Symposion

Mária Michalková: AI, človek, spoločnosť

Otázka, či žijeme dobrý život, nepatrí k tým, aké by sme si kládli často – skôr nám zíde na um príležitostne, napríklad, keď máme potrebu bilancovať. A aj keď o hodnote svojho života rozhoduje každý sám, určitej miere porovnávania svojho života so životmi iných sa asi nikto nevyhne. Spoločnosť, v ktorej žijeme, nás totiž modeluje, aj keď nie vždy sme si toho vedomí. O tom, aký život žijeme, či sme s ním spokojní, a vôbec, či môžeme žiť taký život, aký by sme chceli, to sú otázky, nad ktorými sa budú zamýšľať sociológovia, PhDr. Zuzana Kusá a Mgr. Dávid Kostlán.

Dávni učenci a myslitelia položili základy toho, čo dnes nazývame vedou. Matkou všetkých vied je však filozofia – láska k múdrosti, ako znie jej doslovný preklad. Aj keď sa môže zdať, že pojem múdrosti sa z nášho života pomaly, ale isto vytráca, múdrosť skromne čaká na tých, ktorí sa ju vyberú hľadať. Aké miesto vlastne filozofia zaujímala a zaujíma v živote človeka a spoločnosti? To je jedna z hlavných otázok, nad ktorými sa budú v najnovšej relácii – zároveň skromnej pocte významnej slovenskej filozofke Elene Várossovej, ktorej storočnicu sme si pripomenuli 8. februára – zamýšľať filozofi, profesorka Tatiana Sedová a profesor Ondrej Mészáros.

Čo znamená pre človeka sloboda? A čo znamenala v minulosti? Romano Guardini napríklad upozorňuje, že pre stredovekého človeka autorita nebola putom, ale ukotvením, pevným miestom vo svete, a až začiatkom novoveku, keď sa menilo chápanie života, začala sa prebúdzať túžba po individuálnej voľnosti a tým aj pocit, že autorita obmedzuje. Dnes hovoríme o slobode často, ale vieme povedať, čím je pre nás v každodennom živote? Isaiah Berlin hovorí, že človek sa cíti slobodný do tej miery, do akej verí, že to tak je, a zotročený do takej miery, do akej je nútený uvedomiť si, že to tak nie je... Už J. S. Mill poznamenal, že triumfom despotizmu je prinútiť otrokov, aby tvrdili, že sú slobodní. O slobode a rôznych otázkach, ktoré s ňou súvisia, uvažovali filozofi, doc. Ivan Buraj a doc. Richard Sťahel.

(R) Dobrí či zlí / Symposion Márie Michalkovej s psychiatrom Jozefom Haštom a filozofom Egonom Gálom. O tom, či sú ľudia dobrí alebo zlí sa vedú diskusie už celé storočia. Správy z médií, ktoré na nás doliehajú v neutíchajúcom prúde, vzbudzujú dojem, akoby nič iné ako zlo na svete neexistovalo. Myslitelia sa sporia, či je schopnosť diabolského zla v každom z nás, alebo by sa tam našla božské dobro.

Keď dnes hovoríme o kultúre, zväčša máme na mysli umeleckú sféru, slovo kultúra však môže znamenať aj to, čo zvykneme nazývať slušným správaním, ako protiklad voči nevychovanosti, či barbarstvu. Pod kultúrou môžeme rozumieť aj všetko to, čo vylúštime z materiálnych či písomných stôp, ktoré po sebe zanechali rôzne spoločenstvá. O kultúre v širšom slova zmysle budú hovoriť antropologičky, doc. Tatiana Bužeková a doc. Helena Tužinská.

S normami sa bežne stretávame v každodennom živote – morálnymi, sociálnymi, ale aj mnohými inými. Mnohé z nich si ani neuvedomujeme, aj keď sa podľa nich správame, alebo očakávame, že sa podľa nich budú správať iní. Nad normami a normativitou sa zamýšľali filozofi, profesorka Tatiana Sedová a profesor Michal Chabada.

Podľa Nassima Taleba, známeho odborníka v oblasti teórie pravdepodobnosti, nielenže premýšľame oveľa menej, ako sa domnievame, ale vo svojich názoroch často uviazneme. A ak si utvoríme názor na základe nedostatočných dôkazov, máme potom problém interpretovať dodatočné protirečiace informácie, aj keď sú presnejšie. O myslení, teóriách myslenia a s ním súvisiacich otázkach uvažovali filozofi, profesor Miroslav Marcelli a profesor Andrej Démuth.