Zamyslenia EVS

„Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú.“ (Kniha Jóbova 14:14)

Kniha Jób rozpráva príbeh spravodlivého a verného muža, ktorý strašne trpí, pretože satan chce dokázať, že jeho spravodlivosť a vernosť vydržia len dovtedy, kým sa teší zjavnej Božej priazni. S Božím dovolením pripraví Jóba o jeho milované deti, bohatstvo, majetok i dobré zdravie.

Jób však zostáva spravodlivý a verný aj uprostred svojho utrpenia, dokonca aj vtedy, keď sa proti nemu obrátia jeho žena a priatelia. Napriek tomu vôbec netuší, prečo ho postihli všetky tieto tragédie. Začína preto úprimný rozhovor s Bohom a z hĺbky svojho utrpenia sa pýta: „Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú“ (Jób 14:14).

Keď človek umrie, či môže ožiť?

Len málo otázok je dôležitejších než táto. V skutočnosti by si ju mal položiť každý človek – alebo aspoň nejakú jej obmenu: „Čo sa so mnou stane, keď zomriem? Čo je po tomto živote?“

Skôr než som sa stal kresťanom, premýšľal som o smrti pomerne často. Nie preto, že by som bol touto témou posadnutý alebo že by som chcel zomrieť. Vtedy som veril, že keď človek zomrie, jednoducho prestane existovať. Nebol som si istý, či existuje miesto zvané nebo, a dúfal som, že neexistuje miesto zvané peklo. Dospel som k záveru, že smrť je definitívny koniec.

Nikdy v živote som sa však netešil viac z toho, že som sa mýlil. Všetci vieme, že smrť raz príde, ale to zďaleka nie je koniec príbehu. Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života“ (J 5:24).

Vďaka tomu, čo Ježiš Kristus vykonal na kríži, a vďaka tomu, že na tretí deň vstal z mŕtvych, máme ako kresťania nádej, že po smrti vstúpime do Božej prítomnosti a budeme s Ním naveky v nebi.

Preto je Ježišovo vzkriesenie jednou z najdôležitejších právd kresťanskej viery. Hneď po Jeho ukrižovaní  je to najvýznamnejšia udalosť dejín spásy. Nie je to okrajová tém. .Je to samotný základ kresťanskej nádeje. Je to skala, na ktorej stojí naša viera.

Ak si vložil svoju dôveru v Krista, môžeš sa radovať a s nádejou očakávať to, čo ťa čaká po tomto živote. Zároveň však nesieš zodpovednosť podeliť sa o túto dobrú správu s ostatnými. Každý, kto vzýva Ježiša, dostane večný život. Apoštol Pavol však píše: „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (R 10:14).

Otázka na zamyslenie: Kto v tvojom živote potrebuje počuť o večnom živote, ktorý ponúka Ježiš?

Greg Laurie

„Veď koľkokoľvek je zasľúbení Božích, v Ňom sú všetky; áno.“ 2. list Korintským 1:20

Mnohí kresťania nevenujú pozornosť Božím zasľúbeniam. Zbavili ich moci. K tomu, čo Boh zasľúbil, pridávajú raz jednu, raz druhú podmienku.

Nepochybujú, že Božie slovo sa nemení. Majú istotu, že by dostali to, čo im je zasľúbené, ak by ich viera, poslušnosť či služba boli iné.

Preto sa snažia byť takí, akí by mali byť. Ale neustále to zlyháva. Nakoniec si myslia, že to už ďalej nezvládnu. Veria, že sú spasení z milosti, lebo veria v Ježiša, no nedokážu žiť skutočný zdravý kresťanský život.

Ak si takýto kresťan, musíš dbať na Slovo. Tvojím problémom je, že sa snažíš nájsť súhlas s Božími zasľúbeniami v sebe samom. Kedy už pochopíš, že tvoj podpis nezabezpečuje platnosť Božích zasľúbení? Prečo sa chceš podpísať pod to, na čo Ježiš už položil svoje meno?

Všetky Božie zasľúbenia sú platné na základe krvi Ježiša Krista. Preto môžeš počítať s každým jedným z nich.

Keď sa v Slove stretneš s Božími zasľúbeniami, máš povedať: Tieto slávne zasľúbenia stále platia. Pán Ježiš naplnil všetky podmienky a požiadavky. Preto sa vzťahujú na mňa. Ježiš mi ich daroval.

