Studnička

Relácia o tradičnej materiálnej a duchovnej kultúre obce Braväcovo.

Nahrávky tradičnej ľudovej hudby patria k tomu najvzácnejšiemu, cez čo môže súčasná mladá generácia spoznávať našu hudobnú minulosť. Aj preto je vydanie nosiča so snímkami z festivalu Východná mimoriadnym počinom. Predstavujeme zvukové snímky starých majstrov ľudovej hudby, ktoré vznikali v priereze 60 rokov trvania tohto festivalu. Hudobnú kultúru hontianskych obcí Plachtince a Príbelce dokumentujú nové nahrávky folklórnej skupiny Bažalička. V plachtinskom nárečí sa do minulosti vrátime aj vďaka rozprávaniu znalca miestnych pomerov Juraja Matiaša.

Hudobno slovná relácia "Studnička" predstaví zvykoslovné obrady a ľudovú hudbu fašiangového obdobia. Nahrávky z archívu banskobystrického rozhlasového štúdia vyberá a komentuje Juraj Dubovec.

Studnička o malej hontianskej dedinke Prenčov, ktorá leží neďaleko vrchu Sitno.

Kapela Krajnanec z Krajného sa na novom nosiči „Čo sa stalo čo nestalo” hlási k starému muzikantskému odkazu kapiel na Myjavsku. Zároveň tak vzdáva hold svojmu učiteľovi, muzikantovi „starej školy” Vladimírovi Jánošovi, ktorého hra zaznie popri ďalších nahrávkach. Piesňovú kultúru Strečna a nové CD speváckej skupiny Zvonica a detského folklórneho súboru Hajovček predstavuje Igor Hraško. Živú tradíciu rómskych kapiel v Petrovej pri Bardejove priblížime prostredníctvom zvukových záznamov z aktuálneho dokumentačného výskumu.

Do studničky zvukového archívu starších nahrávok z produkcie banskobystrického rozhlasového štúdia sme siahli po snímkach, ktoré patria k blížiacemu sa vianočnému času . Pripomenieme si betlehemskú hru v ukážkach neopakovateľnej interpretácie významného insitného sochára Štefana Siváňa z oravskej obce Babín . Započúvame sa do spomienok, poézie a vianočných spevov z pohronskej obce Priechod . V závere budú znieť piesne z Jasličkovej pobožnosti z Terchovej, ktoré sme zaznamenali pred 19- timi rokmi v rámci cyklu Hrajteže mi, hrajte v Banskej Bystrici. Popri nich si vypočujeme koledy z viacerých obcí stredného Slovenska. Pripravil Juraj Dubovec .

Zvuková monografia rázovitej obce Slatinské Lazy. Prostredníctvom spomienkového rozprávania Anny Chovancovej, Márie Bahýľovej a Ondreja Bahýľa sa prenesieme do medzivojnového obdobia a priblížime, aký bol vtedy život v tejto dedinke.

Folklór slovenskej menšiny v Maďarsku predstavuje doteraz málo poznanú, no o to zaujímavejšiu oblasť našej kultúry. O tom, ako si Slováci v jazykovo odlišnom prostredí niekoľko stáročí uchovávajú tradície rozpráva Katarína Királyová. SĽUK je teleso, ktoré už 65 rokov prezentuje náš ľudový tanec, spev a hudbu v rôznych umeleckých podobách. Jeho meno sa spája s dlhoročnou sólistkou, tanečníčkou, herečkou a dramaturgičkou, Hedou Melicherovou. Práve ona spomína na to, ako tento súbor začínal svoju púť Slovenskom i svetom i na všeličo iné. Jeho súčasný umelecký šéf Stanislav Marišler zase predstavuje SĽUK 21. storočia.