Herečka a moderátorka Ráchel Šoltésová sa do Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom vrátila po čase s témou, o ktorej sa v šoubiznise hovorí len zriedka – s popôrodnou depresiou, ktorú prežívala po narodení syna Kubka. Priznáva, že namiesto očakávanej eufórie prišiel šok. „Každý hovoril o tej eufórii šťastia, o tom ohňostroji emócií, ktorý mal prísť. Neprišiel. A ja som sa cítila za to strašne vinná,“ opisuje obdobie, počas ktorého sa necítila dobre, no nevedela pomenovať, čo sa s ňou vlastne deje. Prelomový moment prišiel paradoxne pri bežnej návšteve u pediatričky, ktorá si na nej niečo všimla skôr než ona sama. Práve táto jedna veta spustila reťaz udalostí, ktorá Ráchel priviedla k prvému, prekvapivo konkrétnemu kroku na ceste k uzdraveniu – rozhodnutiu, ktoré vtedy vôbec nebolo jednoduché. V rozhovore otvorene hovorí aj o izolácii, o tlaku okolia s nevyžiadanými radami aj o tom, čo jej napokon pomohlo nájsť cestu späť k sebe aj k synovi. Nechýba ani úprimné priznanie, prečo dnes na celú tú skúsenosť nespomína s ľútosťou, hoci si vtedy prešla naozaj náročným obdobím. Vypočujte si celý rozhovor, v ktorom hviezda seriálu Dunaj, k vašim službám Ráchel Šoltésová hovorí bez okolkov o materstve, práci aj o tom, čo ju v živote drží nad vodou, si môžete pozrieť v relácii vyššie.

Do Bratislavy prišla pri príležitosti slovenskej premiéry filmu Bardotky – no počas nakrúcania relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa napokon rozprávalo o mnohých ďalších témach. Česká herečka Eva Holubová, ktorú diváci poznajú predovšetkým z kultových Pelíškov, otvorene hovorila o starnutí, priateľstve, viere aj o tom, ako ju takmer o život pripravili tri vážne choroby.

Film Bardotky rozpráva príbeh troch kamarátok, ktoré sa po rokoch opäť stretávajú a odmietajú sa vzdať chuti do života. Postavy sa búria proti spoločenskému tlaku na ženy, ktoré starnú. Sama herečka priznáva, že podobnú skúsenosť prežíva aj vo vlastnom živote. „Ja nemám problém s tým byť nekonvenčná. Ja skôr som bojovala s tým problémom nebyť maloverná... Nebáť sa neznámeho, vidieť ten pohár naozaj poloplný,“ hovorí o postoji, ktorý si musela sama v sebe vybudovať.

Najosobnejšie momenty rozhovoru patrili téme zdravia a viery. Holubová prekonala tri vážne choroby vrátane srdcovej zástavy, čo podľa jej slov definitívne prehodnotilo jej priority.  Rozhovor sa napokon preklenul aj k téme zodpovednosti voči budúcim generáciám a občianskej angažovanosti, ktorú si Holubová nesie ešte od Nežnej revolúcie. „Je to určitá moja povinnosť práve voči tým budúcim generáciám... Oni na to nemajú právo. Oni sú naši zamestnanci, nie my ich,“ hovorí o politikoch a o vlastnej zodpovednosti aktívnej občianky.

Čo herečke pripomínala jej vlastná mama pri nakrúcaní kultových Pelíškov, prečo si so sebou nosí odkaz z návštevy Dalajlámu a prečo tvrdí, že si dnes ako spoločnosť nemôžeme dovoliť byť pesimisti, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť v relácii vyššie. Jeho televízna premiéra na obrazovke TA3 je naplánovaná na sobotu 22. augusta. 

