Studnička

Štúdiový ľudový súbor bol externým orchestrom banskobystrického rozhlasového štúdia. Pôsobil v rokoch 1964 – 1995 , v archíve zostali po ňom desiatky nahrávok ľudových piesní a hudby v spracovaní skladateľov. Prechádzku jeho históriou pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Krpeľany - obec leží v severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny na nive a terase Váhu. Prvá písomná zmienka o Krpeľanoch je z roku 1430. Krpeľany v tom čase boli samostatnou dedinou Sučianskeho panstva. Ľudia sa tu odpradávna zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, pltníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Život Krpeľancov bol neoddeliteľne spätý s riekou Váh, ktorá kedysi tiekla pozdĺž dediny.

Rejdová rezonuje u milovníkov folklóru ako obec, kde sa vždy pekne spievalo, kde je originálne nárečie a kde boli prejavy tradičného spôsobu života veľmi dlho vitálne. V neposlednom rade je to aj miesto, kde sa vždy koncom augusta konajú Gemerské folklórne slávnosti. Už mnoho rokov tu pôsobí folklórna skupina Hôra, ktorá vydala svoje oficiálne prvé CD-čko Beťar som aj beťar budem. Prostredníctvom neho nahliadneme do minulosti aj prítomnosti Rejdovej. Spomíname aj na jedného z posledných bardov starého hudobného sveta, vynikajúceho kontráša a primáša z horehronskej obce Telgárt, Ladislava Harvana.

Moderovaný prúd o ľudových tradíciách

1978 – 1992 - heligónka sa v našom ľudovom prostredí v priebehu storočnice od svojho vzniku stala veľmi žiadaným hudobným nástrojom a najmä v posledných troch desaťročiach sa opäť teší mimoriadnej obľube .Zvlášť na strednom Slovensku . Potešiteľné je , že muzikanti ju tu naučili hrať na veľa spôsobov. Tak, aby verne zapadla do hudobných nárečí jednotlivých oblastí. Jednoducho povedané - Terchovci hrajú na nej po terchovsky, Detvania po detviansky, gorali po goralsky a tak to funguje aj inde. Dokumentuje to aj náš výber zo vzácnych archívnych ukážok, ktoré banskobystrické rozhlasové štáby zaznamenali v rokoch 1978 – 1992. Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Žibritov leží v JV časti Štiavnických vrchov na rozhraní Skalky, Sitnianskeho predhoria a Krupinskej planiny. V roku 1342 obec patrila hradu Litava, od 1. polovice 16. storočia panstvu Sitno. V roku 1576 ju zničili Turci a postavili tu obrannú pevnosť. V strede obce dodnes stojí malá bašta, ktorá je pozostatkom bývalého zámočka s kostolom. Slúžila ako strážna a obranná veža v období tureckých nájazdov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým výrobou drevného uhlia, ktoré bolo potrebné pre okolité huty. Dôležitým zamestnaním bolo tiež poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a okrajovo aj vinohradníctvo. Mnoho chlapov pracovalo v lesoch.

Viac hlasný spev patrí k vzácnym prejavom nášho kultúrneho dedičstva. Dnes je ale jasné, že ľudia spievajú stále menej a dávajú prednosť ľahšie dostupnej, konzumnejšej kultúre. Stále sú však na Slovensku regióny, kde sa spieva, miestni obyvatelia majú k spevu vzťah a navyše, ak spievajú, ich prejav má veľmi rázovitú podobu. Takýmto regiónom je Horehronie. Práve jeho viachlasný spev bol práve na začiatku tohto roka zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ako je to teda so spevom na Horehroní, kto ho pestuje a aké má dnes podoby porozprávajú jeho nositelia aj tí, ktorí budú bojovať o zápis zo svetového zoznamu - samozrejme, za zvukov horehronských piesní.

Moderovaná relácia o tradíciách a ľudovej kultúre, nedeľa, 28.2.2016.

Výber archívnych zvukových ukážok z repertoáru stredoslovenských folklórnych súborov. Nahrávky vznikli v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu v rokoch 1965 – 1996. Účinkujú členovia súborov Urpín - Banská Bystrica, Rozsutec - Žilina , Vršatec - Dubnica nad Váhom, Mostár- Brezno, Partizán -Slovenská Ľupča, Stavbár - Žilina a Marína - Zvolen . Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Ostrá Lúka leží na hranici Štiavnických vrchov a Pliešovskej kotliny, neďaleko rieky Hron. Bola to poddanská obec Dobronivského hradu. Koncom 15. storočia ju získal rod Ostrolúckych, ktorý sa postupne vzmáhal majetkom i postavením svojich príslušníkov. Viacerí z nich zastávali dôležité funkcie v správe Zvolenskej stolice. Rod Ostrolúckych po celé storočia významne ovplyvňoval celkový život v tejto obci.