Zamyslenia EVS

„Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne,… Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára.“ (Iz 61:1)

Viktor Frankl vo svojej knihe Hľadanie zmyslu života opisuje reakcie dvoch bratov s rovnakým dedičstvom, prostredím, v rovnakom koncentračnom tábore pod nacistickou vládou. Z jedného sa stal svätec a z druhého podliak. Frankl nám udáva dôvod. Povedal: „Každý človek má v sebe silu vybrať si, ako bude reagovať v každej situácii, ktorá sa mu prihodí.“ Boh nás obdaril silou voľby. Niektorí ľudia dnešnej doby si neželajú prijať zodpovednosť za svoje konanie. Obviňujú spoločnosť. Obviňujú prostredie. Obviňujú školy. Obviňujú okolnosti. Adam však zhrešil v dokonalom prostredí za dokonalých okolností. Nemôžeme dávať všetko za vinu niekomu inému. Musíme prijať svoj podiel viny. Spoločnosť tvoria jednotlivci. Ak je v našej spoločnosti sociálna nespravodlivosť, my sme tí zlí; sme totiž súčasťou spoločnosti. Prijmime svoju zodpovednosť niečo s tým urobiť.

Modlitba dňa

S tvojou pomocou, živý Pane, chcem robiť správne rozhodnutia, aby som sa mohol dotknúť spoločnosti Tvojou uzdravujúcou láskou.

Billy Graham

„Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.“ Evanjelium podľa Matúša 11:6

Pohoršiť sa, to je v dnešnom texte vážne slovo. Zapríčiňuje to, že človek ide do zatratenia.

V dnešnom verši je to obrazné vyjadrenie a znamená, že ten, kto sa pohoršuje, upadá do pasce, z ktorej už nikdy nevyjde.

Ak sa človek pohoršuje na Pánovi Ježišovi, je v ohrození, že to zapríčiní zatratenie takého človeka.

Ježiš je položený na pád a na povstanie mnohým. Je buď k spáse, alebo k zatrateniu. Pre tých, ktorí prijímajú Jeho slovo a berú si ho k srdcu, je na spasenie. Ale zapríčiňuje pád tých, ktorí sa vzpierajú slovu o Ňom a nechcú ho k sebe pripustiť.

Ježiš a Jeho evanjelium ’neladí’ s myslením a rozpoložením nášho prirodzeného človeka. Po prvé, nemôžeme ho pochopiť intelektom. Je nemožné chápať, že Boh je človekom, a že človek je Bohom. Po druhé, všetko, čo je povedané o Pánovi Ježišovi a Jeho osobe, je v protiklade s našou prirodzenou náboženskosťou. Všetky naše ľudské myšlienky o Bohu a kresťanstve, o tom, čo Boh chce a vyžaduje, o tom, o koho sa stará a komu pomáha, sú v protiklade s evanjeliom o Ježišovi.

Pán Ježiš prišiel, aby sa postaral o tých, ktorí nie sú ničím. On sa nestará o ľudskú veľkosť. Nehodnotí ľudské výkony. Nestojí o ľudskú nábožnosť. Naopak, hľadá hriešnikov, tých, ktorí majú pokazený život a dáva všetko za nič.

Napokon aj to je ľuďom na pohoršenie, že všetko v evanjeliu je dávané výmenou za nič. Kto chce Božiu milosť a dary výmenou za niečo iné, nedostáva nič. Ale ten, kto prijíma zdarma, dostáva všetko výmenou za nič!

Preto je dôležité: „Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.“

Dokonca aj Ján Krstiteľ cítil pohoršenie. Ale nepohoršil sa na Ježišovi a dostalo sa mu pomoci.

Konajme aj my ako Ján Krstiteľ!

Øivind Andersen

„Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia pre Kristovo meno, lebo Duch slávy, Duch Boží, spočíva na vás.“ 1. list Petra 4:14

Kresťan miluje Ježišovo meno. Toto meno ťa niekedy pozdvihne. Ježiš prišiel za tebou v temnote, keď si uviazol a cítil, že všetko je beznádejné. Ako často ťa zdvihol z bahna a špiny hriechu a postavil na skalu? Do tvojich úst vložil novú pieseň.

Je teda zvláštne, že miluješ meno Ježiš?

Zvláštne je, že toto meno vzbudzuje opovrhnutie, pretože je nielen milované, ale aj nenávidené. Ľudia, ktorí sú proti Ježišovmu menu, obracajú svoj hnev na tých, ktorí Ježiša milujú. Božie dieťa preto býva terčom posmechu pre Krista.