Vo veku dvadsaťtri rokov má na konte už vyše dvadsať filmových a televíznych titulov, no sama o sebe hovorí, že sa stále učí byť sama sebou. Česká herečka Ema Businská, ktorú diváci poznajú napríklad z rozprávky Princezna zakletá v čase, prichádza aktuálne do slovenských kín s filmom Bojovník po boku Milana Ondríka – a v Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom otvorene hovorila o perfekcionizme, syndróme podvodníka aj o tom, ako sa učí oddeľovať herecké postavy od vlastného života.

Za svojím prístupom k práci vidí najmä športové korene. Otec-olympionik, roky súťažného veslovania, vodného slalomu aj tenisu jej podľa vlastných slov dali disciplínu, ktorú premieta aj do herectva. „Výsledky a medaily nechodia zadarmo, viem, že na to, aby som mala nejaký výsledok, tak pre to musím niečo robiť,“ vysvetľuje princíp, ktorý si zo športu preniesla priamo na filmový pľac.

Cieľavedomosť má však aj svoju odvrátenú stranu. Businská sa v rozhovore prekvapivo otvorene priznala k syndrómu podvodníka. „Bojím sa, že niekto odhalí, že nie som dobrá, že to vlastne len hrám,“ hovorí o pocite, ktorý ju sprevádza napriek úspechom. Priznáva, že tendenciu k prepremýšľaniu a perfekcionizmu si nesie z detstva a že si na nej momentálne pracuje aj v terapii, ktorú navštevuje už pol roka.

Čo všetko prezradila o natáčaní vo vypredanej O2 aréne pred dvadsaťtisícovým publikom, prečo by si chcela zahrať Wonder Woman a ako vníma spoluprácu s Milanom Ondríkom, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete pozrieť v relácii vyššie. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu večer 15. augusta. 

Diváci ju poznajú predovšetkým ako herečku – no jej život má oveľa viac rovín. Lenka Barilíková Spišáková je zároveň hlasová pedagogička, členka slávneho umeleckého klanu Spišákovcov a žena, ktorá si novú profesijnú cestu vybojovala až v druhej polovici života. 

Pri príležitosti premiéry filmu Kavej 2, v ktorom stvárnila jednu z výrazných ženských postáv, si v Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom sadla v našom štúdiu, aby hovorila o rodine, hlase aj o momentoch, ktoré zmenili jej smerovanie.

Reč prišla najprv na jej filmovú postavu, ktorá podľa nej presahuje škatuľku „diktátorskej svokry". „Nepôjde len o šikanovanie," hovorí s úsmevom o role, ktorá sa dotýka tém blízkych mnohým ženám po päťdesiatke – aj otázky, ako zostať zaujímavou a príťažlivou pre partnera, keď deti odrastú a vo vzťahu zrazu zostanú dvaja sami. „Veľa žien sa v tej postave môže nájsť," dodáva.

Počas rokov v Radošinskom naivnom divadle odohrala aj tridsať predstavení mesačne a jej hlas to neraz odniesol. „Stratila som hlas a mala som dve predstavenia pred sebou. Bola som na obstreku hlasiviek," spomína na moment v Trenčíne, po ktorom si povedala, že to už nikdy nezopakuje. Práve vtedy začala skúmať, čo jej pomáha – a postupne z toho vyrástol projekt Sebavedomie v hlase.

Dnes učí ľudí zvládať situácie, keď ich pod tlakom zradí vlastné telo. „To telo nás zrádza pod vplyvom našej psychiky," vysvetľuje princíp, ktorý stojí na dychu a prítomnosti v tele. A pripomína, že sebavedomie v hlase môže stratiť ktokoľvek – aj človek na významnej pozícii, od ktorého výkonu závisí úspech celej firmy. 

Prečo synom nedovolila ísť rovno na konzervatórium, ako sa jej podarilo dostať na vysokú školu k práci s hlasom až na tretí pokus a čo si najviac želá pre dnešnú spoločnosť – to všetko prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť v relácii vyššie. 

