Zamyslenia EVS

„Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh?“ (Žalm 42:11)

Nie je nezvyčajné, že aj tí najduchovnejší ľudia prežívajú obdobia pochybností. Aj Mojžiša raz okolnosti natoľko premohli, že po neustálom reptaní Izraelitov povedal Hospodinovi: „Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie“ (4M 11:14–15).

Eliáš po svojom víťazstve nad prorokmi Bála na vrchu Karmel zistil, že Izebel vydala rozkaz zabiť ho. Zrazu ho premohol strach, sklamanie a neistota.  V Prvej knihe kráľov 19:3–4 sa píše: „Naľakal sa teda, pobral sa a odišiel kvôli svojmu životu. Keď prišiel do Beér-Šeby v Judsku, zanechal tam sluhu. Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia.“

Aj prorok Jeremiáš prežíval obdobia hlbokého zápasu. Pre verné zvestovanie Božieho slova bol vysmievaný a prenasledovaný natoľko, že chcel prestať kázať. Modlil sa: „Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! – volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem“ (Jer 20:7–9).

Dokonca aj veľký apoštol Pavol mal chvíle hlbokého vyčerpania. Cirkvi v Korinte napísal: „Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom“ (2K 1:8).

Ak teda zápasíš s pochybnosťami, neistotou, úzkosťou alebo depresiou, nie si v tom sám. Si v spoločnosti mužov a žien viery, ktorých Boh mocne používal. Tak ako oni, aj ty potrebuješ pamätať na to, že nevidíš celý obraz Božieho plánu. Môžeš sa však pripojiť k slovám žalmistu: „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“ (Ž 42:12).

Pamätaj: Božiemu srdcu môžeš dôverovať aj vtedy, keď nerozumieš Jeho cestám.

Otázka na zamyslenie: Ako zareaguješ, keď ťa začnú premáhať pochybnosti, úzkosť alebo depresia?

Greg Laurie

„Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás.“ Evanjelium podľa Jána 15:20

Samozrejme, že sluha nie je väčší ako jeho pán. Čo chce Pán Ježiš povedať týmito slovami? Zdôrazňuje, že sa máme na ne rozpomenúť.

Ježiš chce povedať, že sa máš pripraviť na utrpenie a prenasledovanie, ak Mu chceš slúžiť.

Je pre nás ľahké zabudnúť na všetko nepríjemné. Myslíme si, že je to strašná myšlienka, že by sme mali byť prenasledovaní pre Ježišovo meno.

Napriek tomu nás Ježiš žiada, aby sme sa na to pripravili. Ježišovi učeníci sa s Ním majú na všetkom podieľať.

V našej časti sveta sme už mnoho rokov nezažili otvorené prenasledovanie. Ale Božie slovo hovorí, že prenasledovanie príde v čase pred Ježišovým návratom. Bude to čas veľkého súženia.

Dejiny kresťanstva ukázali, že obzvlášť veľké odpadnutie od viery nastalo vtedy, keď kresťania zabudli, že sluha nie je väčší ako jeho pán.

Keď prenasledovanie zasiahlo kresťanov, ktorí neboli pripravení, mnohí zapreli svojho Pána a Majstra.

Je dobré byť realistický. A taký je len človek, ktorý sa spolieha na to, čo hovorí Božie slovo.

Rozhodujúcou pomocou v prenasledovaní je myslieť na Ježiša. On je Pánom, ktorý nám dal príklad. Naše ťažkosti sú malé v porovnaní s Jeho utrpením. Napriek tomu sa môžeme báť a znepokojovať. Ale pohľad na Ježiša nám môže pomôcť. On bude s nami uprostred každej núdze a vie o všetkom, cez čo musíme prejsť. Bol pokúšaný a skúšaný vo všetkom. Vďaka tomu nám môže prísť na pomoc.

Kresťan nie je ctený a uznávaný podľa ľudských názorov. Ani Pán Ježiš nebol. Najdôležitejšie pre Neho bolo, aby bol v centre Božej vôle. Musí to tak byť aj pre nás. Nasledujme Jeho šľapaje. Nech nás vedie cestou kríža do slávy.

V nebi budeš mať podiel s Ježišom. Tam budeš vyvýšený a oslávený naveky.

Hans Erik Nissen

„…Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.“ (2K 12:9)

Boh je nám obzvlášť blízky, keď ležíme chorí v posteli. On urobí naše lôžko pohodlné a oživí ho svojou prítomnosťou a nežnou starostlivosťou. Urobí ho príjemné a utiera nám naše slzy. V takomto čase nám preukazuje mimoriadnu starostlivosť a prejavuje Jeho veľkú lásku k nám. Ktosi raz povedal: „Povedz mi, prečo záhradník svoje ruže upravuje a ostriháva, pričom niekedy odreže zdravé konáre a ja ti poviem, prečo Boží ľudia zažívajú utrpenie.“ Božia ruka sa nikdy nepošmykne. On nerobí chyby. Každý Jeho pohyb je pre naše dobro. Niekedy nás musí zdeformovať, aby zničil náš vlastný obraz, ktorý o sebe máme. Tento krok je potrebný k tomu, aby sme boli ochotní podrobiť sa Mu.

