„A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna.“ (1M 25:11)

„Ešte odrezať niekoľko vetiev a už to bude,“ povedal záhradník, keď osekával orgovánové kríky, ktoré boli blízko okien a zadržiavali slnečné svetlo a vzduch od domu. Keď boli konáre poodtínané, otvoril sa zrazu nádherný výhľad na ďaleké vrchy a na iné krásne kríky, ktoré dovtedy nebolo vidieť. A to sme pocítili aj v našich životoch, keď nebeský Záhradník utínal konáre, ktoré zakrývali výhľad na mnohé Jeho dobrodenia.

Nikdy som nemilovala Pána tak ako odvtedy, čo vzal môjho synčeka, povedala istá pani. Nikdy predtým som tak nevidela krásu Božieho slova.

Ak Pán utne dnes z tvojho života niečo drahé, nežiaľ. Je to len preto, aby ti dal krajšie a dokonalejšie veci v lepšom poznaní Jeho.

Čo činil si Ty s nami, viem, k dobrému musí smerovať;

PS 57, 2

MUDr. Viera Roháčková

„A som presvedčený, že Ten, ktorý počal vo vás dobré dielo, aj ho dokoná až do dňa Krista Ježiša.“ (F 1:6)

Byť kresťanom je viac než len náhle obrátenie. Je to každodenný proces, ktorým rastieš, aby si bol čoraz viac podobný Kristovi. Keď začínaš, začínaš ako bábätko. Biblia ťa musí kŕmiť jednoduchými vecami, a postupne sa učíš chodiť vo svojej kresťanskej viere. Najprv budeš padať a robiť mnoho chýb, ale musíš pokračovať v raste. Napriek tomu existuje mnoho ľudí, ktorí prestali rásť. Ostali duchovnými bábätkami celý svoj život. Obávam sa, že táto skúsenosť je dnes veľmi bežná. Možnože je to aj tvoja skúsenosť.

Pamätáš si na deň, keď si odovzdal svoje srdce a život Bohu? Bol si si istý víťazstvom. Aké jednoduché sa zdalo byť víťazom skrze Krista, ktorý ťa miloval. Dnes majú so sebou problémy tisíce kresťanov. Veľká potreba súčasného kresťanského sveta je naučiť sa tajomstvo každodenného víťazstva nad hriechom.

Modlitba dňa

Otec, toľkokrát som padol, ale ty si mi milujúco dal svoju silu vytrvať.

Billy Graham

„… on, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel.“ (Žid 5:8)

Pani, ktorá trávila leto vo Švajčiarsku, prišla do koliby. Bokom od ostatných ležala na slame ovečka so zlomenou nohou. Keď ju pani ľutovala, pastier povedal, že jej ju sám zlomil. Vysvetlil, že stále odbehávala na tie najpríkrejšie miesta a ostatné ovečky šli za ňou. Mal už skúsenosť s takými ovečkami, a preto jej zlomil nohu. Keď jej potom dával žrať, nechcela a hrýzla ho. Tak ju nechal. O niekoľko dní už vďačne žrala prinesené a lízala mu ruku. Povedal, že keď vyzdravie, bude z nej tá najposlušnejšia ovečka, ktorá sa ho už viacej nepustí. Utrpenie nás udržuje v poslušnosti. Od utrpenia nebol ušetrený ani Boží Syn a nemôžeme byť ušetrení ani my. Preto ďakujme za drahocenné dary sklamania, bolesti, straty, osamelosti a choroby. Mnohí potvrdia, že krátka ostrá bolesť ich priviedla bližšie k Pánovi než dlhý rad úspešných dní.

Tak mlčať chcem, keď na Tvoj kríž berieš ma s Sebou, abych mrel.

PS 57, 4

MUDr. Viera Roháčková

„Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás.“ List Galatským 3:13

Najväčším zlorečenstvom tvojho života je zlorečenstvo zákona. Nič sa nedá porovnať s tým, keď‘ si pod Božím hnevom.

Predstav si život, ktorý v žiadnej oblasti nie je podľa Jeho vôle. Všetko je zjavené a odkryté očiam Toho, komu sa musíme zodpovedať. Hľadí do hĺbky môjho srdca, kde sa ja nikdy nemôžem pozrieť. Pozná najskrytejšie zákutia srdca. Keď‘ sa vidíš v Božom svetle, musíš s Ním súhlasiť. Pre teba neexistuje žiadna iná cesta, len zahynutie. Nemôžeš vyčítať Bohu, ak ťa odmieta. Pred posledným súdom musíš pred Ním padnúť na kolená a vyznať, že je Boh. Má úplnú pravdu, zatiaľ čo tma a klam sú v tebe.

