V tejto epizóde podcastu Slovenského národného divadla vás pozývame do zákulisia vzniku nového pôvodného baletu Peter Pan, ktorý bude mať svetovú premiéru v Balete SND. O tom, ako sa rodí rodinný titul pre deti aj dospelých, hovoria hostia tejto epizódy – skladateľ Marián Lejava, choreograf Roman Novitzky a scénografka a kostýmová výtvarníčka Lucia Šedivá.

Poslucháči sa dozvedia, prečo si tvorcovia vybrali práve príbeh večného chlapca, ako sa známy svet Krajiny-Nekrajiny premieňa do hudby, pohybu a vizuálnej podoby inscenácie, aj to, čím môže Peter Pan osloviť dnešného diváka. Reč bude o fantázii, dobrodružstve, detstve, ale aj o jemnej nostalgii a témach, ktoré z tejto nadčasovej rozprávky robia viac než len detský príbeh.

Už v piatok 6. marca 2026 a v nedeľu 8. marca 2026 uvedie Opera SND ďalšiu opernú premiéru sezóny – Eugen Onegin P. I. Čajkovského na motívy rovnomenného veršovaného románu A. S. Puškina.

Čajkovskij svojho Onegina nazval „lyrickými scénami“ – intímnou operou, v ktorej sa veľké životné zvraty dejú potichu: medzi túžbou a mlčaním, medzi spoločenskou konvenciou a skutočným citom. Práve konvencie (česť, reputácia, „čo sa patrí“) tu neraz rozhodujú viac než ľudia samotní – a vedú k tragickým dôsledkom.

Prinášame vám premiérový špeciál s členmi inscenačného tímu - režisérom Pavlom Smolíkom, kostýmovou výtvarníčkou Ľudmilou Vároššovou a dramaturgom Jozefom Červenkom.

Príjemné počúvanie!

Už tento týždeň uvedie Opera Slovenského národného divadla svoju prvú premiéru aktuálnej sezóny, monumentálne dielo Camilla Saint-Saënsa Samson a Dalila. Premiéra sa uskutoční v piatok 10. a v nedeľu 12. októbra 2025 v novej budove SND a prinesie na javisko jeden z najúchvatnejších biblických príbehov svetového romantického repertoáru.

Saint-Saënsova opera, ktorá mala premiéru v roku 1877 v nemeckom Weimare, patrí medzi vrcholné diela francúzskej grand opery. Fascinujúci príbeh o láske, vášni, zrade a víťazstve viery čerpá z Knihy sudcov Starého zákona a spája dve silné línie: dramatické vojnové napätie medzi Hebrejcami a Filištíncami a lyrické, až zmyselné scény medzi Samsonom a Dalilou. Práve táto kombinácia duchovnej hĺbky a opulentného divadla robí zo Samsona a Dalily jedinečný zážitok.

Do repertoáru SND sa dielo vracia takmer po sto rokoch – naposledy zaznelo v Bratislave v roku 1927. Novú inscenáciu pripravila režisérka Zuzana Fischer, ktorá príbeh ponúka s výraznou výtvarnou štylizáciou a tanečnou dynamikou, s dôrazom na symboliku svetla, architektúry a pohybu. Scénu a kostýmy navrhla Lucia Šedivá, choreografiu vytvorila Zuzana Lisoňová a svetelný dizajn pripravil Daniel Tesař.

Hosťami podcastu k pripravovanej premiére sú šéfdramaturg Opery SND Pavol Smolík, režisérka Zuzana Fischer a choreografka Zuzana Lisoňová.

V najnovšom vydaní podcastu Slovenského národného divadla vás pozývame nahliadnuť do zákulisia pripravovanej premiéry komickej opery Albert Herring od Benjamina Brittena.

Inscenácia je jedinečným výsledkom spolupráce Operného štúdia SND a Vysokej školy múzických umení. O tom, prečo je táto britská satira o spoločenskom tlaku, dospievaní a potrebe oslobodenia sa aktuálna aj dnes, hovoria režisérka Dana Dinková, dirigent Dušan Štefánek a umelecká šéfka Operného štúdia Jolana Fogašová.