Modlitba dňa

Drahý Pane, keď prichádzajú časy súženia, pomôž mi v nich tešiť sa na Tvoju slávu.

Billy Graham

„… ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov…“ (R 2:6)

Klampiar pracoval na kostolnej veži. Pošmykol sa a letel dolu. V zúfalstve skríkol: „Bože, pomôž mi!“ Boh počul, vložil mu do srdca, aby sa chytil lešenia, a tak sa zachránil. Nebol vďačný, ale záchranu pripisoval sebe a chválil sa: „Človek musí vedieť, ako má padnúť.“ Boh s ním mal trpezlivosť a čakal, aby urobil pokánie.

Raz v krčme, kam chodieval, sa zase chválil, ako skákal z tej veže. Vtom sa oprel o stoličku, ktorá povolila a on padol na zem. Niektorí si mysleli, že žartuje. Ale on už nevstal a odišiel vydať počet Sudcovi, ktorému nebol za záchranu vďačný.

Všetko je Božia milosť, nemáš sa čím chváliť, ale máš byť vďačný!

PS 24, 1

MUDr. Viera Roháčková

Viera je poznanie premenené v skutok.

Viera, ktorá nevedie k praktickým dôsledkom v živote, nie je vierou, len poznaním. Vtedy nepomáha, že poznanie je dobré a správne, že máme dobrú teológiu a naučili sme sa tie správne vyjadrenia.

Viera je niečo viac než naučená vedomosť a náboženská tradícia. Viera je život v blízkom spoločenstve s naším Spasiteľom a Pánom, Ježišom Kristom. Viera totiž nie je naše úsilie, niečo, čo sa nám musí podariť. Evanjelium je ponuka pomoci práve človeku, ktorému sa nedarí. Viera je z počutia: Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3)

Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! (Iz 55,6) Po prvom páde do hriechu máme my ľudia tendenciu hľadať odpovede niekde ďaleko namiesto toho, aby sme ich hľadali práve tam, kde sme. Naša nepokojná konzumná spoločnosť nám zaslepuje zrak a nevidíme, že Boh je blízko. Pavol Grékom na Areopágu hovorí: „… aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ( Sk 17,27)

Keď sme ľahostajní voči Bohu a na prvom mieste je všetko ostatné, začíname byť nepokojní. Srdce je prázdne a život bez zmyslu. Aj radosť a nádej sú preč. Nedostatok nádeje dusí život. Keď nemáme čas myslieť na Boha, naše myšlienky blúdia mnohými smermi. Vtedy je Boh tak vzdialený a všetko to viditeľné tak blízko.

Ročná pauza od všetkého kázania, seminárov a vzdelávania a viac času na rodinu a priateľov mi pomohla zachrániť život. Čas na štúdium Biblie bez toho, aby z toho musela byť kázeň alebo seminár, mi veľmi pomohol. Čas s ostatnými veriacimi v rozhovoroch mi len potvrdil pravdivosť prorockých slov: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo… (Iz 9,1)

Keď nám vo vnútri zažiaria Božie zasľúbenia, zdvíhame zrak ponad prach zeme až ku kráľovstvu nádeje. Uvedomil som si, že Boh, ktorý mohol použiť Nehemiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša, Pavla, Petra a iných, o ktorých čítame v Biblii, môže použiť teba aj mňa, ak Mu to dovolíme. Práve v čase krízy a temna môžeme očakávať, že všemocný Boh zasiahne a prinesie prúd svetla, nádeje a lásky. Modlím sa, aby si mohol zažiť, že keď je tvoj život v temnote, zažiaria nad tebou lúče Božieho svetla. Dovoľ Bohu, ktorému je všetko možné, aby zasiahol.

Keď hľadáme Boha čítaním Písma, modlitbami a rozhovormi s priateľmi, tak sa náš život premieňa. Učeníci na ceste do Emauz to vyjadrili slovami: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (Lk 24,32)

Pri hľadaní Boha a Jeho slova naše srdce horí, ale mení sa, keď je v ňom zapálená nádej a vidí perspektívu večnosti.