Avšak to nie je všetko, čo sa o tom dá povedať. Zostáva ešte prekvapivé a nádherné slovo. Je to evanjelium. Existuje Jeden, ktorý ťa vykúpil spod zlorečenstva zákona. Je to Ježiš. Za akú cenu to urobil? Ako prvé musel sám seba uviesť do pozície, v ktorej Mu Boh mohol zlorečiť. Nemohol to urobiť, kým bol spravodlivý. Nevinného a spravodlivého človeka Boh neodsudzuje. Ježiš sa musel stať hriechom za nás. Musel sa stať tým, kto porušil všetky Božie prikázania. Musel spoznať nečisté a hriešne srdce. Všetky Jeho myšlienky sa museli infikovať. Áno, vzťah s Otcom sa musel narušiť. Musel prejsť celú cestu až k miestu, kde zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

Odpoveďou na tento zúfalý výkrik je, že Ježiš sa stal Božím zlorečenstvom namiesto teba. Boh položil celé bremeno tvojho hriechu na obetného Baránka. Pozrel na Ježiša a uvidel hriech celého sveta zhromaždený na jednom mieste. Chápeš teraz, že sa Ježiš pod týmto bremenom zrútil? Chápeš, že ty sa nezrútiš, lebo On to urobil za teba?

Ty, kto veríš v Ježiša, spoľahni sa na Spasiteľa, ktorý sa postavil na tvoje miesto. Urobil to, aby si ty smel byť na Jeho mieste. Tak vrúcne ťa miluje.

Hans Erik Nissen

Starozmluvná paralela s Listom Efezským sa nachádza v Józuovej knihe, ktorá hovorí o tom, ako Boh dal Kanaánsku krajinu Božiemu ľudu. Kanaán nie je obrazom neba, ale obrazom kresťanského života, ktorý žijeme tu a teraz.

Je zaujímavé, že Boh im dal Kanaán, ale záležalo od nich, či si vezmú svoje dedičstvo. Vám som dal každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, ako som povedal Mojžišovi. (Joz 1,3)

Boh im dal krajinu. Napriek tomu ju nevlastnili, kým do nej nevstúpili. Boh im sľúbil krajinu, ale to neznamenalo, že ju dostanú bez boja. Krajina bola plná silných nepriateľov, proti ktorým museli bojovať, aby ju získali. Zdá sa mi, že na toto z času na čas zabúdame…? S vierou v Božie zasľúbenie mali uprostred svojej nedokonalosti bojovať proti mnohým a silným nepriateľom. Boh im nikdy nepovedal: „Teraz ste už dosť silní.“ Nie, Boží sľub znel: „Dám vám krajinu.“ Podobne aj v Novej zmluve hovorí: „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.“ (Ef 1,3)

Je smutné, že len málo kresťanov si vzalo za svoje požehnanie, ktoré im Boh už daroval a ktoré im v skutočnosti už patrí. Zároveň chcem povedať, že nemá zmysel hovoriť o prvom, druhom alebo stom požehnaní, pretože tu ide o to jediné Božie požehnanie!

Ide tu o prehĺbenie sa v Božom slove, v Božích verných zasľúbeniach, aby človek objavil, čo sa skutočne skrýva v slovách o tom, že Boh nás požehnal všetkým duchovným požehnaním.

Ide o to, že sa každý deň hlbšie a hlbšie ponárame do Božích zasľúbení, aby sme vierou praktizovali to, čo teoreticky vyznávame. Józuova kniha hovorí, aby sme si vzali dedičstvo a keďže to bude boj na každom mieste, kam vstúpi naša noha, Pavol nás vyzýva, aby sme na seba vzali celú výzbroj Božiu. (Ef 6) V Kristovi mi patrí všetko!

