“Základným zmyslom protiruských sankcií bolo nedovoliť, aby Ruská federácia zarábala na vývoze svojich energonosičov, pretože tieto peniaze používa na financovanie vojny. A my tu teraz vyšpurtujeme cenu ropy na 120 eur za barel. Ruský rozpočet je postavený na 55 dolárov na barel. Všetko, čo je nad 55 je plus a prináša to do štátnej kasy slušné množstvo peňazí, ktoré môžu použíť na to, čo považujú za podstatné,” upozorňuje podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Július Kostolný na paradox súčasnej situácie, keď americko- izraelský útok na Irán zastavil dvadsať percent celosvetového obchodu s ropou a vystrelil jej ceny k hodnotám, na ktorých sa pohybovali v čase energetickej krízy po vypuknutí vojny na Ukrajine. Pritom je dôležité vedieť, že v ruských spoločnostiach obchodujúcich a prepravujúcich ropu a plyn majú podiely firmy z Blízkeho východu a trebárs aj firma British Petrol.

USA síce majú veľké zásoby ropy, ale aj najviac ťažia a spotrebúvajú. Vlastné zásoby si veľmi rýchlo vyčerpajú a ich rafinérie v Texase sú prispôsobené rope z Venezuely.A práve tá má najväčšie zásoby ropy na svete. Európa sa prebúdza zo svojho sna o odstrihnutí sa od ruskej ropy a plynu. Situácia sa radikálne zmenila vojnou v Perzskom zálive. Dodávky ropy z Blízkeho východu do Európy viaznu. Inde vo svete je ropy dosť, problém ale je, že nie je ropa ako ropa. “Je rozdiel medzi ľahkou, alebo aj sladkou, ropou z arabských vrtov, medzi ruskou ropou a medzi ropou z ropných pieskov z Venezuely či Kanady,” vysvetlil geológ Ján Madarás a svoje slová prakticky demonštroval na dvoch vzorkách ropy, ktorú vyťažili z vrtov na východnom Slovensku. Dodáva, že Európa má vlastnej ropy nedostatok.

Aby si to ľudia vedeli predstaviť: "Európa má sedemkrát drahšiu cenu za plyn. Máme minimálne sedemnásobne drahšiu elektrinu. K tomu ešte platia fabriky 90 eur za emisné povolenky, ktoré buď vo svete vôbec nepoznajú, alebo napríklad v takej Indii platia štyri eurá za tonu, a u nás 90 eur za tonu,” komentuje situáciu v priemysle minister životného prostredia Tomáš Taraba. Dodáva, že  sedemkrát vyššie ceny sú niečo, čo žiadna fabrika nevie zakomponovať do svojich procesov tak, aby zostala ešte konkurencieschopná.

“Je to chvályhodné, že teraz chodia do regiónov, lebo cítia, že tam asi ich strana nemá takú podporu, akú by chcela mať,” komentoval spisovateľ Jozef Banáš výjazd progresívcov na tradičný slovenský vidiek aj fotodokumentáciu, ktorú z krojovanej akcie zverejnili političky Lucia Plaváková, Zora Jaurová a poslanec Ondrej Prostredník na sociálnych sieťach. Folkloristi tento pokus návratu ku koreňom hodnotili rozpačito, nesedeli im detaily, ktoré obzvlášť pri krojoch majú mimoriadny význam.

“Poskytli sme väčšiu ochranu ambasádam, zvýšili sme počty hliadok v nákupných centrách a na miestach, kde je vyššia koncentrácia ľudí, aby sme vedeli eliminovať nebezpečné správanie,” komentuje aktuálne bezpečnostné opatrenia v súvislosti s vojnou na Blízkom východe minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v reakcii na správy o možnej reaktivácii iránskych spiacich teroristických buniek v Európe.

“Otvára nové ohnisko napätia, ktoré na základe historických skúseností sa bude veľmi ťažko regulovať a môže prerásť do veľkého problému. Väčšieho než momentálne vidíme a pripúštame si ho,” komentuje vojnový konflikt, ktorý sa rozhorel v oblasti Perzského zálivu po útoku na Irán bývalý spravodajský dôstojník Roman Laml. Dodáva, že dlhodobý problém, ktorý na Blízkom východe pretrváva už desaťročia sa prehĺbil a prinesie vlnu nestability aj do Európy

Maroš Žilinka vstúpil do kauzy takzvaných Čurillovcov. Tvrdí, že postavenie mimo službu je nezákonné. Zaujímavé je, že to urobil práve keď iný sudca Tomáš Hajduk skonštatoval, že trestné stíhanie Čurillovcov je dôvodné. “Sudca Hajduk vrátil obžalobu do prípravného konania kvôli zaujatosti vyšetrovateľa, no explicitne konštatoval, že skutky napĺňajú znaky zneužívania právomoci verejného činiteľa. Obvinení si podľa neho vymýšľali trestné skutky, aby diskreditovali inšpekciu, ktorá ich vyšetrovala. Tento záver výrazne oslabuje doterajšiu obhajobu, že ich stíhanie je bezdôvodné,” komentuje kauzu advokát a člen Súdnej rady Martin Bezák. Dodáva, že takéto konanie policajtov devastuje dôveru občanov v políciu.

Európa si ide požičať stovky miliárd na vlastné zbrojenie, aj keď scenár, že sa Rusi prebojujú na naše hranice nie je reálny.  “Rusi sa podľa mňa nedostanú ani k línii na Dnepri, ale keď prestaneme podporovať Ukrajinu, je možné, že získajú oveľa rýchlejšie a viac územia. Administratíva USA hrá veľmi smutnú úlohu, lebo v podstate tlačí na Ukrajinu, aby de facto kapitulovala. Môže dôjsť k posunom, že Ukrajinci budú nútení pristúpiť na dohodu, ktorá je pre nich veľmi nevýhodná,” komentuje analytik Martin Kugla možný vývoj vojny na Ukrajine.

Ukrajina zastavila Slovensku a Maďarsku ropu cez ropovod Družba, slovenská vláda vyhlásila stav ropnej núdze a stopla núdzové dodávky elektriny zo Slovenska na Ukrajinu. “Pokiaľ by malo dôjsť k úplnému zastaveniu prepravy ropy z ropovodu Družba, Budapešť aj Bratislava by ustúpili a začali voziť ropu cez Chorvátsko aj za tú cenu, že by to bola ropa neruská. Ak by totiž nemali prísun ropy, viedlo by to k výraznému nárastu cien pohonných hmôt, k otrasom v ekonomike, k nárastu nespokojnosti obyvateľstva- a to si politici na svedomie nevezmú," hovorí ekonóm Lukáš Kovanda. 

Maroš Žilinka sa sťažuje. Počet korupčných činov v porovnaní s rokmi 2021-22 klesol o 70 percent. Dekan Právnickej fakulty vidí problém v kajúcnikoch, na ktorých stojí aj padá väčšina korupčných káuz z éry bývalých vlád. “Korupcia vo svete sa nevyšetruje na základe výpovedí kajúcnikov alebo hlboko do minulosti. To sa jednoducho musí vyšetrovať tu a teraz. Keď si to zoberiete, kauzy z čias vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta  Ódora sa málokedy- aspoň v tých medializovaných, týkali aktuálnych verejných činiteľov. Tam sa išlo jednoducho spätne do minulosti,” pomenúva svoj pohľad na podstatu problému, ktorý trápi generálneho prokurátora dekan Eduard Burda.