Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Rimanom 6,19-23

19 Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste odovzdali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz odovzdajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. 21 Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. 22 Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Slobodný otrok. Obraz otroctva bol v Rímskej ríši všetkým dobre známy: Pán vládne, otrok poslúcha. Dnes tomu síce nehovoríme „otroctvo“, ale pánov, ktorí nám chcú vládnuť, je okolo nás dosť. Napríklad strach: Ak sa budeš dostatočne báť, určite sa zaviažeš platiť mesačne nejaké životné poistenie. Strach vládne, ty platíš. Alebo nespokojnosť: Ak budem zarábať viac, budem si môcť dovoliť ešte toto a cestovať ešte tam. Nespokojnosť vládne, ty pracuješ stále viac. Zaujímavé je, že Biblia nám neradí oslobodiť sa spod otroctva, ale vybrať si iného pána. Otrok si môže vyberať? Ako je to možné? ÁNO! Môžeme si vybrať, pretože prišiel dobrý Pán Spravodlivosť a za obrovskú cenu nás kúpil od pána Hriechu (v. 18) a – toto je škandál milosti – dáva nám slobodu si vybrať: slúžiť hriechu, alebo Bohu. Neslúžiť nikomu sa nedá – môžeme si byť pánmi zdanlivo sami, ale nakoniec budeme aj tak otrokmi našej vlastnej sebalásky, našich vášní, túžob… a to je najhoršie otroctvo. A ako si to môžeme vybrať? Poslušnosťou: „ste otrokmi toho, koho poslúchate.“ Avšak ten výber nie je celkom objektívny – ak ma Boh vykúpil z otroctva výmenou za vlastného Syna a dal mi slobodu, až do smrti ma to viaže poslúchať Ho. Jednoducho neviem inak. Som slobodný otrok Jeho lásky.

Modlitba: Bože, ďakujem za slobodu od hriechu. Odpusť, že niekedy chcem slobodne hrešiť. Daj mi schopnosť rozlíšiť hriech a odpor voči nemu. Amen.

Pán, Hospodin, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Izaiáš 50,7

Ale keď Peter videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ Matúš 14,30

1.Makabejských 4,1-25 • Modlíme sa za: Turá Lúka (MyS)

16. nedeľa po Svätej Trojici

Ján 11,1(2)3.17-27(28-38a)38b-45

1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. (2 Bola to tá Mária, ktorá natrela Pána voňavou masťou a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.) 3 Sestry teda poslali Ježišovi odkaz: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“

17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štvrtý deň v hrobe. 18 Betánia bola blízko Jeruzalema, vzdialená asi na pätnásť stadií. 19 Mnohí Židia prišli k Marte a Márii potešiť ich v žiali nad bratom. 20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, vyšla mu naproti. Mária však ostala doma. 21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. 22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh ti to dá.“ 23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych!“ 24 Marta mu povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ 25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. 26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?“ 27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

(28 A len čo to povedala, zavolala sestru Máriu a potajomky jej povedala: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ 29 Ako to Mária počula, rýchlo vstala a šla k nemu. 30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu vyšla Marta naproti. 31 Keď Židia, ktorí boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli, že odchádza k hrobu plakať. 32 Keď Mária prišla na miesto, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel.“ 33 Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený 34 sa pýtal: „Kde ste ho položili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ 35 Ježiš zaplakal. 36 Tu povedali Židia: „Hľa, ako ho mal rád!“ 37 Niektorí z nich však hovorili: „Či nemohol ten, ktorý otvoril oči slepému, urobiť aj to, aby tento nezomrel?“ 38 Ježiš sa znova rozochvel a pristúpil k hrobu.)

Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. 39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra zomrelého, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štvrtý deň mŕtvy!“ 40 Ježiš jej odpovedal: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ 41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. 42 Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ 43 Keď to povedal, zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ 44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: „Rozviažte ho a nechajte ho odísť!“ 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

Nádej na život. Pán Ježiš nám dnes hovorí: Existuje život po smrti. Dokážem to tým, že vzkriesim Lazara po štyroch dňoch v hrobe. A dokážem to aj tým, že vstanem z mŕtvych po Mojom vlastnom ukrižovaní a neukážem sa len na chvíľku, ale budem sa zjavovať počas štyridsiatich dní, aby som presvedčil svet, že skutočne žijem. Pretože som premohol hrob, aj Moji nasledovníci ho premôžu. Môžu si byť istí, že budú so Mnou žiť v nebi. Pán Ježiš nás teda pozýva, aby sme s Ním zažili nebo. – – Ako reagujeme na toto pozvanie? Možno si nie sme istí, kde presne sa nachádzame vo vzťahu s Bohom a pýtame sa: „Aká je cena vstupenky do neba?“ Nuž pravdou je, že cena tejto vstupenky je príliš vysoká na to, aby sme ju niekedy sami dokázali zaplatiť. Nemôžeme si kúpiť cestu do neba tým, že sa budeme snažiť byť dobrí alebo nábožní. Pán Ježiš hovorí: „… kto verí vo Mňa…“ (v. 25b). Preto skúmajme, či aj my dokážeme s Martou vyznať: „Áno, Pane, ja som uverila, že Ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet“ (v. 27). Dnes je príležitosť obrátiť sa v modlitbe na Ježiša a prijať milosť, ktorú nám ponúka vo Svojej smrti a vzkriesení. Prijať odpustenie, vodcovstvo a priateľstvo Krista. Potom budeme môcť žiť v očakávaní, istote a radosti, že strávime svoju večnosť v nebi.

Modlitba: Bože, ďakujem, že máš moc aj nad smrťou. Odpusť, že na to málo myslím a viažem sa hlavne na tento život. Roznecuj vo mne hlbokú vieru, nech sa radujem zo vzkriesenia. Amen.

Keď budeš z toho jesť a nasýtiš sa, dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina. 5.Mojžišova 6,11-12

Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale Môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba.“ Ján 6,32

2.Timotejovi 1,7-10 • Náreky/Plač 3,22-26.31-32 • Žalm 16,(1-4)5-11 • Žalm 68,20-36 • Modlíme sa za: Trnava (BaS)

Marek 12,41-44

41 Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. 42 Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. 43 Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. 44 Všetci tam dali zo svojho nadbytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“

Čoho sme ochotní vzdať sa pre Pána? Financie sú vždy háklivá téma. V každom čase. Koľko ich vynaložíme na veci, ktoré často ani nepotrebujeme? Akú časť zo svojich financií dávame Pánu Bohu? Keď sa Ježiš pozeral na ľudí, ktorí hádzali do chrámovej pokladnice peniaze, čo videl? Dva prístupy: Jeden hovoril o dávaní zvyškov z prebytku a druhý o obetovaní všetkého, čo človek má. Prvý hovoril o tom, že si na Pána Boha človek spomenie ako na občasný doplnok života, druhý zase o tom, že na Pána Boha človek myslí ako na najdôležitejšiu podstatu života. Skúsme však pozrieť sa na celú vec z iného uhla. Skúmajme sa a odpovedzme si na otázky: Koľko zo svojho času venujem Pánu Bohu? Počas dňa, týždňa, mesiaca či roka? Čo pohlcuje najviac môjho času? Okolo čoho sa predovšetkým točí môj myšlienkový svet? Ak budeme k sebe úprimní, nebude nám trvať veľmi dlho, aby sme odhalili smutnú pravdu o svojom živote. Pravdu, ktorá hovorí o tom, že Pán Boh je väčšinou na poslednom mieste. Usilujme preto stále, vždy znovu, o zmenu myslenia smerom k Bohu.

Modlitba: Pane, ďakujeme, že hriešny človek bol centrom Tvojho záujmu, Tvojej lásky. Ďakujeme, že si sa pre nás vzdal Svojho života. Prosíme Ťa o odpustenie, že nie si centrom nášho záujmu, našej lásky. Zmeň to, prosíme. Pomôž nám tráviť viac času s Tebou. Pomôž odhaliť, čo nám je v živote dôležitejšie než Ty. Nauč nás, prosíme, vzdávať sa toho pre Teba. Dobrovoľne, s láskou a bez zásluh. Amen.