Curt Westman

„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ J 20:19-20

Ak by sme rozprávali príbeh o vzniku kresťanskej cirkvi, toto by bola prvá scéna, ktorá by bola presvedčivá. Hŕstka Ježišových nasledovníkov sa skrýva za zatvorenými dverami, šokovaná, zmätená a príliš vystrašená na to, aby sa ukázala na verejnosti. Zrazu sa zázračne objaví vzkriesený Ježiš v tele, víťaz nad hriechom a smrťou, a potvrdí pravdivosť všetkého, čo učil a čo im sľúbil.

V istom okamihu, buď kým bol Ježiš v miestnosti, alebo po jeho odchode, im musela svitnúť pravda. Ak ten, ktorému slúžili, je mocnejší ako hriech a smrť, potom (1) sa nemali čoho báť a (2) svet to potreboval vedieť. Ich novonadobudnutú odvahu a zmysel pre cieľ vidíme v nasledujúcich úryvkoch. To je sila vzkriesenia.

Vyzbrojená touto mocou táto malá skupina veriacich zmenila svet. A väčšina z nich kvôli tomu obetovala svoj život.

Podľa cirkevnej tradície Peter rozšíril evanjelium do Pontu, Galácie, Bitýnie, Kapadócie a Ázie. Bol ukrižovaný dolu hlavou, pretože svojim katom povedal, že nie je hoden toho, aby bol ukrižovaný rovnakým spôsobom ako Ježiš.

Ondrej šíril evanjelium na území dnešného Ruska, Turecka a Grécka. Aj on bol ukrižovaný.

Tomáš nebol prítomný, keď sa Ježiš prvýkrát zjavil učeníkom v J 20. A pochyboval o ich príbehu. Keď sa však Ježiš zjavil znova a Tomáš ho uvidel, jeho pochybnosti zmizli. Dobrú správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní doniesol až do Indie. Zomrel po tom, čo ho prebodli kopijami štyria vojaci.

Filip šíril evanjelium v severnej Afrike a Malej Ázii. Keď obrátil manželku rímskeho úradníka, úradník ho dal usmrtiť.

Colník Matúš cestoval do Perzie a Etiópie, aby šíril Ježišovo posolstvo. Bol dobodaný na smrť.

Bartolomej sprevádzal Tomáša do Indie a evanjelium šíril aj v Arménsku, Etiópii a južnej Arábii. Bol ukrižovaný.

Jakub, syn Alfeov, šíril Kristovu dobrú zvesť po celej Sýrii. Bol ukameňovaný a potom dobodaný na smrť.

Šimon priniesol evanjelium do Perzie. Tam ho usmrtili, keď odmietol priniesť obetu bohu slnka.

Matej bol muž, ktorý bol vybraný namiesto Judáša Iškariotského. Evanjelium šíril v Sýrii, kde ho upálili.

Ján je považovaný za jediného učeníka, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Bol vyhnaný do trestaneckej kolónie Patmos.

Apoštol Pavol veľa cestoval, aby šíril evanjelium. V Ríme ho sťali.

Apoštol Ján končí svoje evanjelium týmito slovami: „A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“ (J 21:25)

Medzi „mnoho iného“ patril aj Ježišov vplyv na malú skupinu obyčajných ľudí. Navždy zmenil ich životy. A oni zasa v jeho mene zmenili svet.

Ako Ježišovi nasledovníci sme stále povolaní meniť svet – jeden život za druhým. Máme dobrú správu, o ktorú sa musíme podeliť – v skutočnosti tú najlepšiu správu. Ak budeme verní svojmu povolaniu, môžeme ovplyvniť životy na večnosť.

Otázka na zamyslenie: V čom by si chcel byť odvážnejší pri šírení svojej viery medzi ostatnými?

Greg Laurie

„Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč…“ (Žid 4:12)

Ako premôžeme diabla v každodennom živote? Najprv potrebujeme rozpoznať, že diabol je porazený nepriateľ. Boží Syn prišiel, aby maril diablove skutky. Ukrižovanie Krista, ktoré vyzeralo ako veľké víťazstvo satana, sa nakoniec obrátilo na úžasné víťazstvo Boha, pretože to bolo na kríži, kde Ježiš zobral moje a tvoje hriechy. Boh položil naše hriechy na Krista, preto keď náš Pán sklonil hlavu a povedal: „Je dokonané,“ hovoril o pláne záchrany a spásy. Potom… by sme diablovi nemali podľahnúť. Písmo vraví, že ak sa mu vzoprieme, utečie od nás. Ježiš nepremohol diabla argumentami, ale jednoducho citovaním Biblie. Práve preto je také dôležité učiť sa Písmo a memorizovať biblické pasáže.

