„Nesúďte, aby ste neboli súdení.“ (Mt 7:1)

Slovo predsudok znamená „predčasné súdenie“ alebo „odhadovať iných bez poznania faktov“. Predsudok je známkou slabosti, nie sily. Predsudok meriame ako vypočítanú vzdialenosť medzi našimi vlastnými neobjektívnymi názormi a reálnou pravdou. Ak by sme pred Bohom boli všetci dokonale úprimní, predsudky by neexistovali.

Modlitba dňa

Každého z nás miluješ láskou, ktorá preráža všetky bariéry predsudkov, Otče. Odpusť mi, keď súdim iných. Očisti moje srdce, aby si si ma mohol použiť k priťahovaniu ľudí do zväzku Kristovej zjednocujúcej lásky.

Billy Graham

Anglický spisovateľ Chesterton povedal: „Keď človek prestane veriť v Boha, nie je to tak, že neverí ničomu. Verí hocičomu.“ Prázdnota v kultúre bez Boha, nedostatok zmyslu a s ním spojený nepokoj, sú dverami pre diablov návrat, ako o tom hovorí Ježiš:

„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením.“ (Mt 12,43-45)

Ak je znakom diabla rozdelenie a prázdnota a Ježiš je opakom diabla, čo je potom znakom Ježišovej prítomnosti medzi nami? Rozmýšľajme nad tým!

Vezmime si štít viery. Príslovia hovoria: „Urovnaj si chodník pod nohami a nech všetky tvoje cesty sú pevné.“ (Pr 4,26) V dánskej Biblii je napísané: „Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu.“

Boh ťa volá k životu, ktorý má jasný cieľ! K životu, v ktorom budeš na Ňom úplne závislý. Vždy máme mať pred očami cieľ. Cieľom je spasenie našej duše. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší. (1Pt 1,8-9)

Je teda potrebné vedieť, ako On žil, aby sme vedeli, ako máme žiť s Ním. Ako sa o tom dozvieme? Tak, že budeme čítať svedectvo Starej a Novej zmluvy o Ježišovi. Čítaj každý deň, aby si vedel čoraz viac o tom, aký Ježiš bol, ako sa správal, ako rozmýšľal, aký postoj mal k ľuďom, ktorým sa nedarilo a k tým, ktorí sa v živote dostali na šikmú plochu.

Nie je náhoda, že dvanásť učeníkov sa najprv naučilo spoznávať živú dokonalosť – Ježiša, Božej osoby – predtým, než študovali teologické princípy. Jeden brat povedal: „Pamätaj, že evanjelium nám nie je dané ako niečo, čím sa máme potešiť a zaistiť si odpustenie a oslobodenie od otroctva. Keď takto rozmýšľame, stojíme vo vážnom nebezpečenstve, že oklameme samých seba. Vtedy milosť nepoužívame, ale ju zneužívame. Milosť je nám daná preto, aby nás priviedla späť k Bohu, preč od hriechu a sebectva. Preto Božia milosť nielen odpúšťa, ale aj napomína a vychováva. A predovšetkým nás premieňa!“

Premena nie je výsledkom nášho trápenia, aj keby bolo akokoľvek dobre mienené. Deje sa to vtedy, keď si naplno uvedomíme nádheru úplného odpustenia našich hriechov. Vtedy prichádza sloboda, pokoj a premena.

Nech všetky tvoje cesty vedú k cieľu. Boh ťa volá za cieľom.

K životu , kde budeš viac závislý na Ňom!

On je prameňom nového života! On je štítom, ktorý uhasí horiace šípy nepriateľa. Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! (R 5,10)

Ježiš žije. Chce žiť nový život aj v tebe. Nie život plný zákona, ale život, ktorý má cieľ v pokoji viery.

Curt Westman

„… krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.“ (1J 1:7)

Svätá krv nás očisťuje v každom okamihu, a preto je napísané očisťuje, a nie očistila alebo očistí.