Jeho dary majú pre teba nekonečnú hodnotu. Musíš ich chrániť. Musíš ich rozbaliť a poriadne si ich prezrieť. Čím viac sa na ne pozeráš, tým je vzácnejšie to, čo ti Ježiš daroval.

Nájdi si jedno z mnohých biblických zasľúbení a privlastni si ho. Poďakuj zaň Bohu a nech sa presadí v tvojom živote nasledujúci deň alebo noc.

Božie zasľúbenia majú úžasnú silu. Prenesú ťa cez všetko, čo ťa zraňuje a utláča. Meno Pána Ježiša je pod každým zasľúbením. Podpísal sa On sám. Teraz ho podáva tebe a ty ho máš prijať a poďakovať zaň.

Hans Erik Nissen

„… Moje útočisko…“ (Ž 91:2)

Psychiatri hovoria, že jednou zo základných ľudských potrieb je bezpečnosť. 91. žalm nás uisťuje, že bezpečnosť nájdeme v Bohu. „Nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Ak si tento prekrásny žalm prečítame viackrát, zistíme, že v Ňom nachádzame trvalý domov a príbytok, u Neho nachádzame útechu, bezpečnosť a lásku, po ktorých túži ľudské srdce. Možno sa v našom živote nevyskytnú žiadni viditeľní anjeli, no Boží prísľub bezpečnosti je napriek tomu skutočný a istý. Tí, ktorí žijú v Božej prítomnosti, majú pravú bezpečnosť a istotu.

Modlitba dňa

Kamkoľvek dnes pôjdem, Ty a Tvoji anjeli budete so mnou. Ďakujem, Pane, za pokoj, lásku a bezpečnosť, ktoré dávaš.

Billy Graham

„V tých dňoch Chizkija ochorel na smrť. Prišiel k nemu prorok Izaiáš, syn Ámócov, a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš a neostaneš nažive.“ Druhá kniha kráľov 20:1

Počas rokov som viedol mnoho pohrebov a spomienkových bohoslužieb. Navštívil som aj ľudí, ktorí stáli na prahu smrti. Môžem povedať, že keď sa život chýli ku koncu, sú tri veci, na ktorých naozaj záleží: viera, rodina a priatelia.

Na prvom mieste je tvoja viera – tvoj vzťah s Bohom. Počul som nespočetné množstvo ľudí, ktorí s hlbokou ľútosťou hovorili: „Kiež by som strávil viac času v blízkom vzťahu s Bohom. Kiež by som si našiel viac času na duchovné veci.“ Uvedomovali si, že raz budú stáť pred Všemohúcim Bohom a skladať počet zo svojich rozhodnutí i z toho, čomu vo svojom živote venovali najväčšiu pozornosť. Je smutné, keď človek až na konci života zistí, že premrhal to najcennejšie.

Druhou najdôležitejšou prioritou je rodina. Je bolestné prísť na koniec života a povedať: „Kiež by som bol lepším otcom“ alebo „Kiež by som bola lepšou matkou.“ V tej chvíli nebude dôležité, koľko peňazí si zarobil ani aký majetok sa ti podarilo nahromadiť. Nebude záležať na tom, či si trávil dosť času v kancelárii alebo koľko povýšení si získal. Ani tvoje finančné portfólio, ani tvoj životopis si do večnosti nevezmeš. Záleží na ľuďoch, ktorých tu zanecháš – na tvojom manželskom partnerovi, deťoch, súrodencoch a ďalších blízkych. Dôležité je, či si voči nim splnil zodpovednosť, ktorú ti zveril Boh. Či si im venoval to najlepšie zo svojho času, lásky a pozornosti. Či si žil tak, aby si ich inšpiroval, povzbudzoval a viedol aj po tom, ako raz odídeš.

Treťou najdôležitejšou prioritou sú priatelia. V Liste Židom 10:24 sa píše: „A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom.“  Pán nás obklopuje ľuďmi nielen preto, aby sme neboli sami. Každý vzťah je príležitosťou niekoho povzbudiť, dodať mu odvahu, pomôcť mu rásť a naplniť potenciál, ktorý mu dal Boh. Uvedomiť si na konci života, že sme takú vzácnu príležitosť premrhali, býva veľmi bolestné.