Keď mi príval starostí zviera vnútro, Tvoja útecha dušu mi oblaží. Žalm 94,19

Ježiš povedal: „Otče, ak chceš, odvráť odo Mňa tento kalich, no nech sa stane nie Moja, ale Tvoja vôľa!“ Tu sa Mu zjavil anjel z neba a posilňoval Ho. Lukáš 22,42-43

1.Makabejských 3,42-60 • Modlíme sa za: Trenčín (PoS)

1.Korinťanom 7,17-24

17 Každý však nech žije tak, ako mu určil Pán, a podľa toho, ako ho povolal Boh. Tak to prikazujem vo všetkých cirkvách. 18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech to nezakrýva! Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať! 19 Obriezka nie je nič, ani neobriezka nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní. 20 Nech každý zotrvá v tom stave, v ktorom bol povolaný. 21 Bol si povolaný ako otrok? Nech ťa to netrápi! Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi! 22 Veď v Pánovi povolaný otrok je v Pánovi slobodný. A podobne: Kto bol povolaný ako slobodný, je Kristov otrok. 23 Draho ste boli kúpení; nestávajte sa otrokmi ľudí! 24 Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.

Buď Pánovým nasledovníkom, nech si ktokoľvek a kdekoľvek. Človek neraz túži po tom, čo nemá: túži byť niekým druhým, túži byť na inom mieste, v inej práci, v inej škole, lebo tam by bol údajne lepším kresťanom a nasledovníkom Pána Ježiša; tam by sa mu darilo lepšie odolávať pokušeniam. Vlastne sa to podobá na to známe: keby som mal iné možnosti; keby som bol/a ako on/a, určite by som to zvládal/a lepšie. Apoštol Pavel však zameriava náš pohľad na to, aby sme boli Pánovými nasledovníkmi tam, kde sa práve nachádzame a v takom povolaní, ktoré práve vykonávame. Nesnažme sa robiť veľké veci na mieste niekoho iného, ale pracujme v malom a slúžme Pánovi na mieste svojom. V každom povolaní (pokiaľ nie je v príkrom rozpore s Božími prikázaniami a kresťanskou morálkou) môžeme slúžiť Pánu Bohu. Každý deň nám Pán Boh dáva mnoho okamihov a príležitostí, aby sme Mu vzdávali česť a boli Jeho svedkami pre tých, s ktorými sa stretávame v škole, v práci aj vo voľnom čase. Budeme takýmito nasledovníkmi!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane, za to, že si s nami v každej situácii, na každom mieste, všade tam, kde pracujeme či chodíme do školy. Odpusť nám, ak sa neustále snažíme byť ako niekto druhý, ak túžime robiť veľké veci niekde inde a nerobíme to, čo môžeme – tam, kde sme. Pomôž nám vidieť svoj život a príležitosti, ktoré nám dávaš, Tvojimi očami. Pomôž nám slúžiť Ti a svedčiť o Tebe tam, kde si nás postavil do života, školy či práce. Vezmi náš život do Svojich rúk. Amen.

Ukáž divy Svojho milosrdenstva, Ty, ktorý Svojou pravicou zachraňuješ tých, čo sa k Tebe utiekajú pred nepriateľmi. Žalm 17,7

Ak vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, pretože Duch slávy, Boží Duch, spočíva na vás. 1.Petrov 4,14

1.Makabejských 3,27-41 • Modlíme sa za: Trenčianske Stankovce (PoS)