Spurgeon rozprával: „Vidíš toho lotra na kríži? Vidíš tých pekelných duchov dole pod krížom s otvorenými papuľami? Tešia sa, že si pochutnajú na duši v pekle. Vidíš, ako sa vznáša anjel smrti nad hlavou toho bedára? Je poznačený. Hlboko v hrudi má napísané: Stratený hriešnik. Studený pot, ktorý vyvolala úzkosť smrti, sa mu sperlil na čele. Pozri na jeho srdce. Životom stráveným v hriechoch je akoby potiahnuté špinavou kôrou. Celý jeho život je peklom v malom. Pozri na neho! Zomiera. Už je jednou nohou v pekle. Druhou sa ešte drží pri živote. Je pripevnená klincom. V pohľade Božieho Syna leží predivná moc. Lotor sa obracia k Nemu a šepká: ,Rozpomeň sa na mňa, Pane.’ A teraz obráť svoje oči ešte raz ta. Vidíš toho lotra? Kde je studený pot? Ešte je tam. Kde je hrozná úzkosť smrti? Už jej niet. Ba úsmev mu pohráva vôkol rtov. Kde sú pekelní duchovia? Niet ich. Ale je tu žiarivý seraf s rozpätými krídlami, hotový zachytiť dušu, ktorá je teraz drahokamom a zaniesť ju do paláca Veľkého Kráľa. Pozri na jeho srdce. Je čisté, biele a krásne. Pozri do jeho hrudi, už tam nestojí napísané Zatratený, ale Omilostený. Pozri do knihy života. Tam je napísané jeho meno. Pozri na Ježišovo srdce, tam na jednom z drahokamov stojí lotrovo meno. Áno, pozri ešte raz. Vidíš medzi ostatnými tamtú žiarivú bytosť, jasnejšiu než slnce, krásnejšiu než mesiac? To je bývalý lotor.“

Či chceš väzby hriecha byť sprostený? Moc v krvi je!

PS 236, 1

MUDr. Viera Roháčková

„Ako mne dal Otec, aj ja dávam vám kráľovstvo…“ (L 22:29)

Mnoho ľudí zaujímala otázka: „Kde je nebo?“ Písmo nám nevraví, kde je. Niektorí študenti sa snažili poskladať nejaké časti Biblie a vyhlásiť, že nebo je na severe. Citujú žalm 48:2: „celej zeme rozkošou… … severný to výbežok…“ Magnetická strelka ukazuje na sever. Možno je Nový Jeruzalem na severe. Nevieme to. Avšak bez ohľadu na to, kde nebo je, bude tam, kde je Kristus.

Mnoho ľudí sa pýta: „Veríš tomu, že nebo je ozajstné miesto?“ Áno! Ježiš povedal: „Idem vám pripraviť miesto.“ Biblia učí, že Enoch a Eliáš vystúpili v ozajstnom tele na ozajstné miesto, ktoré je práve tak reálne ako Los Angeles, Londýn či Alžír! Biblia rovnako učí, že nebo bude miesto krásy. V Biblii je opísané ako „Boží príbytok“ − „mesto“ −  „lepšie miesto“ −  „dedičstvo“ − „sláva“.

Biblia rovnako naznačuje, že nebo bude miesto veľkého porozumenia a vedomostí o veciach, ktoré sme sa tu dole nikdy nenaučili.

Modlitba dňa

Živý Pane Ježiši, vedomosť o tom, že Ty si mi pripravil v nebi miesto, prináša mojej duši útechu a potešenie.

Billy Graham

„Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; zdobí pokorných spasením.“ (Ž 149:4)

Nejaká pani trpela úzkosťou a pochybovaním. Jej zbožný syn jej hodiny vysvetľoval, že je to hriech, keď sa tak trápi. Bolo to s ňou tak, ako to povedala istá stará pani, že sa trápievala vecami, ktoré sa nikdy nestali. Raz ráno prišla so žiariacou tvárou k raňajkám. Rozprávala, ako sa jej snívalo, že videla veľký zástup utrápených ľudí, ktorí niesli čierne batôžky, a tie im zhadzovali odporne vyzerajúce bytosti. Vedela, že sú to démoni. Aj ona išla s diablovým bremenom. Potom pozrela hore a uvidela Muža so žiarivou tvárou, ako potešuje ľudí. Keď prišiel k nej, poznala, že je to Spasiteľ. Povedal jej smutne: „Moje dieťa, Ja som ti nenaložil toto bremeno, nemáš ho niesť. Je to diablovo bremeno, ktoré zaťažuje tvoj život. Odhoď ho.“ Dotkol sa jej ruky. A hľa, pokoj naplnil jej srdce, odhodila bremeno a chcela radostne padnúť k Jeho nohám, ale vtom sa zobudila.