Keď sa kráľ Chizkija blížil k smrti, prorok Izaiáš mu povedal: „Daj do poriadku svoj dom…“ (2 Kr 20:1). Inými slovami, upriam svoju pozornosť na to, čo je skutočne dôležité. Tieto slová by mali osloviť každého Božieho človeka. Nikto z nás nevie, koľko času mu ešte zostáva. Vieme však, aké majú byť naše priority. A pokiaľ dýchame, máme príležitosť podľa nich žiť – venovať sa svojej viere, rodine a priateľom. Máme príležitosť zmeniť to, čo zmeniť treba, aby sme raz nemuseli ľutovať, keď sa ocitneme v situácii, v akej bol kráľ Chizkija.

Máš dnes svoj dom v poriadku?

Otázka na zamyslenie: Ako by v tvojom živote vyzeralo uvedenie tvojich záležitostí do poriadku?

Greg Laurie

„Každý, kto nenávidí brata, je vrah, a viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.“ 1. list Jánov 3:15

Niektorí ľudia si myslia, že človek môže nenávidieť svojho brata, a napriek tomu byť zachránený milosťou. Ale Božie slovo hovorí niečo iné.

Vždy existovali kresťania, ktorí chcú prijať odpustenie hriechov, ale nechcú sa rozísť s hriechom. Dokážu žiť v zlom vzťahu so svojím bratom. Niektorí vyriešia tieto problémy ešte pred smrťou, ale iní nie.

Keď Božie slovo hovorí o nenávisti k bratovi, používa šokujúci výraz. Tie slová sú také vážne, že sme v pokušení ignorovať ich. Pokúšame sa vysvetliť nepriateľstvo tak, že nejde o nenávisť. Takto sa snažíme otupiť ostrie Slova, aby sme unikli obvineniu.

Tento spôsob je mimoriadne nebezpečný. Každý kresťan žije s výhľadom na deň zúčtovania. V ten deň ti Boh povie, či si odpustenie hriechov nesprávne použil, aby si bol zhovievavý k svojej starej hriešnej prirodzenosti, ale na pokánie už bude príliš neskoro.

Hovoril si s Ježišom o svojom vzťahu s bratom, s ktorým sa nerozprávaš?

Medzi bratmi existujú vzťahy, ktoré rozhovor nedokáže urovnať. Existujú aj situácie, v ktorých sa ich cesty musia rozísť. Keď však prestanú modlitby za Božie konanie, do srdca vstupuje zloba a chlad.

Boh je Bohom zázrakov. Dokáže zahojiť a vyliečiť aj tam, kde my už nič nezmôžeme. Predovšetkým pozná srdce človeka, vie, čo chce a po čom túži.

Ježiš povedal, že sa máš modliť za svojich nepriateľov. Modli sa za ich pozemské aj duchovné dobro. V modlitbe sa dotýkaš Božieho srdca a On sa dotýka tvojho.

Keď človek nenávidí svojho brata, Boh to nazýva vraždou. Vrah nemôže dostať večný život, ak sa neobráti. Ježiš a nenávisť nemôžu žiť vedľa seba. Buď bude musieť odísť nenávisť, alebo to musí urobiť Ježiš. Hospodin na nás volá. Vyzýva nás, aby sme sa zmierili s Ním a aj s ostatnými.

Hans Erik Nissen

„… tak aj vy bdejte;  lebo neviete, kedy príde pán domu,… Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane.“ (Mk 13:35-36)

Významný evanjelista Dwight L. Moody zvykol hovoriť: „Nikdy som nekázal bez pomyslenia na to, že Pán môže prísť skôr, než budem kázať nabudúce.“ Dr. G. Campbell Morgan, uznávaný britský kazateľ, vyhlásil: „Nikdy nezačínam ráno svoju prácu bez toho, aby som si uvedomil, že On môže prerušiť moju prácu a začať svoju vlastnú. Nečakám smrť. Čakám Jeho.“ Toto je spôsob, akým by mal kresťan žiť svoj život − v stálom očakávaní návratu Ježiša Krista!  Ak by sme každý deň žili tak, ako by to bol náš posledný pred záverečným súdom, na zemi by to vyzeralo inak. My ale takto uvažujeme neradi.  Radšej nechceme myslieť na to, že naše dôkladne premyslené plány, naše dlhodobé vízie môže prerušiť Božia trúba. Priveľa ľudí radšej hovorí: „Vďaka Bohu, koniec sveta ešte nenastal, tak prečo by sme na neho mali myslieť – zrejme je vzdialený aj tisíc rokov.“

Modlitba dňa

Dnes môže byť náš posledný deň, kým Ježiš príde. Otče, očisti ma.