Z malého alternatívneho podujatia sa za sedemnásť rokov stal jeden z najväčších festivalov na Slovensku – a dnes atakuje hranicu takmer 30-tisíc návštevníkov. Juraj Podmanický a Ján Trstenský, ktorí stoja na čele festivalu Grape od začiatku, prezradili v rozhovore, ako vzniká dramaturgia aj farebný vizuál tohtoročnej mýtickej zoo. „V dobe, keď sa všetci berú veľmi vážne, sa chceme vrátiť do detských čias," opisuje Podmanický tému, v ktorej bude festival ako jedna veľká rozprávka s magickými lesmi.

Odľahčená téma však stojí na čoraz vážnejšom ekonomickom pozadí. Za posledné dva roky narástol rozpočet festivalu z 3,5 na 4,5 milióna eur a organizátori nezakrývajú, že každý ročník je pre nich v podstate o prežití. Najviac ich ťaží daň: „DPH na vstupenky je u nás dvadsaťtri percent, čo inde v Európe neexistuje," upozorňuje Trstenský s tým, že bez zmeny sa môže stať, že tu jedného dňa nebude žiadny väčší festival.

Napriek tomu si tvorcovia zakladajú na jednom – že Grape má byť predovšetkým útek od reality. „My sme žúrka. Grape je bezpečná párty a to je dôležité povedať," hovorí Podmanický. Celý rozhovor o zákulisí festivalu, tajných koncertoch aj o nástupe umelej inteligencie v hudbe si môžete vypočuť vo forme podcastu.

Stretli sme sa druhýkrát – a opäť počas horúceho leta. Česko-americká supermodelka, herečka a spisovateľka Pavlína Pořízková pricestovala do Bratislavy uviesť komédiu Bardotky, film o troch ženách, ktoré po šesťdesiatke odmietajú byť neviditeľné. Téma, ktorá sa nápadne dotýka jej vlastného života.

V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom otvorene hovorila o novom manželstve po smrti Rica Ocaska, o odpúšťaní sebe samej aj o tom, ako sa vo veku 61 rokov postavila na úplne novú skalu. Rozhovor sa uskutočnil len pár dní po tom, čo sa druhýkrát vydala – jej vyvoleným sa stal americký scenárista Jeff Greenstein.

Nový vzťah pritom prišiel napriek jej vlastnému predsavzatiu. „Vzala som si ho, hoci som sa už nikdy nechcela vydávať, bola som absolútne proti tomu," hovorí o mužovi, ktorý jej rozumie ako nik iný na svete. Najosobnejšie tóny však zazneli pri téme odpúšťania. Ľuďom okolo seba Pořízková odpustila – „okrem jedného", a nie je ním jej prvý manžel. Oveľa ťažšie sa jej však odpúšťajú vlastné rozhodnutia. „Bola som taká hlúpa. Urobila som toľko rozhodnutí, ktoré boli pochabé – a niekedy som ich robila s vedomím, že sú hlúpe," priznáva. Straší ju, že si nie je istá, či by tie isté chyby neurobila znova.

Napriek všetkému dnes sedí usmiata a zmierená. Pred tromi rokmi prišla do Bratislavy s knihou o tom, ako sa jej život rozpadol, akoby bola zrazená zo skaly. Dnes je na inom brale, no stále lezie. „Vy ste ma stretli na konci jedného života a teraz sme na začiatku ďalšieho," hovorí. A hoci priznáva, že v 61 rokoch nemá ani potuchy, kam smeruje, berie to ako niečo vzrušujúce – aj keď zároveň trošku desivé.

Čím sa jej stala herečka Eva Holubová, prečo jednému človeku nikdy neodpustí a čo by si priala o ďalšie tri roky, prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu večer o 22:30.

Je jedným z najvplyvnejších hlasov slovenskej stand-up scény, úspešným moderátorom a človekom, ktorý svojím optimizmom valcuje sociálne siete. Bekim Aziri v úprimnom rozhovore poodhalil, kde končí sranda a kde začína realita otca, ktorý sa musel naučiť krotiť vlastné ego.

