Symposion

Mária Michalková: Občianska spoločnosť

Mária Michalková: Emócie v politike

Mária Michalková: Sloboda a vlastníctvo/ Relácia Márie Michalkovej sa odráža od stále aktuálnych myšlienok Jeana-Jacquea Rousseaua o nerovnosti, či ľudskej prirodzenosti, prípadne od úvah Johna Locka o politickej a ekonomickej slobode. La Boétiemu, Rousseauovi a Lockovi sa venujú vo svojej monografii „Človek, sloboda a vlastníctvo vo filozofii raného novoveku“ traja filozofi, prednášajúci na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre: docent Vladimír Manda, docent Richard Sťahel a docent Tomáš Pružinec. Keďže téma je aj dnes, v novoveku už dávno nie ranom, stále vysoko aktuálna,treba uvažovať o tom, v akom vzťahu je sloboda a vlastníctvo v súčasnej spoločnosti? Sme slobodní? Alebo nie celkom?Čo nás dnes obmedzuje v realizácii našej slobody? Túžime po slobode alebo po majetku?

Mária Michalková: Ženy v stredoveku .... a potom/ Diskusia Márie Michalkovej s Danielou Kodajovou a Tünde Lengyelovou o postavení a sociálnom zaradení žien v spoločnosti - v minulosti i súčasnosti.

Mária Michalková: Rituály/ Symposion Márie Michalkovej o rituáloch, ktoré nás sprevádzajú po celý život, aj keď si to často neuvedomujeme. Od verejných, príležitostných, slávnostných, až po celkom súkromné, každodenné, či občasné, ktoré sme si vytvorili pre vlastné potreby... Rituálov je naozaj nepreberné množstvo, líšia sa formou i funkciami: známe sú rituály ochranné (kto nikdy nepoklopal na drevo?), očistné, iniciačné... Pasovanie na rytiera je dávnou históriou, ale napríklad čepčenie nevesty patrí k svadobným rituálom dodnes. Rituálmi si ľudia zabezpečovali zdravie, či úrodu. Milovníci Vinetoua si určite spomenú na fajku mieru... No a vlastné rituály si vytvárajú aj rôzne záujmové spolky, či spoločenstvá: spoločný rituál posilňuje súdržnosť skupiny. O tom, kde sa rituály vzali, s čím všetkým v živote súvisia, na čo nám slúžia a vôbec, či ich stále potrebujeme - s etnologičkami, doc. Táňou Bužekovou a dr. Helenou Tužinskou z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Mária Michalková: Strach/ Strach je pocit, ktorý poznáme všetci – kto nikdy nepocítil strach, môže byť akurát tak mýtickým hrdinom. Škála predmetov strachu je veľmi široká, počínajúc pavúkmi až k situáciám, na ktoré sa neodvažujeme ani pomyslieť. To, čoho sa bojíme, závisí, pochopiteľne, od mnohých vecí, významnú rolu hrá prostredie, v ktorom vyrastáme, ktoré nás formuje, ako aj spoločnosť, v ktorej žijeme, a s čím sa v každodennom živote stretávame. Strach má mnoho tvárí a rozličné sú aj spôsoby, akými sa so svojím strachom vysporadúvame. O strachu, jeho príčinách a prejavoch budú dnes diskutovať psychiater MUDr Jozef Hašto a historik a politológ Juraj Marušiak.

Mária Michalková: Myslenie vo veľkom/ Relácia Márie Michalkovej, ktorá uvažuje o globalizácii ako pojme, pred ktorým, zdá sa, niet úniku. Nielenže za posledných dvesto rokov počet obyvateľov sveta narástol z jednej miliardy na sedem, ale dvadsiate storočie prinieslo aj nebývalý rozvoj komunikácií, a to nielen v oblasti dopravy a dopravných prostriedkov, ale aj oznamovacích a dorozumievacích techník a technológií. Žijeme vo svete, na aký príroda človeka nevybavila – a je na nás, ako sa s takýmto svetom vysporiadame. Jednou z oblastí, ktoré sa objavili pomerne nedávno, je svet internetu, ktorého vznik sprevádzalo nadšenie z nebývalých možností zdieľania informácií. Netrvalo dlho a s novými rizikami eufória trochu opadla, nemožno však poprieť, že celosvetová informačná sieť stále ponúka nové, netušené možnosti. O jednej z takýchto oblastí, o myslení v sieti, alebo myslení vo veľkom, premýšľajú filozofi, prof. Miroslav Marcelli z Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Dr. Juraj Odorčák z Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave.

Mária Michalková: Dystópie/

Dystópia je myšlienka fiktívnej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje jednak zdanlivou, pôvodne zamýšľanou rovnosťou všetkých členov, ale predovšetkým totalitnou formou vlády. Je protikladom utópie.

Ako antiutópiu možno tiež označiť literárny žáner, ktorý sa zaoberá fiktívnou spoločnosťou takéhoto druhu. V českej literatúre písal antiutópie napr. Karel Čapek (hra R.U.R., v ktorej sa roboti vzbúria proti ľudstvu a úplne ho vyhladia). V svetovej literatúre je typickým príkladom literárnej antiutópie román 1984 Georgea Orwella.

Mária Michalková: Úloha štátu / Relácia Márie Michalkovej tematizuje budovanie sociálneho štátu, ktorého základy položil ešte koncom 19. storočia Bismarck v snahe posilniť väzby medzi jednotlivcom a štátom, znamenal pre obyčajných ľudí ohromné zlepšenie životných podmienok. Ak pod pokrokom rozumieme čoraz lepší život čo pre čo najväčšie množstvo ľudí, potom je súčasná demontáž sociálneho štátu krokom späť. A nielen to : postupujúca globalizácia kladie čoraz nástojčivejšie otázku, čo vlastne dnes môže štát pre svojich občanov urobiť, a tiež, čo občania od štátu očakávajú.Zamýšľajú sa filozofi, prof. Jozef Lysý a docent Richard Sťahel.

Mária Michalková: Rituály / Symposion Márie Michalkovej o rituáloch, ktoré nás sprevádzajú po celý život, aj keď si to často neuvedomujeme. Od verejných, príležitostných, slávnostných, až po celkom súkromné, každodenné, či občasné, ktoré sme si vytvorili pre vlastné potreby... Rituálov je naozaj nepreberné množstvo, líšia sa formou i funkciami: známe sú rituály ochranné (kto nikdy nepoklopal na drevo?), očistné, iniciačné... Pasovanie na rytiera je dávnou históriou, ale napríklad čepčenie nevesty patrí k svadobným rituálom dodnes. Rituálmi si ľudia zabezpečovali zdravie, či úrodu. Milovníci Vinetoua si určite spomenú na fajku mieru... No a vlastné rituály si vytvárajú aj rôzne záujmové spolky, či spoločenstvá: spoločný rituál posilňuje súdržnosť skupiny. O tom, kde sa rituály vzali, s čím všetkým v živote súvisia, na čo nám slúžia a vôbec, či ich stále potrebujeme - s etnologičkami, doc. Táňou Bužekovou a dr. Helenou Tužinskou z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.