Zistíte, prečo sa mladí umelci zamilovali do Brittenovej hudby, aké výzvy priniesla komická opera pre spevákov aj orchestrálny ansámbel, a prečo sa túto inscenáciu oplatí vidieť – či už ako divadelné rande alebo hudobný objav.

Vypočujte si podcast a nalaďte sa na premiéru plnú britského humoru, mladíckeho entuziazmu a výraznej hudobnej aj hereckej energie!

V najnovšej epizóde podcastu Slovenského národného divadla sa moderátorka Natália Dadíková rozpráva s riaditeľkou baletu SND Ninou Polákovou a dramaturgom Kristiánom Kohútom o jednej z najočakávanejších premiér sezóny – dramatickom balete Onegin v ikonickej choreografii Johna Cranka.

Spoločne nahliadneme do zákulisia tohto výnimočného titulu, ktorý vznikol podľa Puškinovho slávneho románu a dnes sa uvádza len na vybraných svetových scénach. Dozviete sa, aký dôležitý bol osobný vzťah Niny Polákovej k tejto inscenácii, ako získala licenciu pre Slovensko a prečo bol výber sólistov aj umeleckého tímu taký zásadný.

Dramaturg Kristián Kohút približuje génia Johna Cranka ako tvorcu silných, nadčasových príbehov, ktoré dokážu rozprávať bez slov – len telom, pohybom a emóciou. Reč je aj o hudbe, ktorá nepochádza z rovnomennej opery, ale z iných diel P. I. Čajkovského, úpravených do pôsobivej baletnej partitúry.

Reed Anderson, držiteľ licencie a blízky spolupracovník Cranka, osobne dozeral na slovenské naštudovanie. Hudobné vedenie zveril renomovanému britskému dirigentovi Martinovi Yatesovi, ktorý v Balete SND uviedol aj balet Manon a patrí medzi najvyhľadávanejších baletných dirigentov súčasnosti.

Onegin je dielo o túžbe, láske, odmietnutí a čistej emócii, ktoré si vás získa aj bez znalosti Puškinovho románu.

Rozprávanie o láske, odmietnutí, ľudskej túžbe i sile výrazu bez slov – aj o tom je Onegin. Zistite, prečo je táto inscenácia taká výnimočná – a prečo by ste ju nemali zmeškať. Vypočujte si príbeh inscenácie, ktorá sa stáva novým klenotom repertoáru SND. Premiéru uvádzame 11. apríla 2025.

🎙 Perníková chalúpka sa vracia na javisko Opery SND! 🎭✨

Po dlhých 66 rokoch sa na scénu Slovenského národného divadla vracia čarovná opera Engelberta Humperdincka Perníková chalúpka. Ako sa inscenačný tím popasoval s touto ikonickou rozprávkou? Aké vizuálne a hudobné prekvapenia čakajú detských divákov? A čím osloví aj náročné operné publikum?

To všetko vám v tejto epizóde podcastu prezradia režisérka a choreografka Dana Dinková, dirigent a autor hudobného naštudovania Maroš Potokár a dramaturg Jozef Červenka.

Moderuje Natália Dadíková. 

V rámci európskeho turné prichádza po 16 rokoch do Bratislavy najprestížnejší francúzsky činoherný súbor Comédie-Française, ktorý je zároveň najstarším fungujúcim divadlom so stálym súborom na svete. Na pôde Činohry SND odohrá dve predstavenia drámy Hekuba nie je Hekuba, v ktorej sa Euripidova antická tragédia prelína s príbehom zo súčasnosti. 

Hra bola v premiére uvedená na jednom z najvýznamnejších svetových divadelných festivalov v Avignone v réžii jej riaditeľa, portugalského umelca Tiaga Rodriguesa. Ako sám hovorí, jeho vízia javiskového diania je mix poetického, politického a osobného.