Biblia zdôrazňuje, že kontrast medzi svetlom a tmou bude výraznejší v čase pred druhým príchodom Pána Ježiša. Situácia kresťanov sa bude čoraz viac podobať situácii, v ktorej žili prví kresťania.

Pre nás je požehnaním, že žijeme v krajine, kde sa Božie slovo kázalo po stáročia bez prestávky. Trápi nás, že mnohí ľudia sa oslobodili od Božích obmedzení, ktoré zakazujú hriešny a žiadostivý život. Preto opovrhujú kresťanským pohľadom na život a ľudskú prirodzenosť. Ich pohŕdanie je nasmerované na tých, ktorí milujú Ježišovo meno a žijú podľa Jeho slov.

Mnohí kresťania to zažívajú v škole, na pracovisku, v rodine a kdekoľvek sa stretnú s nekresťanmi. Bolí to, keď sa niekto cíti nenávidený a považovaný za čudného.

Čo ti môže pomôcť?

Pomôže ti táto pravda: Ak miluješ Ježišovo meno, On dáva na teba pozor. Stojí pri tebe. Keď ťa niekto uráža, tak preto, lebo máš niečo, čo Boží nepriatelia nemajú.

Uprostred urážok spočíva na tebe Duch slávy. Prijmi túto pravdu do svojho srdca. Uprostred urážok máš Ducha Božieho. Spočíva na tvojom živote s celou svojou slávou. Koľké bohatstvo, aké požehnanie!

Hans Erik Nissen

„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Zaujímalo by ma, či ľudia ešte vôbec vedia, čo je to hanba. Veci, ktoré nás kedysi zahanbovali, sa dnes vyhlasujú za cnosti. Všetko je postavené na hlavu. Zlo sa stalo právom. Správnosť sa stala nesprávnosťou. A zabudli sme sa červenať.

Toto opisuje Daniel, keď sa modlil: „Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe.“ (Dan 9:8) A Daniel sa osobne kajal.

V celej Knihe Daniel nečítame o tom, že by Daniel zhrešil. To však neznamená, že žil bez hriechu, pretože bol človekom ako my ostatní. Daniel však žil zbožným životom. A tento Boží muž považoval za potrebné osobne sa kajať, pretože nechcel, aby mu nevyznaný hriech stál v ceste vo vzťahu s Bohom.

To nám pripomína, že čím bližšie sme k Bohu, tým väčší bude pocit našej vlastnej hriešnosti. Práve v čase, keď si myslíš, že dosahuješ duchovnú zrelosť, Boh ti ukáže trochu viac zo svojho srdca a ty si uvedomíš, ako ďaleko ešte musíš ísť.

Čím viac vieš o Pánovi, tým viac budeš vidieť, že sa ešte potrebuješ zmeniť. Neexistuje nejaká duchovná plošina, kde budeme konečne nad všetkým. Nestane sa to v tomto živote.

Čím viac budeš rásť, tým viac si budeš uvedomovať, že potrebuješ rásť ďalej. Čím viac sa učíš, tým viac si budeš uvedomovať, že sa potrebuješ učiť viac. Je to však veľké úsilie.

Existuje nejaký hriech, z ktorého by si mal činiť pokánie? Existuje nejaká oblasť tvojho života, ktorá sa Pánovi nepáči? Nedovoľ, aby to stálo v ceste vášmu vzťahu s Bohom. Zbav sa toho. Zanechaj to.

Greg Laurie

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda, i život…“ (J 14:6)

Kvôli tomu, že sa mladí ľudia sklamali v spoločnosti, začali hľadať odpovede na svoje otázky sami. Všade, kam cestujem, nachádzam mladých ľudí, ktorí sa pýtajú: Čo je pravda? Kto to hovorí? Čo je správne a čo nesprávne? Existuje nejaká najvyššia autorita? Áno! Tá autorita existuje! Jestvuje morálny zákon! Príkladom tohto zákona bola skutočná Osoba. Existuje pravý hrdina, v ktorého môžeš veriť a ktorý ťa nikdy nesklame. Jeho meno je Ježiš Kristus. Narodil sa do sveta, ktorý bol neusporiadaný a presiaknutý nespravodlivosťou rovanko ako ten tvoj. Zmenil ho však tým, že zmenil ľudí.

Modlitba dňa

Ty, Pane Ježiši, si Najvyššia autorita a moja duša ťa chváli!

