Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Marek 2,18-22

18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ 19 Ježiš im povedal: „Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť. 20 Príde však čas, keď im ženích bude vzatý a vtedy, v ten deň sa budú postiť. 21 Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty, lebo výplň sa — nové od starého — odtrhne a diera sa zväčší. 22 Nikto nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy. Ale nové víno patrí do nových mechov.“

Nové stvorenie. V jednom primitívnom kmeni mali zvyk, že ženích musel za nevestu zaplatiť dve kravy. Raz k nim prišiel cudzí muž, ktorý si vybral veľmi utiahnuté dievča. Bolo nezaujímavé a bojazlivé. Rodičia boli radi, že neostane sama a mládencovi ju dali. Keď prišlo na platenie, ženích, na veľké prekvapenie, dal za toto dievča nie dve, ale šesť kráv. A odviedol si ju domov. Po niekoľkých mesiacoch mladí manželia prišli navštíviť jej rodičov. Vedľa zaťa stála hrdá, krásna, sebavedomá a milá žena. Rodičia svoju dcéru skoro nespoznali. Už nebola zakríknutá, nemala ovisnuté plecia a ustráchaný pohľad. Čo ju zmenilo? Vedomie, že niekto ju miluje, vysoko si ju váži a cení. Toto je postavenie každého v Ježiša veriaceho človeka. Ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie (2Kor 5,17). Nepotrebujeme si zaslúžiť spasenie, zaslúžil nám ho Kristus. Nepotrebujeme sa zbavovať viny svojich hriechov, Kristus za ne zaplatil. Nemusíme sa uchádzať o Božiu priazeň a lásku, Kristus nás miloval prv ako my Jeho. Pán má učeníkov, ktorí sa tešia v svojom Bohu, radujú sa z prítomnosti Spasiteľa, držia sa Ho, načúvajú Jeho slovu a spoliehajú sa nie na svoje zásluhy, ale na Ježišovo slovo a Jeho vykúpenie. Sú novým vínom, ktoré nepotrebuje staré nádoby vlastných zásluh.

Modlitba: Bože, ďakujem za všetko, čo nám dávaš. Za najväčší dar, ktorým si vlastne Ty. Odpusť, že si často vážim iné veci či osoby viac než Teba. Pripomínaj sa mi, keď na Teba zabúdam a pridávaj mi vieru, nech Ťa prijímam v plnosti. Amen.

Hľa, skúšal som ťa v peci biedy. Izaiáš 48,10

Efezanom 1,3-10 • Modlíme sa za: Gemerská Poloma (GeS)

Marek 2,13-17

13 Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil. 14 Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ako sedí na mýtnici. Povedal mu: „Nasleduj ma!“ On vstal a nasledoval ho. 15 A keď Ježiš stoloval v jeho dome, mnohí mýtnici a hriešnici stolovali spolu s ním a jeho učeníkmi; bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho. 16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 17 Keď to Ježiš začul, povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Pán Ježiš v tvojom dome. Pán si vyberá učeníkov. Neboli to žiadni premianti, žiadne celebrity. Každý ním môže byť. Ani Lévi nie je populárny. Je to mýtnik, colník, daniar. Má výnosný post. Ale ľudia ho vidia ako človeka ziskuchtivého, ktorý spolupracuje s okupantmi – Rimanmi. Mýto vyberá pre nich. No keď ho Pán povoláva, on necháva colnicu a nasleduje Ho. Na prvé pozvanie! Koľko pozvaní k nasledovaniu Pána Ježiša potrebujeme počuť my? Znejú nám z kazateľníc, od priateľov, z internetu, z Evanjelického posla a z inej literatúry. Lévi, známy aj pod menom Matúš, sa stáva Pánovým učeníkom po prvom pozvaní. Obdivuhodné. A tu začína niečo dôležité, dobré a požehnané nielen pri ňom, ale aj pri jeho rodine a priateľoch: Lévi pozýva Pána do svojho domu. A nielen Jeho, aj bývalých kolegov – colníkov, ľudí so zlou povesťou, hriešnikov. Chce, aby sa aj oni stretli s Ježišom, aby Ho počuli a našli v Ňom Niekoho, pre koho sa oplatí stratiť nielen colnicu, ale aj svoj život. Veď Ježiš je Život náš. – – Brat, sestra, je Pán Ježiš v tvojom dome? Žiješ tam ako Jeho učeník? Majú u teba doma tvoji neveriaci a ľahostajní priatelia možnosť stretnúť Spasiteľa? – Trpezlivého, neodsudzujúceho, milosrdného? On hovorí: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju lásku. Odpusť, že niekedy rozsudzujem, koho máš prijať a koho nie. Oslovuj ma rovnakým spôsobom, ako si oslovil Matúša, že išiel za Tebou. Rovnakým spôsobom sa prihováraj mojimi ústami ďalším ľuďom, nech Cirkev rastie. Amen.

