Keď dnes hovoríme o kultúre, zväčša máme na mysli umeleckú sféru, slovo kultúra však môže znamenať aj to, čo zvykneme nazývať slušným správaním, ako protiklad voči nevychovanosti, či barbarstvu. Pod kultúrou môžeme rozumieť aj všetko to, čo vylúštime z materiálnych či písomných stôp, ktoré po sebe zanechali rôzne spoločenstvá. O kultúre v širšom slova zmysle budú hovoriť antropologičky, doc. Tatiana Bužeková a doc. Helena Tužinská.

S normami sa bežne stretávame v každodennom živote – morálnymi, sociálnymi, ale aj mnohými inými. Mnohé z nich si ani neuvedomujeme, aj keď sa podľa nich správame, alebo očakávame, že sa podľa nich budú správať iní. Nad normami a normativitou sa zamýšľali filozofi, profesorka Tatiana Sedová a profesor Michal Chabada.

Podľa Nassima Taleba, známeho odborníka v oblasti teórie pravdepodobnosti, nielenže premýšľame oveľa menej, ako sa domnievame, ale vo svojich názoroch často uviazneme. A ak si utvoríme názor na základe nedostatočných dôkazov, máme potom problém interpretovať dodatočné protirečiace informácie, aj keď sú presnejšie. O myslení, teóriách myslenia a s ním súvisiacich otázkach uvažovali filozofi, profesor Miroslav Marcelli a profesor Andrej Démuth.

Ako s cenným dedičstvom stredoveku zaobchádzame, ako sa zmenilo chápanie vzdelávania a ako to v súčasnosti vyzerá s akademickým svetom, je téma, nad ktorou sa s Máriou Michalkovou zamýšľali filozofi, profesor Emil Višňovský a docent Ivan Buraj.

Čo bude zajtra – to je otázka, ktorá ľudí zamestnávala od nepamäti. Tí, ktorí dokázali predvídať, požívali vážnosť a úctu. Prognózy však nedokážu predvídať nepredvídateľné. Pojem „čierna labuť“, ktorý uviedol na scénu Nassim Taleb, nás varuje, aby sme nepodľahli pýche z vlastného poznania. Na svete je predsa len stále viac toho, čo nepoznáme. O predvídaní uvažovali s Máriou Michalkovou filozofi, profesor Miroslav Marcelli a docent Ivan Buraj.

Mária Michalková: Nerovnosť

Mária Michalková: O empatii

Ľudská túžba uchopiť nevysvetliteľné sprevádza človeka od pradávna. Chápanie vzťahov medzi prírodou a človekom, medzi telom a dušou dalo vzniknúť nesmiernemu množstvu mýtov a náboženských predstáv. Naša európska civilizácia stojí na židovsko-kresťanskej tradícii, ktorá vyznáva jediného Boha. Nemali by sme však zabúdať, že keď povieme „Boh“, vyjadrujeme tým obraz alebo pojem, ktorý v priebehu času prešiel mnohými premenami. O premenách obrazu Boha s Máriou Michalkovou hovorili religionisti, prof. Monika Zaviš a doc. Martin Dojčár.