Billy Graham

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1J 2,15-16)

Ján otvára tému, ktorá nie je populárna. Je ale centrálna a potrebná, pretože sa priamo týka nášho života. Vystríha pred vonkajšími a vnútornými nepriateľmi.

Hovorí aj o veciach a nebezpečenstvách, o ktorých je bolestivé rozprávať. Zapaľuje svetlo, ktoré odhaľuje falošné kázanie o Kristovi a falošnú vieru…

Jánov list je plný Krista. Pojednáva o živom spoločenstve s Otcom a Jeho Synom, Ježišom Kristom. Nie je to teória. Nie je to teológia z knižnice, ani informácie z druhej ruky. Píše očitý svedok. On nie je len očitým svedkom, ale jeho srdce uchvátilo a inšpirovalo to, čo videl. Jeho srdce preteká. Jednoducho nemôže zostať ticho, keď tie veci zažil a vie ich.

Keď si čítam List Jánov, napadajú mi Ježišove slová: „Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho.“ ( J 7,38-39)

Podobne ako v Evanjeliu podľa Jána, aj prvý Jánov list sa sústredí na Logos – Slovo. Ján hovorí, že svedčí o Slove života.

Boh je prameňom lásky. Nie je však len láskou, je aj svätý a spravodlivý a nenávidí hriech a nespravodlivosť. Božie deti sa musia mať na pozore preto, aby nemilovali svet a svetské spôsoby. Ježiš hovorí: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ ( J 8,36)

Nemôžme milovať aj Boha aj svet. Ján to vyjadruje jasne: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete…“

Keď hovorí, nemilujte svet, na aký svet myslí? Nemyslí na stvorenstvo, na vodopády, trávu, lesy, hory a živočíchy. Nie toto máme nenávidieť. Nemyslí na človeka alebo na ľudstvo. Veď Božie slovo hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ ( J 3,16)

O akom svete teda Ján hovorí? Je to postoj, pri ktorom sa človek odvracia od Boha, aby bol sám sebe pánom. Egoizmus, individualizmus, sebectvo, nezávislosť sú bohovia dnešnej doby, ktorí zatemňujú myseľ človeka, toto máme nenávidieť. Ján píše o postoji, keď človek hovorí:

„Mám právo robiť si čo sa mi zachce.“

Ján ide tak ďaleko, že hovorí, že keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky k Otcovi. Chce, aby nám bolo jasné, že buď budeme načúvať svetu, alebo Bohu. Neexistuje nič medzi tým.

V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Mt 12,30)

Buď budeš nasledovať ducha doby, necháš sa viesť jeho myšlienkami a budeš žiť vo svete a zo sveta a tvoje šťastie bude vo všetkom, čo svet ponúka, alebo budeš počúvať Boha, budeš žiť vo svete, ale nie zo sveta. Veď človek žije každým slovom, ktoré vychádza z úst Boha. Pavol v liste do Galácie píše: Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. (G 6,14)

Medzi Pavlom a svetom stojí kríž. Nie je to len symbol, na ktorý Pavol myslí. Tento kríž má praktické dôsledky v jeho živote. Kríž medzi ním a svetom vytvára jasnú hranicu. Kríž nie je len slovo. Je to praktický dôsledok.

Pavol nevyhľadáva nič chytré, aby ho akceptovali vo všetkých táboroch alebo vo svete. Kríž nie je len niečo, o čom hovorí, nie je to doktrína, ktorú bráni. Kríž priniesol revolučnú zmenu do jeho života. Skrze tento kríž je Pavol ukrižovaný svetu.

Takýto postoj k svetu má mať kresťan aj dnes. Čím je Kristov kríž pre teba?

Náboženským symbolom, alebo živou skutočnosťou, ktorá ťa oddeľuje od sveta?