Modlitba dňa

Vďaka, Nebeský Otec, že Tvoje Slovo ma chráni, keď čelím každodenným pokušeniam.

Billy Graham

„Oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a aby som ja bol v nich.“ Evanjelium podľa Jána 17:26

Ako zostáva Božia láska v kresťanovi? To je dôležitá otázka. Božiu lásku nemôžeme vlastniť ako peniaze. Inflácia môže hodnotu nášho kapitálu ovplyvniť, ale je k dispozícii, keď‘ ho potrebujeme.

S Božou láskou to však tak nie je. Je to život a život musí pretrvať, aby sa vyhol smrti. Zostáva v tebe, keď‘ dovolíš Ježišovi, aby ti oznámil Božie meno. Potom ťa učí poznávať Boha. Čo Božie meno znamená, si jasne uvedomuješ v srdci. Ježiš ťa to učí najprv skrze svoje slovo. Najdôležitejšou vecou pre Božie dieťa je počúvať a čítať Bibliu. Ak to nevyužívaš, nesýtiš Jeho lásku a nebudeš duchovne rásť. Svojím vedením ťa Ježiš učí spoznávať Boha. Nechá ťa dôjsť do temnoty, aby si spoznal, že Boh je tvojím svetlom. Dovolí, aby sa otriasli základy tvojho života, aby si zistil, že Boh je neotrasiteľnou skalou. Dovolí, aby sa ľudia k tebe chovali chladne, nech teplo lásky musíš hľadať u svojho nebeského Otca. Ježiš ťa nechá spoznať Boha tak, že ťa vedie, aby si Ho potreboval. Vždy Ho potrebuješ, ale nie vždy si to uvedomuješ. Otvára ti oči, aby si videl.

Mnoho kresťanov sa pýta na Božiu cestu. Myslia si, že cesta životom zahŕňa tak veľa ťažkostí. A je to pravda. Pre Ježiša je však dôležitejšie, že sa učíš poznávať Božie meno, ako keby si mal prejsť životom hladko. Poznať Boha znamená poznať Jeho lásku. Keď‘ sa ti v mysli rozžiari jej hojnosť a veľkosť, prežiješ hlbokú vnútornú radosť, ktorú ti ani utrpenie nedokáže vziať. Ani zďaleka! Táto radosť bude rásť každým dňom.

Nič nie je také úžasné, ako poznať Boha.

Hans Erik Nissen

„Ako šiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho odrazu svetlo z neba; padol na zem a počul hlas, ktorý mu vravel: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Sk 9:3-4

Príbeh o Štefanovom ukameňovaní obsahuje zaujímavú poznámku pod čiarou: „Jeho žalobcovia si vyzliekli kabáty a položili ich k nohám mladíka menom Saul“ (Sk 7:58). Bol to Saul z Tarzu. Po účasti na ukameňovaní Štefana sa Saul preslávil ako prenasledovateľ kresťanov.

Saul bol hrdý na svoj židovský pôvod a horlil vo svojej židovskej viere. Keď videl, že nasledovníci Ježiša Nazaretského, mŕtveho revolucionára, spochybňujú židovskú vieru, rozhodol sa skoncovať s ich hnutím. V Sk 8:3 sa píše: „Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia.“

V Sk 9:1 sa píše: „A Saul ešte vždy zúril proti učeníkom Pánovým, dychtiac po ich vyvraždení.“

Bol to človek poháňaný náboženským extrémizmom. Saul našiel svoju identitu v židovskom náboženstve. Vo svojich názoroch bol strnulý a nebolo pravdepodobné, že by sa zmenil.

Až kým sa nestretol so vzkrieseným Kristom.

Keď bol Saul na ceste do Damasku, aby zatýkal kresťanov, zjavil sa mu Ježiš, ako je vysvetlené v úryvku vyššie. Saulov život sa navždy zmenil.

Dočasne oslepený Saul bol po stretnutí privedený do domu Ananiáša, veriaceho, ktorý poznal Saulovu povesť a bol voči nemu pochopiteľne podozrievavý. Pán však Ananiášovi zjavil, že má so Saulom dôležité plány.

