Symposion

Mária Michalková: Rozum

Mária Michalková: Homo ludens. O fenoméne hry sa s etnologičkou Helenou Tužinskou a estetikom Jurajom Hamarom zhovára autorka relácie Mária Michalková.

Mária Michalková: Mravný zákon vo mne/ O tom, čo je morálne a čo nie, má každý svoju predstavu, otázkou je, nakoľko sa tieto predstavy prelínajú, čo majú spoločné, v čom sa líšia.

Morálne zásady patria medzi predpoklady fungujúceho ľudského spoločenstva. Uvedomovali si to už Sumeri - prvú normatívnu úpravu medziľudských vzťahov sformulovali niekedy v 24. storočí pred Kristom. V našom európskom prostredí sa opierame o princípy, obsiahnuté v Starom a Novom zákone. Je však morálne správanie vecou poznaných princípov, alebo čímsi omnoho hlbším, neuvedomeným?

Diskusia o prameňoch a prejavoch morálneho správania, i o tom, ako sa vysporiadať s výzvami, ktoré v oblasti morálky nastoľuje radikálne meniaci sa svet.

Hostia: PhDr Egon Gál z Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií a ThDr Karol Moravčík

Meno moderátora: Mária Michalková

Mária Michalková: Úloha štátu/ Relácia Márie Michalkovej tematizuje budovanie sociálneho štátu, ktorého základy položil ešte koncom 19. storočia Bismarck v snahe posilniť väzby medzi jednotlivcom a štátom, znamenal pre obyčajných ľudí ohromné zlepšenie životných podmienok. Ak pod pokrokom rozumieme čoraz lepší život čo pre čo najväčšie množstvo ľudí, potom je súčasná demontáž sociálneho štátu krokom späť. A nielen to : postupujúca globalizácia kladie čoraz nástojčivejšie otázku, čo vlastne dnes môže štát pre svojich občanov urobiť, a tiež, čo občania od štátu očakávajú.Zamýšľajú sa filozofi, prof. Jozef Lysý a docent Richard Sťahel.

Mária Michalková: Prirodzené a neprirodzené.

Mária Michalková: Práva peňazí/ Sú práva, ktoré si treba vybojovať, ktoré treba deklarovať, chrániť a ustavične kontrolovať ich dodržiavanie. Napríklad ľudské práva: boj o ne v takej či onakej forme stále prebieha. Ale peniaze nič také robiť nemusia: ich práva sú všeobecne uznávané odkedy ich ľudia začali používať. O ľudských právach sa veľa hovorí a nie vždy sa dodržiavajú. S peniazmi je to naopak: a tak sa dnes porozprávame práve o nich. Pozvanie do diskusie prijali politológ profesor Jozef Lysý z Pedagogickej fakulty UK a filozof docent Richard Sťahel z Filozofického ústavu SAV.

Mária Michalková: Elity

Mária Michalková: Premeny hrdinu/ Príbehy o hrdinoch si ľudia rozprávali zrejme odjakživa, a v ústnom podaní – v závislosti od fantázie rozprávača – mohol hrdina postupne získavať na výnimočnosti, jeho skutky mohli byť čoraz obdivuhodnejšie, príbehy zamotanejšie, vlastnosti veľkolepejšie... nejeden príbeh sa zachoval vo viacerých verziách. Niektorí bájni hrdinovia boli vlastne bohmi či aspoň polobohmi... Mávali proti sebe nielen ľudských protivníkov, ale často aj nepriazeň bohov, či iné mocné nadprirodzené sily. Inokedy zasa im bohovia či nadprirodzené sily boli nápomocné … Počínajúc Gilgamešom cez keltské a starogermánske mýty, antických hrdinov akými boli Odyseus či Herkules, alebo nešťastný Oidipus, ktorý márne vzdoroval osudu, prežívame dobrodružstvá chrabrého Lancelota a ďalších rytierov okrúhleho stola kráľa Artuša, poniektorí prelievame slzy nad smutným osudom Tristana, držíme palce Robinovi Hoodovi aj neúplatnému Zorrovi a brázdime vesmír s novodobými hrdinami Hviezdnych vojen ... A keďže hrdinovia vždy viac či menej stelesňovali aktuálne cnosti doby, jej hodnoty, spolu s meniacou sa spoločnosťou menili sa aj oni... Nad premenami hrdinu sa premýšľajú PhDr Ondrej Herec, sociológ a zakladateľ slovenskej teórie fantastiky a dramaturg Vladimír Hanuliak.

Mária Michalková: Vziať si život/ Niekedy dochádza v živote človeka k situácii, keď usúdi, že jediným východiskom z nej je zvoliť si odchod z tohto sveta. Príčiny môžu byť rôzne: od očakávaného neznesiteľného utrpenia – fyzického či psychického – až po negatívnu životnú bilanciu a stratu zmyslu života. Rôzne národy, civilizácie, náboženstvá, filozofické smery na celom svete sa k takémuto rozhodnutiu stavali rôzne – u nás prevládol kresťanský pohľad, ktorý k sebevražde zaujal striktne odmietavý postoj a rozhodovanie o vlastnom živote respektíve smrti človeku nepriznáva. Zaujímavé pritom je, že rozhodnutie o smrti iných kresťanská cirkev v ľudskej právomoci ponecháva. Počínajúc trestom smrti, upaľovaním kacírov a vojnami končiac. Pritom v antickej filozofii, z ktorej naše myslenie vyrástlo, boli názory na otázku sebevraždy omnoho diferencovanejšie. Napokon, aj v našej kresťanskej civilizácii sa našli sféry, kde bola samovražda pokladaná za čestné riešenie – pamätám si, ako ma (ako študentku) rozžialila smrť pána Wolodyjovského, ktorému dôstojnícka česť velila neprežiť porážku... O tom, či má človek právo pripraviť sa o život, ako aj o dôvodoch, ktoré ho k tomu môžu viesť, sa budú zamýšľať psychiater MUDr Pavel Černák, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku a filozof, Dr. Adam Greif z FF UK v Bratislave.