Odvráť sa od zla, konaj dobro, hľadaj pokoj a usiluj sa oň! Žalm 34,15

Rimanom 8,26-30 • Modlíme sa za: Gemerská Panica (RiS)

Marek 2,1-12

1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Rozchýrilo sa, že je v dome. 2 Zhromaždilo sa tam veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A vravel im Slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu nemohli dostať kvôli zástupu, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a povedal im: „Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy“ — povedal ochrnutému: 11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ 12 On vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: „Čosi také sme ešte nikdy nevideli.“

Skutočný Priateľ. Neraz sme povzbudzovaní k tomu, aby sme sa starali predovšetkým o seba, o svoje blaho, svoje dobro, aby sme sa dokázali presadiť, mali široké lakte, získali najviac pre seba, ulahodili sebe samému, dopriali si to, o čom si myslíme, že si naozaj zaslúžime. Sme však po takejto snahe skutočne šťastní? Dnešné evanjelium k nám prichádza s úplne inou možnosťou: Syn človeka s pokorou a láskavým prístupom vstupuje na miesta poznačené ľudskou biedou, hriechom, slabosťou, neschopnosťou pomôcť si a vyjsť z kruhu bolestí a strastí života. Boží Syn prichádza, aby priniesol a poskytol uzdravenie, praktickú pomoc a radostnú zvesť prinášajúcu nádej a slobodu. – – Premýšľajme dnes nad tým, akými rozličnými spôsobmi nám Boží Syn prejavil Svoje priateľstvo. Ako zasiahol v čase beznádeje, bolesti, utrpenia, choroby, z čoho všetkého nás predivným spôsobom vyslobodil. Kiež je Jeho vzácne priateľstvo s nami a On sám pre nás Zdrojom múdrosti, lásky a ochoty vhod-nevhod byť skutočnými priateľmi, ktorí s radosťou a ochotne privádzajú bezmocných priateľov k skutočnému Priateľovi, ktorý činí aj dnes predivné veci. Taký život totiž stojí za to a prináša mnoho požehnania nielen tým, ktorých k Ježišovi privádzame, ale aj nám samým.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si z nás robíš priateľov, hoci si to vôbec nezaslúžime. že si tak málo vážim vzťah s Tebou a tak málo doňho investujem. Nech Duch Svätý rozlieva v mojom srdci lásku k Tebe. Amen.

Hospodin bude súdiť končiny zeme. Svojho kráľa obdarí silou. 1.Samuelova 2,10

Lukáš 18,15-17 • Modlíme sa za: Gemer (RiS)

Marek 1,40-45

40 Tu prišiel k nemu malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ 41 Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ 42 Jeho malomocenstvo hneď zmizlo a bol očistený. 43 Prísne ho napomenul a hneď ho poslal preč. 44 Povedal mu: „Nie, aby si niekomu niečo hovoril, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetu za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ 45 On však odišiel a začal o tom mnoho rozprávať a dookola rozširovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta a zdržiaval sa vonku na osamelých miestach. No i tak za ním ľudia zovšadiaľ prichádzali.