Apoštol Peter to vyjadruje takto: „Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1,19)

Peter nám tým chce niečo povedať. Je niečo, čo musíme vedieť a týka sa to Božieho slova. Prorocké slovo, ktoré máme, je hodnoverné. Naplnilo sa príchodom, smrťou a vzkriesením Krista. Peter hovorí: „My sme to na vlastné oči videli, preto je to prorocké slovo také pevné.“

Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24,35)

Modli sa, nech ťa Boh posilní, pomáha ti a chráni ťa v blízkom vnútornom spoločenstve s Ním, aby keď začnú viať temné vetry ducha tohto sveta, zostal si stáť až do dňa, keď sa ranné svetlo rozžiari v tvojom vnútri.

Záchrana spočíva v tichu a štúdiu Božieho slova. Vyhľadávaj spoločenstvo Božieho ľudu a duchovné rozhovory s priateľmi. Pomáhajme si navzájom na ceste…

Curt Westman

„Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás.“ (R 8:18)

Biblia nikde neučí, že kresťania majú byť ušetrení súžení a prírodných katastrof, ktoré prichádzajú na svet. Učí nás však, že kresťania môžu čeliť súženiam, krízam, kalamitám a osobnému utrpeniu s nadprirodzenou silou, ktorá nie je dostupná ľuďom bez Krista. Raní kresťania dokázali vo svojich srdciach uprostred skúšok, problémov a súženia zažívať radosť. Nepovažovali utrpenie pre Krista ako bremeno či nešťastie, ale ako nesmiernu poctu, ako dôkaz, že Kristus ich považoval za hodných svedčiť o Ňom cez utrpenie. Nikdy nezabudli čo pre ich spásu vykonal samotný Kristus a trpieť pre Jeho meno považovali skôr za dar než kríž. Kresťania sa môžu v utrpeniach radovať, pretože ich cieľom sú večné hodnoty. Keď zažívajú nátlak, pozerajú sa cez svoju súčasnú situáciu na nebeskú slávu. Myšlienka na budúci život s jeho výsadami a radosťou pomáha vidieť momentálne súženie ako pominuteľné a uľahčí ním prejsť.

Modlitba dňa

Otče, pomôž mi vidieť za utrpenie a súženie našej doby a pozerať sa na dedičstvo, ktoré je nám v nebi pripravené.

Billy Graham

„Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“ (Pr 3:5)

Vojvodca Wellington dal rozkaz svojmu dôstojníkovi. Ten mal námietky a povedal, že sa rozkaz nedá vykonať.

„Priateľ,“ povedal Wellington, „nepýtal som sa na vašu mienku, ale dal som vám rozkaz a očakávam, že ho vykonáte.“

Náš Pán žiada od nás tiež bezpodmienečnú poslušnosť, aj keď sa nám zdá Jeho rozkaz nemožným, On nám k nemu dá silu a múdrosť.

Keď rozkazuje Pán, tak choď;

PS 358, 4

MUDr. Viera Roháčková

„Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ (List Rímskym 4:1–3)

Biblia neučí, že ak si kresťan, nikdy nezakopneš ani nezlyháš. Učí však, že ak si skutočný veriaci, keď sa stane, že zlyháš alebo zakopneš, opäť vstaneš a budeš pokračovať ďalej. Práve v tom sa ukazuje pravosť viery.

Keď Boh prišiel za Abrahámom do Úru a povolal ho, aby opustil svoju krajinu a príbuzenstvo, Abrahám neposlúchol okamžite. Trvalo určitý čas, kým skutočne vykročil. A aj potom poslúchol Boha len čiastočne, keď so sebou vzal svojho synovca Lóta. To neskôr viedlo k sporom a napokon k ich rozdeleniu.

Abrahám tiež povedal svojej krásnej manželke Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestrou, pretože sa bál, že ho zabijú, ak sa dozvedia, že je jej manžel. Urobil to pri dvoch rôznych príležitostiach.

Abrahám povedal svojej krásnej manželke Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestra, lebo sa bál, že ho niekto zabije, ak zistia, že je skutočne jej manžel. Urobil to pri dvoch príležitostiach.

Potom, čo mu Boh sľúbil syna – dediča, ktorý bude pokračovať v jeho rode – sa Abrahám pokúsil prinútiť Pána, aby splnil svoj sľub, tým, že splodil dieťa so Sárinou služobnicou Hagar. Toto rozhodnutie viedlo k nezmieriteľnej bolesti a sporom.

Toto bolo len niekoľko príkladov zlyhaní vo viere a činov neposlušnosti, ktoré poznačili Abrahámov život. Je však dôležité poznamenať, že hoci sa Abrahám občas odchýlil od Božej cesty, vždy sa vrátil. Nikdy sa príliš nevzdialil od Toho, kto s ním uzavrel zmluvu. Preto apoštol Pavol napísal: „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť“ (Rim 4:3).