Od toho dňa bola najšťastnejším členom rodiny až do konca svojho života.

Padni pod krížom, ach, na Golgote, padni pod krížom,

PS 5, 2

MUDr. Viera Roháčková

„Toho, kto je pevnej mysle, zachovávaš v dokonalom pokoji, lebo v Teba dúfa.“ Iz 26,3

Prekonajte obavy modlitbou: Premeňte obavy na uctievanie

Spomínate si, ako to bolo, keď ste sa prvýkrát naučili šoférovať auto? Boli ste takí nadšení, ale potom ste sa posadili za volant a zistili ste, že je toľko vecí, na ktoré si musíte pamätať. Keď napríklad prichádzate do zákruty, musíte si pamätať, že máte signalizovať odbočenie. Potom si musíte pamätať, že signál musíte aj vypnúť. Ale keď už istú dobu jazdíte, prestanete na tieto veci myslieť, pretože ste si vyvinuli podmienený reflex.

Podmienený reflex je niečo, čo sme sa naučili robiť. Na druhej strane, prirodzený reflex je niečo, čo cítime okamžite, bez toho, aby nám niekto povedal, že to máme cítiť. Napríklad, ak dám ruku blízko ohňa, okamžite ju stiahnem, pretože je horúci a bolí to. To je prirodzený reflex.

Premena starostí na uctievanie: Uplatňovanie reflexov vo vašom duchovnom živote

Teraz to uplatnime na starosti. Musíme si vyvinúť podmienený reflex a zvyknúť si obracať sa na Boha, keď máme starosti. Keď prídu problémy, a určite prídu, našou prvou reakciou – prirodzeným reflexom, ak chcete – je mať starosti.

Musíme sa naučiť namiesto toho modliť. V momente, keď začnete panikáriť, premeňte svoju paniku na modlitbu. Premeňte svoje obavy na uctievanie. Okamžite sa obráťte na Boha.

To je to, čo apoštol Pavol povedal, keď napísal: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (Filipským 4,6).

Žiaden problém nie je príliš malý: Modlite sa za všetko

Modlíme sa za veľké veci, ale nezabúdajme na malé veci. Malé problémy sa môžu premeniť na veľké, najmä ak ich zanedbáme. Možno si si myslel: „Zvládnem to a nikdy to pre mňa nebude problém.“ Ale potom jedného dňa zistíš, že je to veľký problém. Malé veci sa menia na veľké. Takže nabudúce, keď budeš mať pokušenie sa trápiť, namiesto toho sa modli.

Greg Laurie

„(Uzzija) Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej.“ Druhá kniha kronická 26:5

Uzzija mal len šestnásť, keď mu zomrel otec. Stať sa kráľom v takom mladom veku znamenalo niesť ohromné bremeno. Ale Uzzija uspel. Nebol taký namyslený, aby nepočúval kňaza Zecharju, ktorý ho v prvom rade učil zbožnosti. Boh si použil ľudí, aby ma viedli k životu, v ktorom mám pred Ním bázeň.

Neviem, kde by som dnes bol, ak by za mňa niekto v minulosti necítil zodpovednosť. Vzali ma za ruku a viedli ma k bohatstvám, ktoré boli najhlbšími tajomstvami ich života. Je vždy nebezpečné stratiť ľudí, ktorí človeka duchovne vedú.

Bolo to nebezpečné pre Uzziju a je to nebezpečné aj pre teba. Po smrti Zecharju sa z neho stal iný človek. Predtým vysoko zmýšľal o Bohu. Teraz vysoko zmýšľal o sebe.

Čo sa s tebou stane, keď už jedného dňa nebudeš mať mamu, otca či iného duchovného vodcu, voči komu by si bol zodpovedný? Veľkou otázkou bude, či si uvedomíš, že sa zodpovedáš Bohu. To Jemu sa zodpovedáš. Nemôžeš dlhodobo žiť zo zbožnosti iných. Prichádza deň, keď Boh od teba odníme každú ľudskú oporu. Vtedy bude tvoja viera skúšaná. Musíš mať priamy a osobný vzťah s Ježišom. Ak nemáš, vydržíš len krátko. V čase skúšok odpadneš.