Lukáš 10,38-42

38 Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Marta však bola veľmi zaneprázdnená s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!“ 41 Pán jej však povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Každý z nás je Máriou aj Martou! Kto hovorí o prílišnej zbožnosti Márie a podceňuje jej praktické schopnosti, mýli sa. A kto zavrhuje Martu pre jej ochotu pripraviť všetko pre Pána, nepremýšľa srdcom, ale sebeckým egom. Často sa toto evanjelium interpretuje zvláštne. Mária má „čestný“ piedestál a Marta je dávaná do úzadia pre prílišnú ustarostenosť. Ale prečo? Na príbehu Márie a Marty môžeme vidieť obraz samotnej cirkvi a ľudí v nej. Každý z nás je Máriou aj Martou. Ľudia v cirkvi nemajú byť len poslucháčmi Slova, ale aj jeho aktívnymi činiteľmi. Aj keď Ježiš povie Marte, že je príliš ustarostená, nechce jej vyčítať lásku, ktorú Mu prejavuje. Snaží sa jej však ukázať, že On už bude medzi nimi len krátko a človek nežije iba chlebom. A to ďalšie: to, s čím dnes cirkev zápasí v obraze Márie i Marty, je, že nám chýbajú také ženy. Chýbajú v nás. Nevedia byť v našom srdci rovnocenným spôsobom. Je preto vždy dôležité robiť veci spoločne. Byť spoločnými poslucháčmi a byť i spoločnými činiteľmi. Nič z práce nám neujde. Aby sme pochopili tieto ženy, dovoľme Bohu, aby v nás zosúladil to, kedy byť jednou, kedy druhou a nakoniec, kedy byť spoločnými činiteľmi Kristovho slova.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje slovo, Tvoju prítomnosť, ktorá posilňuje a vedie k aktivite plnej lásky. Odpusť, že sa často starostím, lebo chcem pracovať zo svojich síl a potom šírim nevrlosť. Veď ma Tvojím Duchom lásky, nech pracujem v Tvojej sile a motivácii. Amen.

Poníženému a chudobnému vymáhajte spravodlivosť.  Žalm 82,3

Nech vás Pán zveľadí a obohatí vašou vzájomnou láskou aj láskou k všetkým. 1.Tesaloničanom 3,12

1.Makabejských 3,1-26 • Modlíme sa za: Trebišov (ŠZS)

Kazateľ 4,(4-7)8-12

(4 Videl som všetku námahu a všetku vydarenú prácu, ako vzbudzuje vzájomnú závisť. Aj to je márnosť a honba za vetrom. 5 Hlupák založí svoje ruky a pojedá svoje vlastné mäso. 6 Lepšia je hrsť pokoja ako dlane plné námahy a honby za vetrom. 7 Obrátil som sa a videl som márnosť pod slnkom:)

8 Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, no niet konca všetkej jeho námahe, ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom. „Pre koho sa namáham a ukracujem sa o dobro?“ Aj to je márnosť, je to zlé zamestnanie. 9 Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. 10 Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol. 11 Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje? 12 Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.

Vieš, že si stvorený/á pre spoločenstvo!? Utvrdzuješ sa denne v tejto myšlienke, alebo naopak, si denne túto myšlienku kladieš ako otázku? Určite sa stretávaš s ľuďmi, ktorí sú fascinovaní z toho, že môžu žiť život spoločenstva. No odsúdeniahodná nie je ani skupina ľudí, ktorá veľmi spoločenstvo nevyhľadáva. Možno na to majú dôvody a možno sú introverti. Sme rôzni. Nikoho nemôžeme nútiť byť niekým, kým nechce byť. Predsa je dobré, ak človek nie je sám. Padne vhod, keď príde čas, že sa máme s kým porozprávať, alebo možno len v tichu stráviť nejaký čas. Nemôžeme si nahovárať, že sila spočíva v kvantite. Stáva sa, že aj v tom najväčšom spoločenstve dokáže prežívať mŕtvota, hoc sa navonok zdá, že všetko žije. Keď kazateľ hovorí o márnosti, nechce tak podceniť život ako celok. Chce skôr upriamiť náš vnútorný svet na to, aby sme nezabúdali, že sme stvorení pre spoločenstvo. Pre blízkosť. Pre túžbu. Tá vlastne vyviera od Otca nebeského, ktorý sám túži po spoločenstve s tebou. V našom živote nie je dôležité, ako to všetko vyzerá navonok, ale čo prežíva a potrebuje moje vnútro. Nezabudni, že si stvorený/a pre spoločenstvo. A s kým? S Bohom, sebou i ľuďmi. Len cez Kristove oči sa dá pochopiť naša vlastná hodnota, aj to, že sme boli milovaní, aby sme milovali. Pán nám v tom pomáhaj.