Projektový manažér Činohry SND Miroslav Švoňava, ktorý hru v Avignone videl, o nej hovorí: „Režisérovi Tiagovi Rodriguesovi sa podarila dokonalá syntéza antického divadla, klasických motívov, či už z kostýmovej stránky, ktoré sú veľmi minimalistické, ale zároveň s duchom aj s odkazom zo scénografickej stránky, kde dominuje jeden veľký objekt. Nepoviem, aký. Diváci si ho určite všimnú.“ 

Zaujala ho tiež kombinácia antického divadla a súčasnosti: „Akokoľvek bude divák nastavený, či príde na klasické antické alebo súčasné divadlo, ktoré rieši ako keby dennodenné, rutinné otázky, alebo otázky, do ktorých sa môže vteliť, určite si nájde svoj bod a v nejakej miere dospeje ku katarzii.“

„Je to kvalitné, veľmi pútavé a odvážne divadlo. No vôbec šanca vidieť v Bratislave zahraničné divadlo na vysokej úrovni je pomerne malá, respektíve, nedeje sa veľmi často,“ uzatvára.

Činohra SND uvedie toto exkluzívne predstavenie so slovenskými a anglickými titulkami.

Autor: Mário Drgoňa

Opera SND otvára svoju 105. sezónu koncertom venovaným jednej z najväčších osobností slovenskej opery - spevákovi Ondrejovi Malachovskému. Na túto osobnosť si spolu spomínajú jeho dvaja synovia - Sväťo a Martin Malachovský a Martinova manželka -  moderátorka a producentka Iveta Malachovská

Martin si na otcovi najviac cení, že bol ako otec trpezlivý, dobrosrdečný, veľkodušný. Bol to človek, ktorý sa kedykoľvek podelil so svojimi pocitmi aj so svojimi skúsenosťami. “Keď skončil skúšku v divadle, sadol do auta, prišiel nás vyzdvihnúť do školy alebo do škôlky a išli sme spolu von a tam sme spoznávali stromy, chodili sme lyžovať, robili sme všetko možné a venoval sa nám. Bol úžasný otec.”

Sväťo spomína, že otec to obrovský profesionál, ktorý si vždy stal za svojím. Mal premyslené všetky svoje postavy, na každej do úmoru pracoval. Priznáva, že obaja sú v podstate žiakmi ich otca, lebo ho sledovali popri práci. 

“Mne sa dvakrát v živote ako výkonnému umelcovi stalo, že som zabudol spievať na javisku, pretože ma strhol výkon kolegu. Je to absolútne neprofesionálne, ale stalo sa mi to pri našom otcovi. V Svätoplukovi som mu ako Turoň prišiel povedať správu, že sa proti nemu chystá sprisahanie. Jeho to strhne a otec to stvárnil tak, že ja som prestal a ďalej som nepokračoval, zostalo ticho. Druhýkrát sa mi to stalo pri pánovi Larinovi a toto boli dva momenty, kedy ma strhol výkon na javisku tak, že som zabudol spievať,” spomína si na spoločné účinkovanie s otcom mladší syn Sväťo Malachovský.

“Videla som operné predstavenie Krútňavy z roku 1967, ktorú robil režisér Karol Zachar. A musím vám povedať, na to, aká bola vtedy technika a vôbec technológia snímania divadelného predstavenia, tam pán Malachovský spieva tak, ako keby to bolo z platne. To sú veci, ktoré sú pre mňa nepochopiteľné, pretože on mal dar,” spomína na obľúbené role Iveta Malachovská.  

S kým Ondrej Malachovský rád spolupracoval, ako sa pripravoval na predstavenia, ako trávil voľný čas, akú hudbu počúval, prečo odmietol angažmán vo Viedenskej štátnej opere a či to niekedy ľutoval, sa dozviete v aktuálnej epizóde podcastu SME národné.

Po mužoch sexturistoch často zostávajú suveníry, za ktoré zodpovednosť nesie len žena

Premiéra Pucciniho Madama Butterfly v Opere SND

Aktuálna sezóna v Opere SND vyvrcholí premiérou Pucciniho opery Madama Butterfly. Tragický príbeh 15-ročnej japonskej gejše pripravil činoherný režisér Matúš Bachynec, pre ktorého ide o operný debut. Pucciniho dielo sa vďaka jeho citlivej aktualizácii stáva kritikou sexturizmu, jeho obetí a dôsledkov.