Keď Zecharja zomrel, Uzzija mohol vstúpiť do hlbokej závislosti na Hospodinovi. Teraz stratil človeka, ktorý ho duchovne usmerňoval a Hospodin sa mohol stať jeho Radcom. Ale nestal sa. Uzzija vzal život do vlastných rúk. Keď tvoji duchovní vodcovia odídu, stojíš na križovatke, kde sa na teba upiera Pánov zrak.

Ktorý smer si vyberieš? Chceš sa rozhodnúť sám alebo budeš hľadať Hospodina? Chceš sa s Ním radiť o všetkom a necháš sa Ním viesť?

Hans Erik Nissen

„Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona.“ (R 3:28)

Mnoho ľudí sa stále drží predstavy, že človek je prirodzene dobrý. Túto myšlienku nemáme od Grékov. Aristoteles vyhlásil: „V ľuďoch nie je žiadne dobro.“ Nemáme ju ani zo židovského náboženstva. Jeremiáš povedal: „Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je − kto sa v ňom vyzná?“ (Jer 17:9)

Nepochádza ani z kresťanského učenia. Apoštol Pavol napísal: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“ (R 3:23) Myslím si, že túto ilúziu máme od filozofov a psychológov 19. a raného 20. storočia, ktorí učili falošnú doktrínu, že človek je bezradná obeť svojho prostredia.

Biblia učí, že človek prirodzene nie je dobrý. Každá ľudská skúsenosť to potvrdzuje. Človek je prirodzene vzdorovitý. Prvá historická vzbura sa uskutočnila v záhrade Eden, kde bolo dokonalé prostredie bez dedičného hriechu, na ktorý by sme to mohli zvaliť.

Modlitba dňa

Zakaždým ma posadne zdanie, že moje skutky sú vznešené. Dovoľ mi pamätať si vznešenosť Tvojho dokonalého života.

Billy Graham

Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. (Ef 6,12)

Pavol hovorí, že bojujeme proti mocnostiam zla. Ako keby chcel povedať: „Ak chceš naozaj žiť podľa smerníc, ktoré som ti v tomto liste dal, musíš bojovať proti silám, ktoré sa snažia zabrániť, aby si putoval po Božej ceste.“ Pavol nás upozorňuje na duchovný boj, ktorý je súčasťou života. Kým žijeme vo viere a vo svetle, sme v boji. Nezabúdajme aj, že je to boj proti mocnému nepriateľovi. Tento boj nesmieme bojovať z vlastnej sily, pretože tu nejde o boj proti ľudským nepriateľom, ale proti zlým duchom v nebesiach. Pamätaj na slová vo vyznaní viery! Proklamuj vyznanie viery pre seba nahlas a pamätaj na to, že vyznanie viery nie je rituál alebo tradícia, ale že je to večná pravda, ktorú vyznávame. Keď vyznávame svoju vieru, v duchovnom svete sa dejú veci!

V prvom rade si musíš uvedomiť, aký silný a ľstivý je tvoj nepriateľ. Musíš si aj uvedomiť, že skutočne potrebuješ výzbroj, ktorú ti Boh z milosti dáva ako dar. Musíš Mu dovoliť, aby ťa do výzbroje obliekol – to je tvoja jediná nádej. Len Božia výzbroj dokáže odhaliť diablove zvody, klamstvo a jeho ľstivé útoky. Moc, ktorá je v Kristovi, môže byť tvojou silou, ak dovolíš, aby v tebe pôsobil sám Boh.

Všimni si, že prvá vec, o ktorej Pavol hovorí, je opasok pravdy. Pravda je na prvom mieste! Záleží len na nás, či sa ňou opášeme. Pamätaj si, že Ježiš hovorí: „Ja som pravda!“

Zapnúť si opasok znamená pripraviť sa do boja. Opasok pravdy si dostal, ale ty si ho musíš opásať sám! Pamätaj si, že opasok drží zvyšok zbroje pohromade!

Keď Pavol hovorí o celej výzbroji Božej, hovorí, že nadovšetko si vezmite štít viery.