V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa Bekim Aziri vrátil k zlomovému momentu svojho života - po úraze na bicyklu zostal na invalidnom vozíku. Jeho najväčšou výhodou bol fakt, že sa rýchlo adaptuje na realitu. "Nejdem sa hrať na hrdinu. Prišli momenty, kedy som si poplakal, najmä keď som mal ísť prvýkrát po roku do školy - hovoril som si, ako sa na mňa budú pozerať,“ spomína Bekim. "Ale naučil som sa s tým žiť veľmi rýchlo," dodal. Kľúčom k jeho návratu do života bola rodina a tvrdá disciplína, ktorú si priniesol zo športu. A humor, ktorý je očividne v rodine Aziriovcov v DNA.

Reč prišla aj na Bekimov úspešný podcast Bekimovo horúce kreslo. Hoci hostí nešetrí, jednu skupinu ľudí do štúdia nikdy nepozve. Politici majú uňho stopku. "Som tu na to, aby som rozdával humor,“ hovorí rezolútne. Bekim tiež v rozhovore úprimne zhodnotil svoj vzťah s bývalou manželkou Laurou. Napriek rozvodu zostali blízkymi priateľmi a spolurodičmi, ktorí dokonca spoločne s dcérou chodia na dovolenky a lyžovačky.

V čom sa situácia pre hendikepovaných na Slovensku zlepšuje, prečo si nepripravuje scenáre na svoje vystúpenia a kedy mu dcéra v aute vyrobila „infarktový“ moment? Aj to všetko sa dozviete sa v novom diele relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Ema a smrtihlav, Out, Kronika večných snílkov, dve Slnká v sieti – a najnovšie dráma Prameň, ktorá mala svetovú premiéru v hlavnej súťaži jubilejného 60. ročníka festivalu v Karlových Varoch a do slovenských kín prišla minulý týždeň. Herečka Éva Bandor v nej stvárnila jednu z postáv príbehu, ktorý otvára nevyriešenú kapitolu československých dejín – sterilizácie rómskych žien v 80. rokoch. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom hovorila o štyroch rokoch nakrúcania, o hneve, ktorý v nej téma dodnes vyvoláva, aj o úzkosti, ktorú v sebe nosí od narodenia.

Že sa na Slovensku niečo podobné dialo, pritom netušila. „Mám päťdesiatpäť rokov a bola som úplne prekvapená, že som o tom nevedela vôbec nič," priznáva herečka. Keď ju režisér Ivan Ostrochovský s témou oslovil, reagovala prudko. Ten hnev v nej nevyprchal ani po rokoch práce na filme. Za tie roky totiž spoznala rómske komunity zblízka – v Rimavskej Sobote aj v Moldave nad Bodvou. „Pre nich je svätá vec rodiť dieťa. Rodina a deti sú na najvyššej priečke – a zobrali im práve to, čo je pre nich najdôležitejšie," opisuje. A dodáva bez okolkov: „Doslova si myslím, že to bola genocída."

Samotné nakrúcanie trvalo štyri roky a prinieslo aj celkom praktické obmedzenia. „Nemôžem si zafarbiť vlasy, nemôžem pribrať ani veľmi schudnúť," opisuje s úsmevom podmienky, ktoré mala priamo v zmluve a ktoré musela vysvetľovať aj tvorcom iných projektov.

Najosobnejšie tóny však zazneli pri téme, ktorú sama nazýva menšinovou úzkosťou. „Je v nás od narodenia, čudná vec, ktorej sa nevieme zbaviť," hovorí herečka, ktorá začínala v maďarskom divadle a pred piatimi rokmi sa vrátila na slovenskú scénu. Prečo dodnes nemá agenta, čo si myslí o odškodnení sterilizovaných žien na Slovensku a čo ju v profesii najviac drží pri zemi - aj to prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť vyššie.