Modlitba: Bože, ďakujem za dar spoločenstva, ktoré dávaš a ktoré uzdraví aj tie duše, čo sa spoločenstva obávajú. Odpusť, že sa Ti málo otváram a potom ma málo ťahá do spoločenstva. Uzdravuj ma Tvojím Duchom, posilňuj na vnútornom človeku, nech prinášam ovocie lásky do spoločenstva. Amen.

Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného Ducha!  Žalm 51,12

Cieľom takéhoto napomínania je láska prameniaca z čistého srdca, z dobrého svedomia a úprimnej viery. 1.Timotejovi 1,5

1.Makabejských 2,49-70 • Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)

1.Timotejovi 6,(3-5)6-11a

(3 Ak niekto učí inak a nepridržiava sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista ani učenia pravej zbožnosti, 4 je namyslený, ničomu nerozumie a chorobne rád sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, svár, rúhania, zlomyseľné upodozrievania, 5 vzájomné nezhody ľudí, ktorí majú zvrátenú myseľ. Sú to ľudia, ktorým chýba pravda a domnievajú sa, že zbožnosť je prostriedok zisku.)

6 Veľkým ziskom je však zbožnosť spojená so spokojnosťou. 7 Nič sme si totiž nepriniesli na svet a nič si z neho nemôžeme odniesť. 8 Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní. 9 Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídel pokušenia a sú pod vplyvom mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do skazy a záhuby. 10 Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí. 11 Ty však, Boží človek, sa tomu vyhýbaj!

Sloboda veriacich. Nášmu textu predchádza vyučovanie apoštola Pavla o reálnych otrokoch vtedajšej doby. Spočíva v odporúčaní, aby ako veriaci v Pána Ježiša verne slúžili ich telesným pánom, teda otrokárom, veriacim aj neveriacim. A nemajú zneužívať vieru ich pánov na vyslobodenie z otroctva. Náš text začína výstrahou: ak niekto ináč učí, zle učí. Zlé učenie je v tom, keď si myslíme, že nasledovanie Pána nám prinesie nejakú ľudskú výhodu, nejakú prosperitu, napr. veľa pozemského majetku, oslobodenie z nízkeho sociálneho postavenia, dokonalé zdravie a podobne. Jedným dychom musíme ale dodať, že poznanie Pána Ježiša nám prinesie aj mnoho ľudských požehnaní, lebo sa stávame v našom nasledovaní Pána múdrejší, čestnejší, pracovitejší, prezieravejší, s rôznymi duchovnými darmi. To sa často odzrkadlí aj v našom pozemskom majetku a sociálnom postavení, aj vo vyrovnanejšom zdraví, niekedy i v zázračných konaniach Pána Boha. Ale ak tieto uvedené komodity urobíme zmyslom kresťanstva miesto Krista, Pána, platí pre nás: Ty však, človeče, pred takýmto uvažovaním utekaj a snaž sa o hlboký, verný a oddaný vzťah s naším Pánom Ježišom Kristom. On má byť tvojím drahým Pánom, nie Jeho rôzne dobrodenia.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nás povolávaš do dobrého, hoci náročného života. Odpusť, že v tom hľadám skratky. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech žijem, ako sa Ti páči. Amen.

Halleluja! Ďakujem Hospodinovi z celého srdca v kruhu úprimných,  v zhromaždení. Žalm 111,1

Chváľte nášho Boha, všetci Jeho služobníci, tí, čo sa Ho bojíte, malí i veľkí! Zjavenie Jána 19,5

1.Makabejských 2.42-48 • Modlíme sa za: Topoľčany (PoS)

Filipanom 4,8-14

8 Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. 9 Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami. 10 Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa. Pravda, aj predtým ste na to mysleli, ale nemali ste príležitosť. 11 Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. 12 Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť núdzu. 13 Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. 14 Ale dobre ste urobili, že ste sa ma ujali v mojom súžení.

