Studnička

Prostredníctvom archívnych nahrávok sa prejdeme históriou Šúdiového ľudového súboru banskobystrického rozhlasu. Tento externý orchester pôsobil od roku 1966 do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pripravil a uvádza Juraj Dubovec.

Relácia o obci Žaškov, ktorá leží na pomedzí regiónov Liptov a Orava. Ľudia sa tu odpradávna venovali poľnohospodárstvu. Na neúrodných poliach pestovali predovšetkým ľan, chovali včely a z remesiel boli v obci zastúpené najmä drevospracujúce. Žaškovania boli široko-ďaleko známi výrobou kolovratov, ktoré predávali po celej Orave i Liptove. Poloha a izolovanosť dediny sa v značnej miere odr azili i v tradičnej kultúre a samozrejme v zložení spevného repertoáru.

Ľudové piesne sú fenoménom, ktorý je pevne zviazaný s ich nositeľmi - spevákmi. Živé sú vtedy, keď majú svojich interpretov, ktorí im vdychujú dušu. O tom, ako to vlastne dnes s ľudovým spevom je a aká je cesta k poznávaniu ľudových piesní rozpráva Andrea Jágerová. Za zvukov nahrávok autentických ľudových spevákov i štylizovaného folklóru v podaní orchestrov poodhaľujeme spevácke maniery, i to, čo tvorí spevácky štýl. Na svoje dotyky s ľudovou piesňou spomína aj známy spevák Milan Križo, ktorý nás vovádza do Hrochote 40. rokov i do brnianskeho nahrávacieho štúdia.

Hovorilo sa Kto polia hnojí, dobre stojí alebo Hnoja kus je ako krajec chleba. Ak chcel niekto z poľa brať, musel vedieť aj dávať. Aby roľa niesla žiaducu úrodu, musela sa obrobiť, teda pohnojiť a poorať. O tom, čo všetko musel poriadny gazda na jar pokonať, aby bola dobrá úroda, čo všetko musel zabezpečiť, aby bolo na statku rozmnoženie, sa dozviete v Studničke v nedeľu o 15-tej s Andreou Jágerovou.

Rozprávanie a hra na ľudových hudobných nástrojoch z produkcie a archívu banskobystrického rozhlasového štúdia . Účinkujú interpreti a súčasne výrobcovia týchto nástrojov Pavel Kostúr z Podkoníc, Matej Hrtús z kysuckej obce Korňa, Ján Huďan zo Zvolenskej Slatiny, Ondrej Grieš z liptovskej obce Dúbravy a Jozef Ďurica z podpolianskych Dúbrav. Narodili sa v rozmedzí rokov 1907 – 1926. Nahrávky vznikli v rokoch 1975 – 1989. Výber a sprievodné slovo : Juraj Dubovec.

Obec Sirk bola kedysi významným banským strediskom. V 50. rokoch minulého storočia poskytovali tamojšie rudné bane prácu viac ako 1200 robotníkom. Do chvíle, kedy sa zásoby rudy nevyčerpali. Bane stíchli a s nimi aj rušný život obce.

V Studničke o banskej obci Sirk prinášame spomienky ľudí na život v dedine v 1. polovici minulého storočia.

Ak sa jedná o propagáciu Slovenska v zahraničí, radi sa chválime naším folklórom. Podľa prieskumov je jedným z našich najúspešnejších vývozných artiklov. Ako je to vlastne s vedomím verejnosti o našich ľudových tradíciách a ako ich zviditeľňujeme v zahraničí je jednou z tém relácie Studnička. Zaznejú aj nové nahrávky muzikantov z Liptovského Mikuláša, ktorí si našli vlastný spôsob, ako sa hudobne vyrovnať s folklórnymi témami. Zaostríme aj na tvorbu mladej skladateľky a hudobníčky, ktorá vychádza z horehronskej ľudovej tradície, Katky Málikovej.

Ukážky z cyklu rozhovorov Juraja Dubovca so Svetozárom Stračinom na tému Skladateľ a ľudová hudba. Cyklus mal 28 častí a rozhlas ho vysielal v dvojtýždňovej periodicite od 18. januára roku 1992 do 31.januára 1993 v rámci relácie Hudobné dedičstvo. V roku 2015 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia skladateľa.