Billy Graham

„Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.“ Evanjelium podľa Matúša 11:4-6

Je zaujímavé, že Pán Ježiš odpovedá Jánovi tým, že poukazuje na svoje skutky. Veď práve vtedy, keď Ján počul o týchto skutkoch, poslal k Pánovi Ježišovi učeníkov.

Toto nám odhaľuje v Ježišovej odpovedi obrovské tajomstvo. Aby mohla odpoveď Jánovi pomôcť, musel ju Ján prijať vo viere a v dôvere v Ježišovo slovo.

Takto Pán Ježiš odpovedá stále. Nezjavuje sa vo viditeľnej podobe a nezasahuje tak, ako si my želáme. Ale odpovedá nám svojím vlastným slovom. Tomu, kto ho prijíma vo viere a v dôvere, Slovo pomáha.

Je to predivná odpoveď, ktorú Pán Ježiš dáva. Z ľudského hľadiska hovorí o úplne nemožných veciach. Slepí vidia – nemožné. Chromí chodia – nemožné. Malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú – všetko sú to nemožné veci.

Čo hovorí Pán Ježiš v tejto odpovedi o sebe?

On je Boh, a prišiel preto, aby zachránil ľudí z núdze, v ktorej sa nachádzajú. Prišiel, aby dal nový život.

Všetko dáva Pán Ježiš do evanjelia a hovorí, že sa zvestuje chudobným.

Aj Ján Krstiteľ, ktorý mal veľké skúsenosti a zážitky s Pánom Ježišom, a ktorý Ho zvestoval ľudu Izraela, musel v Ježiša veriť ako chudobný, ktorý nič nemá. Keď sedel vo väzení, bol vpravde chudobný. Nemal už skutky, ani zjavenia, nič, čím by si pomohol. Bol len úbohý a chudobný. Práve v tomto stave dostal Ježišove slovo so všetkým, čo obsahuje.

V evanjeliu prijímame toho istého Spasiteľa, ak sme chudobní a nemáme nič, k čomu by sme sa utiekali, a čím by sme sa utešili!

Øivind Andersen

„A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“ Evanjelium podľa Lukáša 22:44

Boh chce, aby sme boli v Getsemane s Ježišom. To, čo sa stalo počas tmavej noci, nemá byť tajné.

Boh nám ukazuje svojho Syna. Skláňa sa v úprimnej modlitbe. Zatiaľ čo sa trasie v strachu zo smrti, volá na svojho Otca s vrúcnym plačom a slzami.

Vidíme Toho, skrze ktorého bolo všetko stvorené. Každé stvorenie je spojené s Ním a On všetko udržuje svojou mocou. Boh sa rozhodol, že všetko má slúžiť na Jeho slávu.

Zároveň však Ježiš nesie hriechy celého sveta. Preto bola Jeho cesta taká ťažká. No najťažšie bolo vyniesť nesmierne veľké bremeno hriechu na kríž — pod Božím svätým hnevom a súdom.

Ježiš vedel, čomu čelí. On sám je Boh, takže Boha dôverne poznal. Vedel, aká je Jeho svätosť a hnev, preto vedel, že nič hroznejšie neexistuje. Bol plný úzkosti.

V Liste Židom je napísané, že Jeho modlitba bola vypočutá. Napriek tomu musel ísť cestou na Golgotu. Musel vypiť Boží kalich hnevu, inak by si nemohol byť spasený.

Je dobré, aby hriešnik nasledoval Ježiša do Getsemane. Tam si uvedomíš, čo pre teba vytrpel. Existuje úzke spojenie medzi Jeho láskou a utrpením. Láska sa dá vyjadriť slovami, ale dokázaná je v utrpení. Ježišov pot bol ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. Taká hrozná bola úzkosť Jeho duše. Ale On zniesol bolesť. Môžeš ešte pochybovať, že si pre Neho vzácny?

Nepreniká to do tvojej najvnútornejšej bytosti, že Niekto iný musel prejsť takým utrpením?

V Getsemane sa utíšiš. Hriech sa ti sprotiví, pretože ťa priviedol na kolená. Skláňaš sa v pokore a hanbe.

Zároveň si naplnený svätým úžasom a blaženosťou. Boh ti povedal, ako veľmi ťa miluje.

Hans Erik Nissen

„Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zjav 2:5 )

Keď hovoríme o potrebe prebudenia v našej krajine, musíme si najprv individuálne položiť tieto otázky: Som osobne prebudený? Žijem ako oddaný, horlivý nasledovník Ježiša Krista?

Ak nie, potom som súčasťou problému, nie súčasťou riešenia.