Curt Westman

„… ukry ma v tôni svojich krýdel…“ (Ž 17:8)

V Indii si isté malé vtáčatko stavia hniezdo zavesené na štyroch tenkých steblách. Je to umelecké dielo so strieškou a akoby s malou verandou. Misionárka pozorovala, ako si vtáčatko robí hniezdo pred obdobím dažďov a myslela si, že tentoraz sa pomýlilo. Prišli lejaky a misionárka sa dívala z okna, ako sa malé hniezdočko kýva vo vetre. Všimla si, že bolo vystavané tak, aby listy nad ním tvorili žliabok, ktorý odvádzal vodu od hniezda. Vtáčatko si sedelo spokojne v hniezdočku s hlavičkou na malej verande a kedykoľvek padla kvapka na dlhý ohnutý zobáčik, vychutnávalo ju ako nektár. Vetry burácali, ale ono si sedelo spokojne vo svojom úkryte.

Aj ty budeš dnes bezpečný pred prudkými búrkami, keď budeš ukrytý vo svojom Spasiteľovi.

V náručí Ježišovom sladko si spočívam;

PS 164, 1

MUDr. Viera Roháčková

„Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť.“ List Efezským 6:13

Človek si nemyslí, že situácia by mohla byť ťažká, keď je všetko dokonané a vieme o tom. Ale Boh nás dokonale pozná a skrze svoje Slovo nám pomáha, aby sme hlbšie pochopili samých seba.

Stáva sa, že kresťania, ktorí žili s Bohom dlhé roky, odpadnú od viery pár rokov pred smrťou. V kresťanskom živote zažili boje a trápenie srdca. Bojovali a zápasili. No tesne pred cieľom ich postihla zvláštna ľahostajnosť a ľahkomyseľnosť. To ich porazilo.

Starý kresťanský vojak sa môže spätne pozrieť na mnohé víťazstvá aj prehry. Vynára sa myšlienka: Nie je čas odísť z boja?

Kým si nedosiahol cieľ, je nebezpečné uveriť, že víťazstvo je isté. Ak sa s tou myšlienkou stotožníš, už sa ti nezdá, že potrebuješ celú výzbroj Božiu. A ak ju nemáš, si bezmocný, keď satan začne svoj posledný rozsiahly útok.

Niektoré z najtragickejších nehôd v histórii horolezectva sa stali tesne pred dosiahnutím vrcholu. Horolezci boli plní radosti z blížiaceho sa víťazstva, ale niekoľkosekundový nedostatok koncentrácie ich stál život. Noha nestúpila na bezpečnú pôdu a pád do priepasti bol nevyhnutný.

Satana nezaujíma, či sme smelí. Nezáleží na tom, že sme ho predtým mnohokrát porazili, ak nás môže rozdrviť v poslednej, rozhodujúcej bitke. Pre neho je najdôležitejšie posledné víťazstvo.

Musíš mu odolávať až do posledného dňa. Dokážeš to, keď máš na sebe výzbroj, ktorá ti nepatrí. Všetko ti musí dať Boh. Musíš prísť k Nemu bezmocný. Všetku silu musíš získať z Ježišovej milosti. Musíš si obliecť Krista a neuspokojovať túžby hriešnej prirodzenosti. Nesmieš sa vyhýbať službe Ježišovi. Tak nebudeš porazený v poslednom boji, ale dosiahneš víťazstvo.

Hans Erik Nissen

„Áno, učiním cestu na púšti a rieky na pustine.“ (Iz 43:19)

„… vie o tom, čo je vo tme…“ (Dan 2:22)

Asi pred sto rokmi prostý misionár Schaw odišiel s rodinou do Afriky, do Kapského mesta. Búri mu robili prekážky. Zdalo sa, že každý dom je pre neho zavretý. Nakoniec si sadol s rodinou do volského záprahu a rozhodol sa ísť tam, kam ich voly povezú. Putovali deň za dňom asi tristo míľ, až tu zrazu Božou prozreteľnosťou uvideli blížiť sa skupinu Afričanov. Boli to Hotentoti, ktorí sa vybrali do Kapského mesta po misionára. Tam na pustatine sa stretli a Boh započal mocné dielo medzi africkými kmeňmi.

Dáš sa viesť dnes Pánovi, hoci pustatinou, aby ťa mohol použiť vo Svojej službe?

Musím Ťa ja vždy mať, veď ma jak sám myslíš,

PS 169, 4

MUDr. Viera Roháčková