Patril k tváram kultového SOS a stvoril postavy, ktoré na roky definovali televízny humor, no dnes ho už na hereckých doskách uvidíte len výnimočne. Dano Dangl, úspešný scenárista a jeden z vplyvných slovenských producentov, vymenil bláznivé "kusy" za manažérsku stoličku. V úprimnom dialógu v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom poodhalil nielen zákulisie filmových hitov, ale aj to, čo si musel v slovenskom šoubiznise po rokoch uvedomiť. Priznal, že za jeho úspechom stojí nielen talent, ale aj pragmatický pohľad na svet, v ktorom niet miesta pre zbytočný sentiment.

V rozhovore detailne rozobral producentské úskalia pokračovania letného hitu Kavej 2, ktorý prichádza v júli do kín. Porovnal náš trh s tým českým a vysvetlil, prečo v slovenskom éteri tak citeľne chýba klasická zábavná talkshow. Najsilnejšie však rezonovala jeho kritika riadenia štátu a audiovizuálneho prostredia, v ktorom podľa neho narážame na neschopnosť kompetentných. Dangl si v tomto smere servítku pred ústa nedával: „Sme v krajine, kde sú na niektorých postoch takí ľudia, že tí by tam nemali hľadať za žiadnych okolností nič, čo by ste im nedali riadiť ani kanceláriu vašu vlastnú, lebo aj to by pos..li,“ uviedol. Podľa neho je dnes navyše takmer zbytočné robiť politickú satiru, pretože politici si podľa jeho slov robia „prdel z nás všetkých“ lepšie než akýkoľvek komik.

Okrem ostrej kritiky však Dano Dangl predstavil aj svoje nové vízie, medzi ktoré patrí projekt SUD (Slovenský umelecký dvor) či ambiciózna komédia Šípkari. V závere rozhovoru naznačil, prečo sa po každom dokončenom projekte cíti ako otec, ktorý vlastné dieťa musí hneď „odkopnúť“, aby uvoľnil miesto ďalšiemu. Chcete vedieť, v čom sú Česi v tvorbe odvážnejší, prečo Dangl nerámuje plagáty svojich filmov a kedy sa zo Slovákov stali tak trochu „tragédi“? Dozviete sa v novom diele relácie. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu 4. júla večer o 22:30.

Pochádza z malej dedinky Lovčica-Trubín, hospodársku politiku vyštudovala s vyznamenaním a matematiku milovala natoľko, že chodila na olympiády. Napriek tomu si vybrala tanečný parket. Jedna z najlepších slovenských tanečníc, päťnásobná vicemajsterka Slovenska a tvár šou Let's Dance aj českého StarDance Dominika Rošková sa v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom rozhovorila o tom, ako sa z dievčaťa, ktoré nepoznalo nič iné než tanec, stala žena, ktorá sa musela naučiť, že vrcholová dráha má aj svoju cenu – a že tou cenou býva psychika.

Reč prišla na jej slávnych tanečných partnerov, na to, ako si ako „naivné dievča z dediny" sama klopaním na dvere zháňala sponzorov, aj na posledný, najnáročnejší ročník s Jánom Koleníkom, v ktorom sa podľa vlastných slov ocitla „v mori žralokov". No najsilnejšie zaznelo priznanie o perfekcionizme, ktorý sa vie obrátiť proti človeku, a o vyhorení, ktoré si dlho odmietala pripustiť. „Perfekcionizmus je dobrý, poháňa svet. Ale keď ťa začne ničiť a zväzovať, tak je obmedzujúci," opisuje to, na čom pracovala s terapeutkou. „Mala som pocit, že už nie som dosť dobrá a musím skončiť na vrchole."

Až s odstupom pochopila, že nebola unavená z tanca, len to mala „celé inak poskladané v hlave". Dnes vie, že o psychiku sa musí starať viac než o telo, a svoj život sa učí rozkladať na viac pilierov než len kariéru. Prečo budúci rok zrejme spomalí, ako jej Tatiana Drexler prevrátila všetky predstavy o láske a úspechu a prečo niektoré svoje tanečné čísla nedokáže ani pozerať – to všetko prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť práve tu.