Ako žiť vo vzťahu s Bohom. Vo veršoch 8 a 9 máme návod, ako žiť hlboký vzťah s Bohom. Aby sme cítili a vo viere si boli istí, že Boh pokoja je s nami, potrebujeme tento návod aj uskutočňovať. Je tu reč o stave našich myšlienok. Že veriaci v Pána Ježiša nemôžeme premýšľať negatívne, teda o hriechu: o krádeži, klamstve, cudzoložstve, mať nenávistné myšlienky o blížnych v neodpustení a podobne, ale pozitívne. Nemôžeme čakať, že nám Pán Boh odsúhlasí negatívne myslenie, že nám bude dávať Svoj pokoj, Svoje vedenie, Svoje požehnanie… Musíme urobiť Svätého Ducha pánom nad našimi myšlienkami (Rim 8. kap.) a potom Boh pokoja bude s nami. – – Verše 10-14 sú už úplne iná téma života v Duchu Svätom. Apoštol Pavel chváli Filipských kresťanov za to, že sa začali starať o jeho fyzické potreby, ako je napr. jedlo a oblečenie. Vidí, že začali slúžiť. Chváli ich za to nie pre jeho sebecké ciele, že vďaka nim má on čo jesť a obliecť si. Jeho chvála je v tom, že takéto konanie u nich vidí ako ovocie života s Hospodinom Bohom. Sám je pri tom naučený tak, že v Kristovi vie aj núdzu trpieť, aj žiť v hojnosti. Oboje pri tom prežíva bez reptania voči Bohu za nedostatok a bez hriechu nadmerného konzumu v hojnosti. Ako je to s nami, priatelia a súrodenci v Pánovi Ježišovi? Toľko výziev z prečítaného i jednoduchého výkladu. Odpoveď je už na úprimnosti každého jedného z nás.

Modlitba: Bože, ďakujem, že upriamuješ našu myseľ a skutky na samé dobré veci. Odpusť, že niekedy končím v márnosti. Napĺňaj ma Tvojím Duchom, nech naplním poslanie, pre ktoré si ma stvoril. Amen.

Blahoslavený muž, ktorý svoju nádej vkladá do Hospodina. Žalm 40,5

Andrej našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša.“ Ján 1,41

1.Makabejských 2,29-41 • Modlíme sa za: Tomášovce (NoS)

15. nedeľa po Svätej Trojici

Matúš 6,25-34

25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? 28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa ani nepradú. 29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? 31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? 32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. 33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. 34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.

Ustarostenosť je bremeno – preto nás Ježiš chce odbremeniť. Učí nás, že Boh si nehromadí Svoju moc pre Seba, ale chce sa o ňu podeliť. Znamená to, že v Ňom môžeme nájsť pokoj, keď sme vydesení, a istotu, keď sme ustarostení. Ako? 1. Zahoďme pretvárku, že si vieme pomôcť sami. Nevieme. Namiesto toho: otvorme svoje srdcia Bohu a dovoľme Mu pomôcť nám v našej tiesni. 2. Pripomínajme si, že nasledujeme všemohúceho Boha, ktorý Svojich nasledovníkov napĺňa Svojou silou. Spomeňme si, ako Boh zmocnil Mojžiša, posilnil Dávida, zachránil Daniela, posmelil Ester, navrátil Petra a zaktivizoval Pavla. Je to stále ten istý Boh, ktorý chce byť prítomný aj v našom živote – dnes aj zajtra. 3. Zostaňme s Bohom. Ak si nezávisle ideme podľa svojho plánu, nemôžeme očakávať, že Boh doň bude chcieť prispievať. Kráčajme Božím smerom a On nás bude na tej ceste povzbudzovať a posilňovať. 4. Mali by sme jasne a konkrétne požiadať Boha o pomoc. Jakub hovorí: „… ale nič nemáte, lebo neprosíte…“ (Jk 4,2). Preto prosme. A 5. pridajme k tomu všetkému vieru. Keď prejavíme vieru tým, že sa budeme pridŕžať slov: „Zver svoju cestu Hospodinovi, dôveruj Mu a On sa o všetko postará“ (Ž 37,5), budeme mať sebavedomú nádej v Božiu pomoc a silu vo všetkých výzvach života. A ustarostenosť môžeme smelo hodiť za hlavu.

