Symposion

Mária Michalková: Dobrí či zlí / Symposion Márie Michalkovej s psychiatrom Jozefom Haštom a filozofom Egonom Gálom. O tom, či sú ľudia dobrí alebo zlí sa vedú diskusie už celé storočia. Správy z médií, ktoré na nás doliehajú v neutíchajúcom prúde, vzbudzujú dojem, akoby nič iné ako zlo na svete neexistovalo. Myslitelia sa sporia, či je schopnosť diabolského zla v každom z nás, alebo by sa tam našla božské dobro.

Francúzsky sociológ Halbwachs tvrdí, že pamäť spoločnosti siaha tam, kam siaha pamäť skupín, z ktorých sa spoločnosť skladá. Ako je to teda s pamäťou súčasnej spoločnosti? Máme vôbec ešte potrebu niečo si pamätať, keď, ako sa povie „všetko je na webe“? Lenže pamäť človeka a rovnako aj pamäť skupiny je oveľa komplexnejšia než pamäť v binárnom svete. O kolektívnej pamäti budú v Symposione Márie Michalkovej uvažovať antropologička Táňa Bužeková a sociológ Miroslav Tížik.

Mária Michalková: Emócie v politike

Zdá sa, že voľba medzi udržateľnosťou ekonomického rastu a udržateľnosťou života je tou najnaliehavejšou výzvou, akej ľudstvo kedy čelilo. Vedci upozorňujú na riziká spojené s ekonomickým rastom už vyše 50 rokov, zdá sa však, že ani hlasy vedcov, ani ich varovania nevzbudili adekvátne reakcie v praktických politikách. O ne-raste ako možnom riešení spolu s Máriou Michalkovou uvažovali filozofi doc. Ivan Buraj a doc. Richard Sťahel.

Aj keď klišé o temnom stredoveku je už predsa len nejaký čas na ústupe, prívlastkom „stredoveký“ len zriedkakedy označujeme niečo pozitívne. A pritom stredoveku vďačíme za mnohé z toho, čo si s ním vonkoncom nespájame: nezanechal nám iba univerzity či nádheru katedrál, je to aj mnoho praktických vymožeností, akými sú napríklad okuliare, gombíky alebo notový záznam... Zoznam je naozaj dlhý. O niektorých zaujímavých aspektoch tohto obdobia, ktoré nezaslúžene nazývame temným hovorili s Máriou Michalkovou historici doc. Vincent Múcska a doc. Dušan Zupka z katedry všeobecných dejín FF UK v Bratislave.

Čoraz výraznejšia polarizácia spoločnosti akoby dávala za pravdu domnienke, že človek k životu potrebuje nepriateľa, voči ktorému by sa vymedzil, aj keď ide možno o potrebu latentnú, ktorá sa ani nemusí prejaviť, pokiaľ nenastanú určité podmienky. Takúto potrebu totiž niekedy celkom účelovo vyvolávajú spoločenské autority, ktoré zneužívajú ľudskú sugestibilitu, pocity frustrácie, obavy z neznámeho. Nad otázkami, súvisiacimi s potrebou nepriateľa sa zamysleli hostia Márie Michalkovej: sociologička PhDr Zuzana Kusá zo SÚ SAV a psychiater MUDr Jozef Hašto.

Každá revolúcia vzniká z naliehavej potreby zásadne zmeniť jestvujúce pomery, a každý, kto sa na revolúcii podieľa, má svoje predstavy o tom, aké by tie zmeny mali byť a čo by mali priniesť. Lenže revolúcie zväčša neplnia predstavy svojich účastníkov. O tom, čo majú rôzne revolúcie spoločné, v čom sa líšia, čo priniesli, ako aj o tom, ako sa menil samotný pojem revolúcie budú s Máriou Michalkovou uvažovať historik, profesor James Krapfl z McGill University v Montreale a politológ Mgr. Juraj Marušiak, PhD, z Ústavu politických vied SAV.

Mária Michalková: O empatii

Nebezpečenstvo fanatizmu spočíva v oblasti najvyšších hodnôt, v potrebe čistoty jednej viery, potrebe záväznosti etických noriem a podobne: v dejinách máme množstvo príkladov cnostných idealistov – fanatikov, akými boli Savonarola, Kalvín, alebo aj mnohí iní, ktorí chceli svet „očistiť“. Vynárali sa zväčša v turbulentných časoch – vtedy je potreba jednoduchých riešení najvyššia a nádej na lepšiu budúcnosť najpotrebnejšia. A keď sa objaví charizmatická osobnosť, ktorá hlása jedinú spásu, spoločnosť je na najlepšej ceste k fanatizmu... Nad podobami fanatizmu uvažovali hostia Márie Michalkovej psychoterapeut Ľudovít Dobšovič a sociológ Miroslav Tížik.

Moc je téma, ktorá sa nás dotýka všetkých, jej podoby a prejavy sú mnohotvárne. V každodennom živote vnímame najmä viditeľnú moc, najčastejšie stelesňovanú inštitúciami. Nemenej účinná je však moc neviditeľná, ktorú si často ani neuvedomujeme, a ktorá čoraz viac ovplyvňuje naše životy.

Jedným z prostriedkov moci je totiž schopnosť ovplyvňovať zmýšľanie ľudí a manipulovať ním – v súčasnosti sú jej nositeľmi najmä sociálne siete a médiá. Nad rôznymi aspektami moci uvažovali hostia Márie Michalkovej, filozofi Ivan Buraj a Miroslav Marcelli