skutočnosti tu má podobu utiahnutia sa do vlastných spomienok na zosnulú manželku, deti, minulosť a predstáv, ktoré sa so spomienkami miešajú. Akoby sa spomienok a predstáv nazbieralo za život toľko, že je potrebné v nich upratať a to si vyžaduje celého človeka. Pre túto fázu starcovho života má z jeho detí najväčšie pochopenie osamelý syn Samo v strednom veku, ktorý sa ku starcovi nasťahuje, aby sa vo svojej bývalej detskej izbe mohol živiť prekladaním a písať poéziu a popri tom starať o otca. Keratova hra aj vďaka citlivej réžii a výborným hereckým výkonom Vladimíra Jedľovského v úlohe Otca ako aj ostatných hercov ponúka hlboký ponor do života v jeho záverečnej fáze. Účinkujú: Vladimír Jedľovský, Zuzana Tlučková, Jakub Rybárik, Lucia Hurajová, Danica Jurčová, Andrea Kvašňovská, Ľudmila Mandžárová, Dušan Kaprálik, Ladislav Konrád, Zuzana Jurigová Kapráliková, Ondrej Kaprálik, Laco Kerata. Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Majster zvuku: Peter Pištek Produkcia: Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata

Rozhlasová hra vychádza y predlohy držiteľa nobelovej ceny za literatúru I.B.Singera. Účinkujúci: Peter SKLÁR - Rozprávač /I.B.Singer/; Martin KAPRÁLIK - Mojše, Tam; Lucia HURAJOVÁ - Kreindl, Nesika; Peter MIKULÍK - Starec, Kráľ; Ladislav KERATA - Mazel; Juraj PREDMERSKÝ - Šlimazel; Andrej HRYC - Kamcan; Jaroslav ROZSÍVAL - Hlas; Tereza HEFTYOVÁ - Dieťa; Adela HEFTYOVÁ - Dieťa; Alex KONÍČEK - Dieťa; Erik KONÍČEK - Dieťa. Dramaturgia: Beáta Panáková; Zvuk: Stanislav Kaclík; Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková; Napísal a režíroval: Jaro Rozsíval.

Menej známu a v rozhlase doteraz nerealizovanú jednoaktovku V službe napísal Jozef Gregor Tajovský v roku 1911. Hra je zasadená do dobového kontextu v predvečer prvej svetovej vojny, kedy sa aj na Slovensku dostávajú do všeobecného spoločenského diskurzu témy ako socialistické hnutie, rovnoprávnosť žien či všeobecné volebné právo. Je to sociálna dráma, v ktorej ústredný konflikt tvorí spor medzi bohatým gazdom a jeho sluhom o spravodlivý plat a uznanie. V epicentre tohto konfliktu sa ocitne, pre Tajovského tak typická, silná a mravná ženská hrdinka – Zuzka. Autorka rozhlasovej úpravy drámy, Martina Vannayová, dobový kontext ponechala iba v náznakoch, pričom sa sústredí na intímnu drámu vyhoreného bezdetného mladého manželstva gazdu Štefana a Zuzky. Mužsko-ženský konflikt neporozumenia vo vnímaní vzťahov a okolitého sveta, v ktorých sú ženy zväčša tie emotívnejšie a muži tí pragmatickejší je univerzálny a nadčasový. Zuzka trpí pre odcudzenie so Štefanom, pre nedostatok vzájomného porozumenia a blízkosti, Štefan je sklamaný, keď sa Zuzka nespráva podľa jeho logiky a všeobecne – platných pravidiel a predstáv. Hra nám ukazuje jednu z epizód ich každodennosti, v ktorých sa trajektórie vzájomných očakávaní, emócií a činov nedokážu stretnúť.