Modlitba: Bože, ďakujem, že chceš niesť naše starosti. Odpusť, že Ti neverím dostatočne a preto sa snažím život uniesť sám. Posilni vo mne vieru, nech sa vložím do Tvojich rúk. Amen.

Uč ma dobrote, múdrosti a poznaniu, lebo dôverujem Tvojim príkazom. Žalm 119,66

Pavel píše Timoteovi: „Odmietaj bláznivé a neužitočné škriepky, veď vieš, že vyvolávajú iba rozbroje.“ 2.Timotejovi 2,23

1.Petrov 5,5b-11 • 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) • Žalm 127 • Modlíme sa za: Tisovec (RiS)

2.Tesaloničanom 2,13-17

13 My však sme povinní ustavične ďakovať Bohu za vás, bratia Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvých na spásu a posvätil Duchom a vierou v pravdu. 14 K tomu vás povolal naším evanjeliom, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista. 15 Tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa podania, ktorému ste sa naučili, či naším slovom, či listom. 16 Ale sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý si nás zamiloval a v milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, 17 nech poteší vaše srdcia a upevní ich v každom dobrom skutku a slove.

Vzdávanie vďaky Pánu Bohu – biblický svetonázor. Pavel ho pripomína tým, ako často sa s vďakou modlí za svojich bratov a sestry. V cirkevnom zbore v Tesalonikách má na to hneď niekoľko dôvodov: jeho bratia a sestry sú milovaní Pánom Ježišom Kristom, vyvolení Bohom, stali sa prijímateľmi pravdy evanjelia a sú predurčení získať slávu Pána Ježiša Krista. Byť milovaným je nádherné označenie Ježišových nasledovníkov ako tých, ktorí si zamilovali pravdu evanjelia. Ich vyvolenie je pozvaním k svätosti, ktorá sa stáva kanálom, nástrojom na vykúpenie mnohých. Táto svätosť je zakotvená v poznaní pravdy evanjelia, ktorej stredobodom sa stáva Pán Ježiš Kristus. On si nás zamiloval, dal nám večné potešenie a dobrú nádej milosti, potešuje nám srdcia a utvrdzuje ich v každom dobrom skutku. Večné potešenie a dobrá nádej milosti dvíhajú naše srdcia k nebu a uisťujú nás o našej večnosti. Potešenie srdca a utvrdenie v každom dobrom skutku nás otvárajú pre ľudí v tomto svete. Spasenie nedostávame preto, že robíme dobré skutky, ale istota nášho spasenia nás v moci Ducha Svätého vedie k dobrým skutkom voči iným ľuďom. Náš vzťah s Kristom nás vedie do Kristovej podoby a to je aj zmysel života Božích detí v tomto svete – byť viac a viac podobnými svojmu Spasiteľovi. A cez Ducha Svätého skutkami lásky pomôcť dosiahnuť spasenie tým, ktorí Krista nepoznajú.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme, že sme Tebou milovaní a ako milovaní Boží sme prijali pravdu evanjelia, a tak sme sa stali predurčenými získať Tvoju slávu. Mocou Svojho Ducha nás viac a viac premieňaj do Tvojej podoby, aby sme skutkami lásky pomohli aj iným ľuďom dosiahnuť spasenie a večnú slávu. Amen.

Šalamúnovi Hospodin povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Obdaruj Svojho služobníka schopnosťou spravovať Tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým.“ 1.Kráľov 3,5.9

Nato diabol vzal Ježiša na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: „Toto všetko Ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš odpovedal: „Odíď, satan!“ Matúš 4,8-10

1.Makabejských 2,15-28 • Modlíme sa za: Terany (HoS)