Bývalý šéf Ústavného súdu J. Mazák vyhlásil, že sme si zvykli na korupciu ako prirodzenú súčasťou života. Šéfka Súdnej rady mu kontruje: Nemôžem rozporovať, na čo si pán Mazák zvykol a čo je prirodzennou súčasťou jeho života…


Bývalý predseda Ústavného súdu, poradca prezidenta Andreja Kisku aj odvolaný predseda Súdnej rady Ján Mazák chce stavať republiku nanovo. Podľa neho je Ústava zdeformovaná politickými zásahmi.

“Prečo nenamietal proti zmenám ústavy a „postsocialistickej ústave“ v čase, keď zastával vysoké ústavné pozície? Vtedy mu to vyhovovalo? Nikdy sme v tomto období pána Mazaka nepočuli, že máme katastrofálnu ústavu- a to zastával posty, ktoré priamo súvisia s aplikáciou a tvorbou ústavy,” komentuje nápady profesora Mazáka predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová. Jedným dychom vymenúva zásahy do Ústavy SR z obdobia, keď mala koalícia vedená Igorom Matovičom ústavnú väčšinu a zo základného zákonu štátu si urobila doslova “trhací kalendár”.
Kosová oponuje aj Mazákovým tvrdeniam o katastrofálnom stave právneho štátu, ktorý konštatuje správa Európskej komisie. Uviedla pozitívne aspekty najnovšej správy EK z roku 2026 týkajúce sa Slovenska.

O kontroverzných vyjadreniach Jána Mazáka, o tom, ako by dopadlo zakladanie "novej republiky", ale aj o tom, prečo bude žalovať poslankyňu Progresívneho Slovenska Beátu Jurík hovorila v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.

Slovenská polícia vyšetruje podvodné faktúry, cez ktoré tiekli peniaze určené pre pandemické testovacie MOMky, v Česku potrestali znalkyňu Soňu Pekovú odobratím pečiatky a v Amerike idú vyšetrovať “otca pandémie” Anthonyho Fauciho.

“Poznal pravdu, ale verejnosť zavádzal a klamal. Fauci 38 rokov viedol Národný inštitút pre alergie a infekčné choroby. Bol najlepšie plateným federálnym zamestnancom s platom okolo 500-tisíc dolárov ročne a dôchodkom 450-tisíc. Rozhodoval o rozpočte 191 miliárd dolárov. Jeho manželka zároveň riadila oddelenie bioetiky a schvaľovala granty na výskumy na ľuďoch. Neviem si celkom dobre predstaviť, čo môže s ľudskou dušou urobiť takáto moc,“ hovorí Igor Bukovský, ktorý sleduje dianie okolo “otca pandémie” Anthonyho Fauciho.

O Fauciho denníkoch, o autoritách, ktoré dnes mlčia, hovoril v relácii TERAZ TAKTO Igor Bukovský.

Homomanželstvá spúšťajú kolotoč právnych problémov v budúcnosti, pretože uzavrieť a chcieť uznať sobáš je jedna vec. Po ňom však prichádzajú aj pokusy uznať práva detí v takom vzťahu, či prípadný rozvod.

“Nemôžete zapísať do rodného listu dvoch mužov. Matričný zákon hovorí absolútne jasne, nemôžu zapísať ani manželstvo párov rovnakého pohlavia a takýto zápis by bol neplatný. To znamená, že aj keby niekto nejakým zázrakom presvedčil toho matrikára, aby to zapísal s nejakým rozsudkom Súdneho dvora EÚ, tak my máme v našom právnom poriadku napísané, že je to neplatné,” komentuje sudkyňa Dana Jelinková Dudziková najnovšiu vlnu tlaku a pokusov o uznávanie homosobášov uzavretých v zahraničí pred slovenskými úradmi.

O novej vlne žiadostí o uznávanie zahraničných homosobášov, bezradnosti slovenského Ústavného súdu, ale aj o sudcovskom aktivizme pri téme homomanželstiev hovorila v relácii TERAZ TAKTO. 

Nezvládnutá migrácia môže “položiť” a rozbiť Európsku úniu. Situácia z Ceuty je podľa bezpečnostného experta dôsledkom nezodpovednej progresívnej politiky španielskeho premiéra.

Šokujúce zábery desaťtisícov migrantov z Maroka, ktorí vtrhli do Ceuty zrejme nemusia byť posledné. Bezpečnostný poradca Andor Šándor tvrdí, že má informácie o ďalšej pripravovanej vlne vpádu. A zatiaľčo na plážach Ceuty “kempujú” tisícky Maročanov, podľa Bruselu je všetko v najlepšom poriadku. Väčšina migrantov sa vraj už vrátila do Maroka- i keď miestni a ich videá to úplne takto nevidia. Situácia v Ceute nie je náhodným výbuchom chudoby. Podľa bezpečnostného poradcu generála Andora Šándora ide o dôsledok viacerých faktorov, z ktorých najvýraznejší je politika španielskeho premiéra Pedra Sáncheza.