Uzdravenie malomocného. „Ak chceš, môžeš ma očistiť. Ježiš sa nad ním zľutoval, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý!“ Zažil si niekedy Ježišov dotyk? Je všade okolo nás. Vtedy, keď sa pozrieš na okolitú prírodu, na úsmev v očiach neznámeho, keď ťa pohladí detská rúčka. Ako hlboko sa nás vedia dotknúť takéto pocity? Sme ešte schopní ďakovať za každé ráno a nebrať ho ako samozrejmosť? Prijmime Ježiša, aby nás očistil ako malomocného. Lebo my takými naozaj sme. Nech Jeho láska žije v nás a cez nás v ďalších ľuďoch. Prinesme svoje srdce každý večer späť k Ježišovi, bez ohľadu na to, čo zažijeme cez deň, ako veľmi nás raní svet. Nechajme sa Ním očistiť a tak, ako mal malomocný priniesť obeť za svoje uzdravenie, rozdávajme Jeho lásku ďalej, nech Jeho svetlo svieti pred nami!

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc a ochotu viesť nás k zdraviu. Odpusť, že niekedy robím nezdravé veci a ničím sa. Upevňuj ma v Tvojom Duchu života, nech smerujem ku zdraviu. Amen.

Radujú sa pred Tebou, ako sa raduje pri žatve. Izaiáš 9,2

Skutky apoštolov 10,37-48 • Modlíme sa za: Gelnica (KoS)

1. nedeľa po Zjavení Pána

Matúš 3,13-17

13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. 14 Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ 15 Ale Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak mu Ján už nebránil. 16 Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho. 17 A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Tak sa nám sluší. Cez slová svedectva evanjelistu Matúša vstupujeme na miesto pri Jordáne, kde Ján krstil. Prichádzajú k nemu zástupy a Ján im oznamuje, že Boh od nich očakáva poznanie a uvedomenie toho, ako je cesta medzi nimi a Bohom zatarasená ich hriechom. Pokánie, vyznávanie hriechov, Jánov krst, to im má pomôcť túto prekážku odstrániť. V rade hriešnikov hľadajúcich cestu k Bohu stojí však niekto, o kom Ján vie, že tam nepatrí. Vo chvíli, keď sa Ján zdráha Ježiša pokrstiť, Ježiš mu povedal: „Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ Nechaj to teraz, my musíme urobiť to, čo Boh žiada. Ježiš naplňuje všetku spravodlivosť a koná to, čo chce Jeho Otec, vstupuje do ľudského hriechu, rozumie ľudskému hľadaniu cesty k Bohu. V tejto bezpodmienečnej poslušnosti napokon Pán Ježiš vytrvá po celý čas – aby nikoho nestratil, ale aby spasil hriešnikov. Boží milovaný Syn naplnil všetku spravodlivosť, aby sme my mohli byť prijatí za Božie deti.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme, že si naplnil všetku spravodlivosť, že si odstránil všetko, čo stálo medzi nami a Bohom a my môžeme žiť svoje dni v Božej blízkosti, v Jeho požehnaní, starostlivosti a ochrane ako milované Božie deti. Amen.

Nebojte sa! Vydržte a uvidíte, že dnes vás Hospodin zachráni. 2.Mojžišova 14,13

Rimanom 12,1-8 • Izaiáš 42,1-9 • 1.Korinťanom 1,26-31 • Žalm 89,20-53 • Modlíme sa za: Evanjelické zbory v Rumunsku

Zjavenie Pána – EPIFÁNIA

Marek 1,29-39

29 Len čo vyšli zo synagógy, vošli s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. 30 Šimonova svokra ležala v horúčke. Hneď mu o nej povedali. 31 Ježiš k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. 32 Keď slnko zapadlo a nastal večer, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33 Celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34 Ježiš vtedy uzdravil mnohých postihnutých, ktorých trápili rozličné choroby, vyhnal mnohých démonov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. 35 Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil. 36 Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáhľali za ním. 37 Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú!“ 38 On im povedal: „Poďme inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel.“ 39 Chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal démonov.