Máme teda štít viery, ale tento Boží dar nám nepomôže, keď si ho z vlastnej pohodlnosti alebo ľahostajnosti nevezmeme. Aké praktické dôsledky má teda pre teba štít viery? Veríš vo svedectvo Písma, že existuje štít viery, ktorý dokáže uhasiť ohnivé šípy zla? Pre svoj život tento štít veľmi potrebuješ.

Viera je z kázania, no nie z hocijakého. Je z kázania v moci Božieho slova. Jednoducho ide o priľnutie k Ježišovi! Dať dôraz na čas s Ježišom. Vždy budú stovky a tisíce vecí, ktoré nám budú brániť alebo nás budú odvádzať od života, v ktorom jasne kráčame za svojím cieľom.

Ježiš Kristus vstal na tretí deň po ukrižovaní z mŕtvych. Počas 40 dní sa ukazoval učeníkom, vyučoval ich a potom vystúpil na nebo k svojmu Otcovi. Na Letnice sa však vrátil späť.

Tentokrát nie preto, aby bol prítomný v tele. Na Letnice prišiel preto, aby dal svojho Ducha, a týmto spôsobom bol prítomný. Učeníkom dal podiel na svojej Božskej prirodzenosti, pretože odteraz sú to učeníci, ktorí sú Kristovým telom tu, na zemi.

Táto Kristova prítomnosť, Kristovo telo, ktoré nazývame cirkvou, je nástrojom, skrze ktorý Boh ukazuje svoju prítomnosť vo svete hriechu a smrti. Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2K 5,20)

Curt Westman

„Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ Ef 6:10-12

Keď bol môj syn Jonatán malý, zvykol sa zatúlať. Raz sme boli v hoteli a prišli k výťahu. Bežal vopred, aby stlačil tlačidlo. Povedal som mu: „Keď príde výťah, počkaj, kým príde ocko.“ Vo chvíli, keď som prišiel k výťahu, dvere sa zatvárali a on bol vo vnútri. Bol preč. Zúfalo som tlačil tlačidlo druhého výťahu a zdalo sa mi, že čakám večnosť. Nakoniec sa dvere otvorili a ja som vbehol dnu. Zišiel som do haly. Ale nebol tam. Bežal som späť do výťahu, postláčal tlačidlá všetkých poschodí a zakaždým, keď sa dvere otvorili, zakričal som jeho meno. Zabudol som na dobré spôsoby. Chcel som nájsť svojho syna. A našiel som ho túlať sa asi o tri poschodia vyššie. No viete čo? Po tomto zážitku sa už viac netúlal. Oddelil sa od svojho otca a bolo to preňho desivé. Naučil sa, aké dôležité je zostať blízko pri mne.

Ako kresťania by sme mali chcieť byť čo najbližšie nášmu nebeskému Otcovi. Náš nepriateľ diabol je mocný protivník a vo vlastnej sile pre neho nie sme vôbec žiadny súper. Apoštol Peter napísal: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral;“ (1Pt 5:8)

Nechceme, aby sme si trúfali vlastnými schopnosťami ísť životom a utrpieť duchovnú porážku. Mám zdravý rešpekt pred diablovými schopnosťami. Preto chcem byť tak blízko pri Pánovi, ako sa len dá. Chcem byť silný v Ňom.

Môže sa zdať, že túžba zostať blízko pri Otcovi je detinský inštinkt, ale v skutočnosti je to dôkaz zrelej viery. V 6. kapitole Efezským nám Pavol káže: „posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily“ a „oblečte sa do celej výzbroje Božej“. Nenecháva priestor na samostatné vychádzky či potulky.

Ak zostávame blízko nášmu nebeskému Otcovi, dostávame viac než ochranu všemocného Boha. Žalm 94:17-19 hovorí: “Keby mi nebol na pomoci Hospodin, duša by mi bola takmer v ríši mlčania. Keď myslím: Kláti sa mi noha, podopiera ma Tvoja milosť, Hospodine. Keď množstvo starostí ma tlačí, ukájajú mi dušu Tvoje útechy.“

Ak bol niekedy nastal čas chodiť v Pánovej blízkosti, je to teraz. Nie je čas zahrávať sa s Bohom. Nie je čas sa túlať.

Otázka na zamyslenie: Ako vieš, keď sa začínaš vzďaľovať od Boha?

Greg Laurie