„Nepochybne nejde o náhle vzplanutie nejakej túžby motivovanej zlými životnými podmienkami v Maroku,“ hovorí Šándor. Kľúčovú rolu podľa neho zohrala Sánchezova iniciatíva zlegalizovať pobyt až pre 1,5 milióna migrantov. „Ide mu o znovuzvolenie a za to sú politici schopní urobiť čokoľvek, vrátane narušenia jednotnej migračnej politiky EÚ,“ dodáva Andor Šándor.

O udalostiach v Ceute, o tom, či sa migračná vlna z Afriky rozleje aj mimo Španielska, ale aj o tom, čo by momentálne mali robiť zodpovední ministri vnútra hovorí v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou bezpečnostný poradca Andor Šándor.

Za úpek a vlnu horúčav môže podľa klimaaktivistiek premiér Robert Fico, píšu mu listy o tom, ako trpia.

Singapur proti horúčavám bojuje vertikálnymi záhradami a zelenými koridormi. Paríž má hmlové sprchy a zelené dvory. Španielske mestá tienia uličky plachtami a v Los Angeles majú reflexné povrchy. V horúčavách sa pečie aj Bratislava. Jej primátor Matúš Vallo sa prezentuje ako bojovník proti teplu. Má klimatickú kanceláriu, klimatický plán aj interaktívnu mapu ochladzovacích miest.
“My máme skoro všetko toto. Akurát iba na papieri. U nás sú projekty, klimatické plány, akčné plány, klimatické výzvy primátora. Akurát zabúdajú dodať, že to je naozaj iba niečo, čo chceme. Ale v reále nemáme,” hovorí novinár Ivan Lučanič  o papierových riešeniach hlavného mesta a o klimatickej mape miest, kde sa Bratislavčania a návštevníci hlavného mesta môžu ísť schladiť. Nečakajte však, že na nej budú kúpaliská či parky.

O horúčavách v meste, o vyschnutom Dunaji, ale aj o aktivistkách, ktoré vinia z horúčav premiéra Fica hovoril Ivan Lučanič v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.

Zo slov známeho ekonóma mrazí. Kontroverzné nariadenie Chat Control je podľa neho návrat pred rok 1989. Dnes ním chceme chrániť deti, zajtra budeme chrániť svetonázor a stíhať závadné názory?

Namiesto toho, aby Európa doháňala technologický náskok USA, prijíma regulácie, ktoré môžu oslabiť dôveru v európske digitálne služby.
Mobil sa podľa novej legislatívy premení na špióna vo vašom vrecku. Hoci sa tento zákon prezentuje ako ochrana detí, odborníci varujú pred jeho rozsiahlymi dôsledkami pre súkromie, ekonomiku a základné slobody. A to nie je všetko. Náklady na zavedenie tohoto opatrenia môžu dosiahnuť miliardy eur ročne.„Systém nepracuje s prezumpciou neviny, ale skôr s prezumpciou viny, kde je každá komunikácia potenciálne podozrivá. Ide o otvorenie Pandorinej skrinky. Keď ho raz zavedieme, už ho nezatvoríme,“ hovorí ekonóm Lukáš Kovanda. Neostal však pri tomto varovaní.

„Hoci je nariadenie spočiatku odôvodnené ochranou detí, existuje obrovské riziko, že sa rozsah sledovania v budúcnosti rozšíri na monitorovanie a potláčanie nevhodných politických alebo spoločenských názorov, čím sa zadusí slobodná a demokratická diskusia,” myslí Kovanda, ktorý vyčíslil aj finančné dopady nariadenia. Nazýva to „priemyselnou samovraždou Európy“ s odhadovanými nákladmi v miliardách eur ročne,  pre Českú republiku až 50 miliárd českých korún v najhoršom možnom scenári.

O technických nedostatkoch, bezpečnostných rizikách, ale aj o tom, ako sa Chat Control v kombinácii s digitálnou menou môže zmeniť na technologicky možný bezpečnostný dohľad a následné trestanie previnilcov hovoril v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.

Premiér Robert Fico kritizuje pomalé tempo a meškanie projektu nového jadrového zdroja. Ministerka hospodárstva Denisa Saková požaduje ďalšie analýzy, čo vládny splnomocnenec vníma ako prekážku.