Tu je to, čo Ježiš povedal cirkvi v Efeze v Knihe Zjavenie: „poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári;  si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku“ (2:2-4).

Je jasné, že neboli leniví. Boli to nároční, vytrvalí veriaci. A robili zmenu. Ale Ježiš im hovoril: „To je všetko skvelé, ale máme tu problém. Opustili ste svoju prvú lásku.“

Čo to znamená? Znamená to, že napriek všetkej svojej aktivite stratili tú prvú vášeň, keď bol Ježiš ich najvyššou prioritou. Stále však verili. Neopustili svoju vieru. Ale duchovne vysychali. Opúšťali svoju prvú lásku a potrebovali oživiť.

Ježiš im ďalej dal tri rady na prebudenie: „Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (verš 5)

Spamätaj sa. Kajaj sa. Rob. Pamätaj, odkiaľ si odpadol. Kajaj sa a rob prvé skutky. A opakuj to. Vráť sa a rob to, čo si robil predtým.

Zapamätajme si tri rady prebudenia a uvádzajme ich do praxe, pretože pred Bohom potrebujeme byť prebudení. Potrebujeme osobné prebudenie.

Greg Laurie

„… očakávajúc blahoslavenú nádej…“ (Tit 2:13)

Jedným z najlepších spôsobov, ako sa zbaviť frustrácie, je pamätať na to, že Kristus sa znova vráti. Najvzrušujúcejšia slávna pravda na celom svete je druhý príchod Ježiša Krista. Keď sa rozhliadneme vôkol seba, a z každej strany vidíme pesimizmus, mali by sme si pamätať, že Biblia je jediná kniha na svete, ktorá predpovedá budúcnosť. Biblia je modernejšia než zajtrajšie ranné noviny. Biblia presne predpovedá budúcnosť a tvrdí, že naplnenie všetkých vecí je druhý príchod Ježiša Krista na zem. Ak je dnes tvoj život pochmúrny, depresívny a tmavý, Kristus môže tieto temné mraky prevrátiť naruby. Slnečný svit Jeho lásky môže stále zažiariť do najtemnejšej časti tvojho života.

Modlitba dňa

Túžim vidieť Tvoju tvár, Ježiši Kriste, teším sa z očakávania Tvojho opätovného príchodu!

Billy Graham

„Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov.“ Evanjelium podľa Matúša 11:2

Ján poslal k Pánovi Ježišovi učeníkov. V týchto slovách sa skrýva veľa. Ján Krstiteľ je vzorom pre všetkých veriacich. To, čo máme urobiť, keď ide o náš kresťanský život, je práve to, čo spravil Ján. Obrátiť sa na Pána Ježiša.

Čo sú to pochybnosti?

Je to niečo úplne iné ako nedôvera.

Pochybnosť pozostáva z toho, že kresťan chce veriť, ale nevládze. Znakom pochybností je to, keď sa človek pýta na pravdu. Pochybnosť je otvorená prijať Božie Slovo a skloniť sa pred ním. Pochybnosť nie je prekážkou viery. Skrze ňu býva viera často posilnená, ale všimnime si, deje sa to len vtedy, keď sa človek obracia priamo na Pána Ježiša, aby dostal odpoveď a prijal ju.

Nedôvera je opakom pochybnosti. Tá sa pýta, ale nie preto, aby sa dozvedela pravdu, a aby k sebe prijala Božie Slovo. Pýta sa, aby spochybnila, aby vyvrátila Božie Slovo, alebo sa mu iným spôsobom vyhla.

Nedôvera sa nedá zlúčiť s vierou, pretože je jej opakom. Nespočíva v tom, že človek nedokáže veriť, ale že nechce.

Ján Krstiteľ sa obrátil na Pána Ježiša, aby dostal pomoc! Položil Ježišovi svoju otázku otvorene. A pomoc dostal!

Aj Krstiteľovi učeníci dostali pomoc. Keďže Ján bol v takom postavení, že musel poslať svojich učeníkov k Pánovi Ježišovi, nebolo to v prvom rade kvôli nemu samému, ale hlavne kvôli jeho učeníkom. Krstiteľovi učeníci sa mali obrátiť od Jána k Pánovi Ježišovi.

Mnoho kazateľov v dnešnej dobe musí robiť to isté, aby tí, ktorí ich počúvajú, neboli naviazaní na nich, ale na Pána Ježiša!

Pozrime sa, ako rád prijíma Pán Ježiš tých, ktorí prichádzajú, dokonca aj keď prichádzajú s otázkou o tom, kým je.

Øivind Andersen