Saul znovu nadobudol zrak, bol naplnený Duchom Svätým a potom pokrstený. Horlivý ako vždy, išiel rovno do miestnej synagógy a hlásal, že Ježiš je Boží Syn. Židovský ľud, ktorý bol predtým jeho spojencom, bol zmätený silou jeho učenia.

Podobne ako v prípade Ananiáša, aj na Saula sa apoštoli a cirkevní predstavitelia pozerali skepticky. Nakoniec si ich získal silou svojho svedectva, učenia a horlivosti šíriť Dobrú zvesť.

Saul sa vydal na tri veľké misijné cesty, ktoré ho zaviedli do pohanských oblastí po celej krajine. Možno preto, aby si na týchto miestach dodal väčšiu dôveryhodnosť, začal používať svoje rímske meno Pavol.

Za hlásanie Kristovej pravdy ho uväznili, ukameňovali a zbili. Nikdy však nezaváhal. Považoval si za česť trpieť pre Pána. Okolo roku 66 po Kr. ho v Ríme sťali. Ale nie skôr, ako si ho Boh použil na zmenu sveta.

Život Saula/Pavla je svedectvom o moci Ježišovho vzkriesenia. Zmŕtvychvstalý Kristus môže zmeniť každý život. Ponúka odpustenie a uzdravenie. Dáva nám nový cieľ, nový zmysel a novú nádej. Prostredníctvom Ducha Svätého nás vedie, utešuje, usvedčuje, keď konáme zle, a vyzýva nás, aby sme maximálne využili svoje dary, ktoré nám Boh dal.

Ježiš nám umožňuje začať odznova.

Otázka na zamyslenie: Ako Ježiš zmenil tvoj život alebo životy ľudí, ktorých poznáš?

Greg Laurie

Občas sa ma niekto spýta: „Už si prijal druhé požehnanie?“

Vtedy mu odpoviem: „Kráčam už v tisícom požehnaní.“ Nezažil som len dve požehnania, ale tisíce požehnaní. Nedokážem ich zrátať! Týmto nehovorím, že som ich vždy vnímal ako požehnania, pretože Pán často posiela svoje najdrahšie dary zabalené do šedého papiera, alebo dokonca do čierneho. Ale On nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.

Znamená to, že požehnanie nedostanem pred tým, než prídem do neba? Nie, požehnanie mi patrí tu a teraz z moci Ježišovho dokonaného diela spásy. Neexistuje však žiadne skutočné duchovné požehnanie, iba to, ktoré je zhora – z neba. A v Kristovi je naše!

Dieťatko v studenej a páchnucej maštali nebolo na prvých stranách časopisov. Nikto si takto nepredstavoval príchod Mesiáša. On zriedkakedy prichádza tak, ako si predstavujeme. Vždy však prichádza tak, ako sľúbil. Otázkou nie je, či ťa Boh požehnal, ale či vidíš Božie požehnanie uprostred bolestí života a všetkých „prečo?“, ktoré sa život pýta. Si otvorený Jeho požehnaniu? Alebo obviňuješ Boha a hovoríš, že na teba zabudol, keď tvoj potok vysychá?

Apoštol Pavol v Liste Efezským ďakuje Bohu za to, že v Kristovi nás požehnal všetkým duchovným požehnaním, ale neskôr sa Pavol modlí, aby nám Boh otvoril oči, aby sme toto požehnanie pochopili a uchopili jeho plnosť.

Prvá kapitola v Liste Efezským je poďakovaním a chválou Bohu za to, že On vo svojej dokonalej láske a bezhraničnej milosti nás požehnal väčšími požehnaniami, než by sme si dokázali predstaviť. Tu sa Pavol modlí, aby Boh, ktorý je bohatý na milosť a milosrdenstvo, dal moc a silu nášmu vnútornému človeku skrze svojho Ducha. Modlí sa, aby Kristus skrze vieru prebýval v našich srdciach a aby sme boli zakorenení v láske. Tak, aby sme spolu so svätými chápali, čo je to za nesmiernu nádej a bohatstvo, do ktorých nás Boh povoláva.

… aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha

múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých, a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily. (Ef 1,17-19)

Otvor sa požehnaniu, ktoré ti Boh dáva z moci dokonaného diela spasenia a z moci vzkriesenia Krista z mŕtvych! On ťa už požehnal! Otvor sa požehnaniu…

Curt Westman