Slovenskú verejnosť rozdeľuje spor o výstavbu veterných parkov. Ich zástancovia tvrdia, že ich na výrobu elektriny, ktorá by dokázala pokryť sústavný rast spotreby, potrebujeme. Na druhej strane stoja zástancovia výroby elektriny z jadra, ktoré je stabilné a zelené. Jeho nevýhodou je však dlhá a finančne náročná výstavba, politické a regulačné riziká.

“Dnes je hlad po lokalitách, v ktorých sa dá vybudovať jadrová elektráreň. Pri každom zdržaní narastá cena projektu aj realizácie. Dobu výstavby môže predĺžiť aj skutočnosť, že na jednotlivé komponenty sa čaká. Napríklad na plynové turbíny aj sedem- osem rokov. Ak si daný komponent objednáme o rok neskôr, môže sa stať, že ho nedostaviame o päť rokov, ale o desať,” komentuje aktuálne zdržanie prípravy výstavby nového jadrového zdroja na Slovensku splnomocnenec vlády SR pre rozvoj jadrovej energetiky Petra Líšku.

O tom, či a prečo potrebujeme nový zdroj elektriny, prečo to nezachránia veterné vrtule či solár, ale aj o politike v pozadí výstavby jadrovej elektrárne a o tom, čo sa stane, ak americký partner Westinghouse stratí trpezlivosť hovoril Peter Líška v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou 

Český prezident Petr Pavel je majstrovským príkladom úspešného rebrandingu: z komunistického dôstojníka na ikonu progresívnej elity. Za tým stojí masívna PR mašinéria, ktorá maskuje minulosť a buduje kult ‚slušného prezidenta‘.

“Tak, ako náš prezident, aj vaša bývalá prezidentka patria do tej elity, ktorá uznáva, že niektorí ľudia majú právo viesť ostatných a iní zase to právo nemajú. Pretože nepatria do vybraného a prevereného kruhu elít. A potom sa povie, že je lepšie, aby nás viedli elity, než nejaká “lúza”. Takže oni patria do kruhu elity, sú tou lepšou časťou spoločnosti. Elita je tá, ktorá má “správne názory”, “lúza” zasa ohrozuje demokraciu. Na druhej strane, sme už v situácii, že pre “elity” je súčasná česká vláda aj väčšina parlamentu “lúza”, ktorá prevzala kormidlo,” komentuje mentálne nastavenie českej spoločnosti poradca ministra zahraničných vecí ČR a ekonóm Pavel Šik, ktorý opisuje, že používať termíny “lúza” či “dezoláti” sa už v Českej republike nerozpakujú v televíznom vysielaní použiť ani známi novinári.

O konflikte českého prezidenta s vládou Andreja Babiša, o otázkach okolo rozhodovania ústavného súdu v prospech Petra Pavla, ale aj o tom, či sa Česká republika mení na prezidentský systém hovoril Pavel Šik v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.

Hovorí sa o masívnych investíciách do zbrojenia, EÚ však nemá dostatok surovín, ako je hliník či titán, výroba je náročná na CO2 a to je v rozpore so "zelenou politikou.

“Všetci nechcú, aby Rusko vyvážalo plyn, ropu a podobné strategické suroviny, aby nemohlo financovať vojnu. Napriek tomu to všetci od neho kupujú. Len my sa tvárime, že nie. Tak sa tvárme. O tom hovorím, že preto je EÚ farizejská. Pretože my si nehovoríme pravdu, my si stále hovoríme to, čo niekto niekde chce počuť, ale čo je realita, nikoho nezaujíma,” komentuje topmanažér nemeckej firmy Vladimír Slezák aktuálnu neutešenú situáciu európskeho priemyslu.

Indikátorom problému je napríklad situácia v nemeckých automobilkách. Ambiciózne plány prepustiť stotisíc zamestnacov Volkswagenu narazil na odpor a dočasne ich manažment firmy pozastavil. Napriek tomu, v sektore priemyselnej výroby by v horizonte najbližších 15 rokov malo v Európe zaniknúť až trištvrte milióna pracovných miest.

O tom, ako sme zabudli pracovať, o školách, ktoré vypúšťajú na trh nepoužiteľných absolventov, o budúcnosti priemyslu v Európe, ale aj o tom, aká budúcnosť čaká Slovensko hovoril šéf Siemensu na Slovensku  v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou.

Slovenská politická a spoločenská scéna prechádza neustálym vývojom a napätím, pričom témou dňa zostávajú nielen domáce politické otázky, ale aj dianie u našich susedov v Maďarsku či otázky bezpečnosti a zahraničnej politiky. V relácii Teraz takto s Ankou Žitnou tentokrát diskutoval minister vnútra a predseda koaličnej strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Jednou z hlavných medzinárodných tém uplynulého obdobia bola situácia v Maďarsku, kde prezident Tamás Sulyok po dvoch mesiacoch vo funkcii neočakávane abdikoval a odchádza z politiky.