Žiadne zakopnutie nie je príliš veľké, žiadny pád nie je príliš hlboký na to, aby sa z neho človek nedokázal spamätať. V Prvom liste Jánovom 1:9 sa píše: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ A v Skutkoch apoštolov 3:19 čítame: „Kajajte sa teda a obráťte sa, aby boli zotreté vaše hriechy.“ Keď sa obrátiš k Bohu a odvrátiš sa od hriechu, ktorý ťa priviedol k pádu, môžeš znovu pokračovať na ceste viery – tak, ako to vo svojom živote opakovane robil aj Abrahám.

Ak niekto hovorí, že je veriaci, ale odpadne a nikdy sa nevráti, potom táto osoba nie je veriaca. Apoštol Ján to vyjadril takto: „Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, boli by zostali s nami. Ale malo sa ukázať, že nie všetci sú z nás“ (1 Jn 2:19). Skutočný veriaci nebude v hriechu nachádzať pokoj. Duch Svätý ho bude usvedčovať a povedie ho späť ku Kristovi a k Jeho krížu.

Otázka na zamyslenie: Ako v tvojom živote vyzerá návrat k Bohu po duchovnom páde?

Greg Laurie

„Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Evanjelium podľa Jána 12:24

Pšeničné zrno má ťažký osud. Musí vojsť do tmavej studenej zeme, aby odumrelo.

To sa stalo Ježišovi. Musel ísť do najhlbšej, najnepreniknuteľnejšej tmy, aká existuje. Je to tma, kde Ho Boh opustil. Musel tam zomrieť fyzicky a byť oddelený od Boha. Musel zakúsiť fyzickú a večnú smrť.

Aj ty musíš zomrieť. Tvoje telo uložia do zeme. Avšak aj na ceste do hrobu je v tebe niečo, čo musí byť mŕtvené každý deň. Je to život tvojho ja. Ak si naozaj Božím dieťaťom, tak pokiaľ žiješ, Boh ťa vedie, akoby si bol pšeničným zrnom.

Robí to tak, že ťa postaví stranou. Voľakedy si vnímal priazeň a uznanie iných, ale už to tak nie je. Teraz si z nich sklamaný. Z rôznych okolností jasne vyplýva, že sa od teba dištancujú. Počul si, čo o tebe hovoria. Niečo z toho je pravda, niečo nie. Čo však bolí viac ako slová, je postoj, ktorý sa za slovami skrýva.

Čo sa deje?

Za tým všetkým je Hospodin. Vkladá pšeničné zrno do pôdy, aby odumrelo. Tvoj názor na seba samého sa musí zmeniť. Na to používa vonkajší odpor a ťažkosti.

Keď sa stretávaš s problémami a výchovou, tvoj vnútorný človek je ponížený, ale snaží sa uniknúť smrti. Môže použiť utrpenie, aby oslávil sám seba.

Boh však neopustí svoje dieťa. Jedného dňa odhalíš svoje najvnútornejšie pocity. Zasvieti svetlo pravdy a ty sa už nedokážeš vyhovoriť. V tvojej starej prirodzenosti nie je nič dobrého.

Potrebuješ sa sám od seba oddeliť a žiť v Ježišovej moci. Nič z tvojho vnútra nepretrvá. Ale všetko, čo patrí Jemu, stojí pevne. Už nechceš získať žiadnu slávu. Jedine Hospodinovi patrí chvála. Takýmto spôsobom prinášaš Bohu ovocie.

Hans Erik Nissen

„Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky.“ (Ž 90:2)

Zamysleli ste sa niekedy nad kolapsom času, prípadne časom ako takým? Od dní Pána Ježiša Krista až po približne rok 1830 človek nedokázal cestovať rýchlejšie než kôň. V roku 1960 sa človek dostal do vesmíru a cestoval rýchlosťou 28 000 km/h. Ako ďaleko sme sa dostali za tak krátky čas! Niekedy keď čítam noviny, sa mi však zdá, že sa snažíme kontrolovať vesmírnu dobu morálkou a duchovným vybavením konského záprahu. Pozrite sa, technológia samotná nemá žiadnu morálku. Ale bez morálnych obmedzení sa človek zničí vojensky, devastáciou životného prostredia alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Iba Boh dokáže dať človeku morálne obmedzenia a duchovnú silu. Zatiaľčo sa náš svet trasie a rozpadá, potrebujeme si uvedomiť, že jedno sa nikdy nezmení. Náš Boh je rovnaký dnes ako bol aj pred desiatimi miliónmi rokov a bude rovnaký aj o desať miliónov rokov. My sme ako lúčne kobylky. Zjavíme sa a trochu si na zemi poskáčeme a zmizneme.

Modlitba dňa

Všemohúci Bože, poznanie toho, že si nemenný mi dáva v desivo meniacom sa svete pokoj.

Billy Graham