Studnička

Moderovaný prúd s ľudovou hudbou

Zakáľačky - Bravčovina, karmina, svinský kar, zakáľačka, zabíjačka, to boli kedysi nielen pracovné príležitosti, ale i významné spoločenské stretnutia. Dnes sa vo viacerých domácnostiach kupujú hotové bravčové výrobky, no predsa sa nájdu rodiny, kde sa zabíjačky realizujú aj v súčasnom období. V relácii sa dozviete, ako v niektorých lokalitách prebiehali zabíjačky v prvej polovici minulého storočia. Prezradíme vám nielen recepty na mnohé zabíjačkové špeciality, ale i množstvo zaujímavostí, ktoré kedysi s touto prácou súviseli.

Gajdy a gajdošské tradície - zápis do UNESCO - V decembri 2015 schválili v africkej Namíbii delegáti UNESCO z celého sveta zápis slovenských gájd a gajdošskej tradície do prestížneho Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva . V súčasnosti obsahuje 314 prvkov . Od roku 2005 (zasadnutie v Paríži) máme v ňom zapísanú fujaru a jej hudbu , od roku 2013 (Baku – Azerbajdžan) tradičnú terchovskú muziku. V Studničke budeme hovoriť o týchto reprezentatívnych prvkoch našej ľudovej kultúry a vypočujeme si ich vzácne nahrávky z archívu banskobystrického rozhlasového štúdia. Pripravil a uvádza Juraj Dubovec

Relácia o starobylej obci Poniky, ktorej história sa píše viac ako 700 rokov. V starých listinách z 15. storočia sa Poniky spomínajú ako mestečko. Významné postavenie v živote Poničanov zohrávala mestská rada a richtár. Začiatkom 20. storočia sa prevažná väčšina obyvateľstva Poník venovala poľnohospodárstvu, niektorí dochádzali za prácou do železiarní v Podbrezovej. Od roku 1947 pracuje v obci DFSk Poničan, ktorá sa až do súčasného obdobia významne podieľa na uchovávaní a uplatňovaní mnohých starých obyčají.

Rodinná tradícia sa prejavuje aj v ľudovom prostredí, pri odovzdávaní muzikantského remesla. Vďaka nej mnohé muzikantské rody na Slovensku pôsobia aj viac, ako 150 rokov. V relácii Studnička znejú nahrávky troch, ktoré patria k najvýznamnejším: Radičovcov z Gemera-Malohotnu, Pokošovcov z Horehronia a Češľakovcov zo Zemplína. Práve tieto rody sú jednými z mnohých, ktorých hudobnícka tradícia pretrváva dodnes. Predstavujeme aj nové CD-čko folklórneho súboru Vršatec, ktorého hráči pod vedením Michala Pagáča nadväzujú aj na niektoré staré muzikantské vzory.

Moderovaný prúd o tradíciách a ľudovej hudbe, nedeľa, 27.12.2015.

Hudobný skladateľ Svetozár Stračina sa do histórie slovenskej folklórnej hudby natrvalo zapísal originálnym rukopisom a nadčasovo moderným zvukom nahrávok svojich diel . 3. Decembra 2015 sme si pripomenuli jeho nedožité jubileum – 75 rokov. Zomrel v roku 1996. Bol znalcom rozmanitých podôb našej tradičnej ľudovej hudobnej kultúry a veľkým obdivovateľom ich hodnôt. Vo svojej tvorbe na ne dokázal upozorniť veľmi príťažlivým a komunikatívnym spôsobom. Jeho vyznania úcty k daru tvorivosti a ku neznámym tvorcom nášho ľudového hudobného dedičstva zazneli aj v rozsiahlom rozhlasovom cykle rozhovorov, ktoré s ním v rokoch 1992 – 1993 viedol banskobystrický redaktor Juraj Dubovec. Výber z nich do Studničky pripravil po viac než 20 –tich rokoch ako spomienku na nezabudnuteľnú a inšpiratívnu osobnosť slovenskej kultúry.

Obec Chrenovec sa rozprestiera v Handlovskej kotline v poriečí potoka Handlovka. Prostredníctvom rozprávania členov DFSk Hájiček sa dozvieme, ako sa v tejto dedinke žilo v prvej polovici minulého storočia s akcentom na jesenné a zimné obyčaje.

Začal sa posledný mesiac v roku a to znamená, že prežívame obdobie, ktoré sa v tradičnej ľudovej kultúre vyznačovalo praktizovaním magických úkonov, ktoré mali zabezpečiť lásku, zdravie, šťastie a prosperitu v hospodárstve. Z kresťanského hľadiska zase advent znamenal prípravu na vianočné sviatky a aj určité duchovné upokojenie. V decembri zároveň vrcholia aktivity folklórneho hnutia - niektoré z nich si predstavujeme aj v mikulášskej relácii Studnička: približujeme sviatok sv. Mikuláša a jeho vzťah k našim tradíciám, znejú nahrávky z nového CD-čka folklórnej skupiny Radzim z Vyšnej Slanej a primáš a redaktor Samo Smetana hovorí o projekte vydania piesňovej zbierky a na Myjave na rínečku.

Horehronie dnes patrí k oblastiam, kde prejavy folklóru v jeho prirodzenej podobe nachádzame viac ako inde. Horehronci svoje piesne, hudbu a tance veľmi oduševnene pestujú v domácom prostredí a dokonca aj inde, v mestách - mimo svojich rodísk. Stretávajú sa, aby napojili svoje duše kúskom domova - väčšinou v podobe viachlasného spevu. Robí to aj známa ženská spevácka skupina Trnky z Banskej Bystrice. Od jej vzniku uplynulo už 11 rokov a speváčky dnes predkladajú svoje prvé CD-čko. O ňom, aj o moderných ženách, ktoré žijú tradíciami sa v relácii Studnička Alžbeta Lukáčová zhovára s Tatianou Salajovou a ďalšími Trnkami. Samozrejme, za zvukov tradičnej horehronskej hudby.