Základným útvarom umeleckého štýlu je rozprávanie. Je základom divadelných hier, poviedok, románov, epických básní, či vtipných – alebo aj menej vtipných – príhod, ktoré váš strýko rozpráva na rodinných oslavách. Každé rozprávanie má v podstate tú istú, päť-bodovú štruktúru. Je to expozícia, kolízia, kríza, peripetia a katastrofa. Katastrofa neznamená, že koniec je tragický: tak sa však záver nazýval v antických drámach. Ide jednoducho o rozuzlenie.

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Publicistický štýl spája subjektivitu s objektivitou. Znamená to, že okrem toho, že autor predstaví fakty, napríklad čo sa stalo a kedy, môže vyjadriť aj svoj osobný názor na vec – samozrejme, nie vždy, všetko má svoj čas a miesto. V krátkej správe pre osobný názor nie je čas ani priestor, v reportáži alebo recenzii ho však už nájdeme. 

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Ruka v ruke s náučným štýlom ide aj argumentácia. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že správna argumentácia je jednoduchá, uprostred zapálenej debaty sa dá ľahko zabudnúť, ako správne argumentovať a skĺznuť k rôznym chybám. O niektorých z nich ti teraz povieme. 

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Životopis alebo Curriculum vitae je veľmi dôležitý dokument a pravdepodobne ho využiješ pri hľadaní letnej brigády alebo jobu. Životopis zbúchaný na poslednú chvíľu nepôsobí veľmi profesionálne a seriózne. Preto je dôležité napísať ho čo najlepšie – ale ako na to? Poradíme  ti!

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Nevieš ako napísať dobrý diskusný príspevok? Tak teraz spozorni, dáme  ti (know-how) zopár dobrých tipov ako na  to! V prvom rade treba dodržať tému, zbytočne od nej neodbočovať a pripraviť si viacero argumentov. 

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Keď sa rozhodneme použiť nejaký jazykový štýl, znamená to, že si s určitým zámerom vyberáme rôzne jazykové a mimojazykové prostriedky. V slovenčine rozlišujeme šesť druhov jazykových štýlov - a to: hovorový, umelecký, administratívny, publicistický, náučný a rečnícky jazykový štýl. Poďme si k nim povedať niečo bližšie, nech ich vieš identifikovať a vedome aj používať. 

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

František Švantner sa narodil v roku 1912 v obci Bystrá do robotníckej rodiny. Základné vzdelanie získal v Podbrezovej. Potom sa presunul do Banskej Bystrice, kde vyštudoval učiteľstvo. Tomu zasvätil celý svoj život. Všimli ste si, koľko slovenských spisovateľov bolo zároveň učiteľmi? Tesne pred svojou predčasnou smrťou sa stal aj riaditeľom školy v Hronove. Okrem toho pracoval aj pre Maticu slovenskú, pod ktorej záštitou sa venoval rôznych osvetovým činnostiam. Jeho tvorbu ovplyvnilo veľké množstvo svetových autorov, medzi inými aj Fiodor Michajlovič Dostojevskij či Edgar Allan Poe. Zomrel predčasne, iba vo veku 38 rokov na nádor mozgu. 

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Po prvej svetovej vojne vznikol ďalší literárny smer – naturizmus. Už podľa názvu je ľahké uhádnuť, čo je v naturizme tým hlavným motívom: príroda. Naturizmus je vrcholom lyrizujúcej prózy. Medzi najdôležitejších predstaviteľov slovenského naturizmu patrí okrem Dobroslava Chrobáka aj Margita Figuli, Ľudo Ondrejov a František Švantner.

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Je jasné, že dobrý text, najmä ak ide o beletriu, nemôže vyzerať ako jednoliaty stĺpec textu bez členenia. Pani učiteľku by asi taký text veľmi nepotešil a šance, že by si ho dočítala a teba ohodnotila dobrou známkou sú celkom mizivé. Preto teraz dobre počúvaj, ak sa chceš tejto chybe vyhnúť pri písaní slohu v škole.

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info:

Erich Maria Remarque sa narodil v roku 1898 do rodiny kníhviazača a umrel v roku 1970 na zástavu srdca. Bol to významný nemecký spisovateľ a vo svojich dielach vyjadroval myšlienky pacifizmu, kritizoval nacistický režim a vojnu. Keď začala vojna, spolu s ďalšími spolužiakmi odišiel na front hneď z gymnázia. Mal len osemnásť rokov. Podobne ako ďalší predstavitelia stratenej generácie, ani on po skončení vojny nedokázal nájsť svoje miesto v živote: Striedal zamestnania, bol učiteľ, novinár, účtovník, redaktor... V roku 1933 odišiel žiť do Švajčiarska: nemal veľmi na výber. Hitlerovej vojenskej mašinérii sa jeho knihy nepozdávali a verejne ich pálili. Neskôr aj s manželkou odišli do Spojených štátov, kde sa usadili. Je dôležité, aby ľudia písali o vojne. Je dôležité, aby bol vždy medzi nami nejaký Remarque, Hemingway alebo Svetlana Alexijevič: Niekto, kto sa nebojí písať o strašných udalostiach, pretože ľudstvo ako také má krátku pamäť, najmä čo sa týka násilia. Musíme si pamätať vojny a ich utrpenie: ak už nie preto, aby sme ich neopakovali, tak aspoň preto, aby sa nezabudlo na ich obete. Preto si dnes  priblížime vojnový román Na západe nič nové.

Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk

Viac info: