Symposion

Umelá inteligencia nám v mnohom pomáha, jej rozvoj však otvára aj množstvo neočakávaných, netechnických otázok. Etické problémy, ktoré vyvstali používaním umelej inteligencie nastoľujú zásadné otázky o človeku a spoločnosti. Ak chceme, aby človek zostal človekom, musia etické princípy vytýčené pre umelú inteligenciu rešpektovať jej užívatelia rovnako ako jej tvorcovia. Význam etiky pre ďalšie fungovanie spoločnosti je kľúčový. Hostia Márie Michalkovej boli informatik docent Martin Takáč a filozof Juraj Podroužek.

Nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva spoluvytvárajú najrôznejšie prejavy ľudského ducha a tvorivosti, zvyky a rituály, interpretačné umenie, tradičné postupy a znalosti, odovzdávané z generácie na generáciu, či remeselné zručnosti, ktoré patrili ku každodennému životu našich predkov. Viaceré aspekty nehmotného kultúrneho dedičstva, na ochranu ktorého prijalo UNESCO v roku 2003 medzinárodný dohovor, predstaví etnologička Mgr Ľubica Voľanská, PhD a estetik, docent Juraj Hamar v rozhovore s Máriou Michalkovou.

Mária Michalková: Úskalia komunikácie / Bez preháňania možno povedať, že komunikácia je neodmysliteľnou súčasťou človeka v spoločnosti, a keďže človek je tvor spoločenský, tak je vlastne neodmysliteľnou súčasťou našej každodennosti. O spôsoboch komunikácie existuje v súčasnosti už nepreberné množstvo prác, štúdií či teórií, je to však téma stále živá, pretože to, ako komunikujeme, ako sa vyjadrujeme, čo a ako hovoríme, no a v neposlednom rade to, ako počúvame, a či sa o to vôbec snažíme, veľmi ovplyvňuje náš život, našu duševnú pohodu... ale napríklad aj to, aké si utvoríme volebné preferencie... Dnes budeme uvažovať najmä o úskaliach komunikácie – mnohým nedorozumeniam by sa dalo predísť, keby sme niektoré aspekty komunikácie nezanedbávali, prípadne si ozrejmili mechanizmy, ktoré nevedomky používame... Pozvanie autorky relácie Márie Michalkovej diskutovať prijali etnologička doc. Helena Tužinská z Katedry etnológie a muzeológie FF UK a RNDr Martina Vagačová, rodičovská a výchovná poradkyňa.

Človek a ideál / Žijeme vo svete, kde sa takmer všetko pomeriava v ekonomických kategóriách: oplatí sa – neoplatí sa? To, čo neprodukuje zisk sa čoraz väčšmi pokladá za menej hodnotné, alebo prinajmenšom za menej hodné pozornosti: investovať do kultúry? Do vedy? Do vzdelania? Duch doby nabáda zarobiť a minúť – užiť si. Dokonca aj tie najvýznamnejšie kresťanské sviatky, ktoré boli po celé stáročia sviatkami ducha, či duchovna, slávime v súčasnosti skôr v obchodných centrách. Znamená to, že v našom živote už nie je miesto pre duchovno, transcendentno, ideály? Že pachtiť sa za akýmisi ideálmi znamená iba nedostatok praktického uvažovania? O tom, či ideály máme a či ich potrebujeme, v relácii Márie Michalkovej uvažujú filozofka doc. Etela Farkašová a psychologička, prof. Jana Plichtová.

Asi najbežnejším klišé z reklamy na poistenie, bývanie, či na zdravé raňajky sú zábery na šťastnú rodinu, ktorú tvorí otec, mama a dve-tri deti. Takáto rodina je predstavovaná ako tradičná, a keď sa človek nad tým nezamyslí, ľahko takejto predstave podľahne. Ibaže stačí nakuknúť do histórie a prekvapene zistíme, že s tradíciou rodiny to také jednoduché nie je. Nad podobami rodiny a jej zmenami v priebehu času, ako aj o tom, ako chápať pojem tradičnej rodiny, sa spolu s Máriou Michalkovou budú zamýšľať etnologičky Marta Botíková a Eva Škorvanková.

História je plná krívd a krvavej odplaty, ktorou sa konflikt nekončí, práve naopak. Násilie plodí násilie, nenávisť plodí nenávisť v zničujúcej špirále, ktorú zastaviť nie je jednoduché. O nenávisti, ale aj o možnostiach zmierenia sme uvažovali spolu s hosťami Márie Michalovej: politologičkou Dagmar Kusou a psychológom Dušanom Ondrušekom.

„Každý si želá dlho žiť, ale nikto nechce byť starý," povedal údajne slávny satirik Jonathan Swift. Faktom je, že po starobe zrejme málokto túži a kult mladosti, ktorý už vyše polstoročia ovláda naše myslenie, starnutie vytesňuje. Ako prežívajú ľudia svoje starnutie a ako seniorov vnímajú mladšie vekové kategórie, je téma, o ktorej spolu s Máriou Michalkovou hovorili antropologička Ľubica Voľanská a psychologička Táňa Sedláková.

Podľa medzinárodnej deklarácie ľudských práv, ktorú OSN prijala pred vyše sedemdesiatimi rokmi, má každý pracujúci právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti. Nadchádzajúca ekonomická kríza nás bezprostredne ohrozuje chudobou a otázka, ako ľuďom zabezpečiť dôstojný život je čoraz naliehavejšia. Aj nad tým sa zamýšľajú hostia Márie Michalkovej sociológovia PhDr Zuzana Kusá a docent Daniel Gerbery.

História človeka je históriou spoločenstiev, v ktorých žil, pravidiel, ktoré si pre spolužitie s ostatnými vytváral. Podľa jedného z autorov konceptu spoločenskej zmluvy, J. J. Rousseaua, je účelom zriadenia štátu spoločné blaho. Ako sme na tom dnes? Je ešte stále spoločné blaho na programe dňa? Ak áno, aké možnosti zostávajú štátu v podmienkach globalizácie? Nad spoločenskou zmluvou v súčasnom svete uvažujú filozofi, doc. Richard Sťahel, riaditeľ FU SAV a doc. Ulrich Wollner z FF UMB v Banskej Bystrici.

Naša Európa / Onedlho uplynie dvadsať rokov od chvíle, keď výrazná väčšina slovenského obyvateľstva vyjadrila súhlas so začlenením Slovenska do Európskej únie. Mária Michalková s Jurajom Marušiakom a Radovanom Gestom uvažujú o tom, že v 90. rokoch sa svetlom na konci tunela javili najprv demokracia, potom budovanie alebo obnova národnej štátnosti. V prípade Slovenska sme národný štát začali budovať skoro od základov. A napokon tým svetlom bola Európska únia. Prišla však globálna ekonomická a finančná kríza v roku 2008, po nej celý rad ďalších kríz a napokon aj poznanie, že proces dobiehania najvyspelejších štátov EÚ sa zastavil a ak aj bude pokračovať, tak bude trvať celé generácie.