„Keď sme premýšľali nad konceptom, tak sme našli promovideo slovenskej cestovnej kancelárie, ktorá lákala mužov na cestu za 15-ročnými dievčatami do Afriky. Potom sme našli sériu dokumentov z Filipín, z Južnej Ameriky. Tá téma tu je, je dokumentovaná naprieč celým svetom a zdala sa nám ako vhodný tematický materiál na uchopenie,“ uvádza.

Barytonista Filip Tůma, ktorý sa v nej predstaví v úlohe amerického konzula Sharplessa, túto aktualizáciu víta: „V opere je každý posun k súčasnosti ťažký, ale chcem pochváliť, že sme v režijnom koncepte Matúša Bachynca nenašli miesto, ktoré by sa bilo s predlohou a išlo by proti logike pôvodného príbehu. Je zaujímavé, že aj keď je to starý príbeh, tak tou modernizáciou nič nestratil. Aj v tom modernom je to klasické.“

V pôvodnom príbehu sa hlavný predstaviteľ Pinkerton vracia do Ameriky a svoju mladučkú japonskú „manželku“ zanechá tehotnú v jej domovine, bez úmyslu niekedy sa k nej vrátiť. Naspäť prichádza až po rokoch, keď sa dozvie, že Čo-Čo-San mu porodila syna, ktorého chce vziať do USA a vychovávať so svojou právoplatnou americkou manželkou. 

„Emocionálne najsilnejšie a najsýtejšie v tejto opere sú práve situácie s dieťaťom, a nielen preto, že keď sú na javisku deti, tak to má nejaký efekt, ale aj preto, že sa tam v plnej miere odhaľuje tragédia Čo-Čo-San a to je element, na ktorý sme chceli poukázať, že po mužoch sexturistoch často zostávajú suveníry, za ktoré zodpovednosť nesie len žena. Muži sa z toho vyvlečú a odchádzajú žiť svoje európske alebo západné životy. A dieťa je takým výkričníkom pre nás, že ešte aj ďalší človek utrpí tragédiu,“ ozrejmuje dramaturgička inscenácie Martina Mašlárová.

Autor: Natália Dadíková

Veľkovýpravná inscenácia jednej z najobľúbenejších a najčastejšie uvádzaných opier Giuseppe Verdiho vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Slovenského národného divadla. Jej uvedenie nakoniec pre pandémiu prebehlo neskôr, ale zostáva obľúbeným titulom v repertoári Opery SND.

„Je to plnokrvne romantický príbeh so skvelou hudbou, ktorá stojí za vypočutie. Je to najvýpravnejšia a najmonumentálnejšia opera z celého repertoáru, ktorý SND má. Väčšina scény sa ani neodváža uskladniť do divadelných dielní, ale je stále odložená na bočnom javisku, pretože je taká veľká, že sa ani nedá odviezť,“ uvádza dramaturg Opery SND Jozef Červenka. 

Sólista Ondrej Šaling, predstaviteľ egyptského bojovníka Radamesa: „Ten intímny príbeh je takmer súčasný. A scéna, výprava a veľké baletné čísla nás môžu preniesť do minulosti.“

Kultúrne elity boli v druhej polovici 19. storočia priam posadnuté exotizmom. Napoleon sa zaujímal o históriu Egypta, podnietil vedecký výskum a zorganizoval expedíciu 167 vedcov a výskumníkov. Champollion v tom čase pomocou Rosettskej dosky rozlúštil hieroglyfy a byť odborníkom na Egypt patrilo k bontónu. 

„Je to neuveriteľná kultúra, ktorá vychádzala z jednoduchých prvkov – z kruhu – slnka, objavuje sa tu posvätný chrobák skarabeus – toho máme v opone, sú tam veľké kubusy, ktoré sa objavujú v egyptskej architektúre, a bočné sufity naznačujú obelisky,“ približuje monumentálnu scénu kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová.

Štylizované kostýmy zasa nesú nielen egyptskú, ale aj secesnú inšpiráciu a len na ich vyrobenie spotrebovali v Umelecko-dekoračných dielňach SND dva kilometre látok.

Giuseppe Verdi – meno, ktoré sa stalo doslova synonymom talianskej opery. A v prípade Aidy si okrem hudobného zážitku a veľkých emócií odnesiete aj príjemný vizuálny zážitok. Túto operu totiž môžete počúvať aj očami.