„Ak mám nájsť Pána Ježiša, musím sa s Ním stretnúť, musím zažiť Jeho zjavnú, osobnú prítomnosť!“ Už sme sa niekedy takto modlili? Už sme si oddelili čas, aby sme „našli Kráľa Kráľov a zažili Jeho dotyk?“ Mudrci od východu verne nasledovali hviezdu, ktorá ich doviedla až na miesto, kde sa narodil Spasiteľ, Ježiš. Do Betlehema. Rozhodli sa, že sa Mu musia pokloniť a priniesť dary. Že Mu chcú vzdať úctu. Presne toto je aj naša cesta nasledovania Božieho Syna. Našťastie pre nás, nemusíme hľadieť na hviezdu či iné nebeské úkazy. My potrebujeme nazrieť do seba, svojho vnútra, skloniť sa v pokání pred Spasiteľom s prosbou: „Pane, odpusť mne hriešnemu. Nech vo mne umrie všetko zlé. Obmy ma Svojou krvou a naplň Duchom Svätým.“ Bez toho pohľadu je naša služba evanjelia bezvýsledná či dokonca deštruktívna. Pretože bez osobného poznania Ježiša Krista vedieme iných len k náboženstvu, k formám či kultúre. A to je smrť. Našou povinnosťou a zodpovednosťou je viesť ľudí k pokániu, do Božej prítomnosti, kde budú usvedčení z hriechu, kde budú uzdravení, vyslobodení z moci temných síl, z neodpustenia, horkosti, poviazania. Veďme ich preto ku krížu Baránka, aby tam mohli prežiť nové narodenie, nový život v Kristovi.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si živý a všadeprítomný. Odpusť, že s Tebou nehľadám vzťah všade. Pripomínaj sa mi a daj túžbu po láske s Tebou. Amen.

Kto je ten človek, ktorý sa bojí Hospodina? Ukáže mu cestu, ktorú si má vybrať. Žalm 25,12

Matúš 2,1-12 • Efezanom 3,1-7 • Izaiáš 60,1-6 • 1.Kráľov 10,1-13 • Modlíme sa za: Gbelce (DNS)

Marek 1,21-28

21 Tak prišli do Kafarnauma. Hneď v sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. 22 Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. 23 Práve vtedy bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: 24 „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ 25 No Ježiš mu pohrozil slovami: „Mlč a vyjdi z neho!“ 26 Vtom nečistý duch človekom zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. 27 Všetci sa čudovali a medzi sebou sa dohadovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou. Rozkazuje aj nečistým duchom a poslúchajú ho.“ 28 A zvesť o ňom sa hneď rozniesla všade, po celom galilejskom kraji.

Autorita. V živote každého z nás bolo veľa ľudí, ktorí nad nami uplatňovali svoju autoritu. No každý z nich ovplyvnil náš život iným spôsobom. Pýtal si sa vôbec niekedy seba samého, kto a akým spôsobom ovplyvnil tvoj život, keď si rástol a dozrieval? Ktorý z tvojich, napríklad, príbuzných ťa ovplyvnil najviac? Alebo na ktorého učiteľa si nikdy nezabudol? – – Čítal som jeden výrok: „Veľkými v mojom živote boli a sú tí, ktorí mi pomohli cítiť sa veľkým, ktorí mi pomohli rásť.“ G. K. Chesterton povedal: „Veľkosť znamená dať pocítiť iným, že sú veľkí.“ Ľudia v synagóge boli v úžase nad mocou, ktorá išla zo slov a postoja Pána Ježiša. Bola a je to stále tá istá autorita – moc – lásky. Je doslova tragické, keď z našich úst ako Božích detí a detto farárov a kňazov idú len múdre reči, moralizovanie a zbožné, cirkevné frázy. Bez moci, bez autority, bez účinku. Alebo s autoritou „násilia“. Čo robia naše slová s ľuďmi okolo nás? Ubíjajú ich, demotivujú, odsudzujú? Alebo naopak: ľudia vnímajú naše slová ako slová plné Božieho života, nádeje? Sme povolaní, aby naša reč bola ako „reč Božia“, v moci Ducha Svätého a autorite, pred ktorou sa budú triasť démonické bytosti, ľudia budú usviedčaní z hriechu a privádzaní k pokániu. V mene a mocou Pána Ježiša Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc nad zlým duchovnom. Odpusť, že ja s ním niekedy koketujem a padám v pokušeniach. Zbavuj nás všetkého zlého duchovna, nech ide preč a nikdy nikomu neškodí. Amen.

Poďme, vyberme sa uzmieriť Hospodinovu tvár a hľadať Hospodina zástupov; pôjdem aj ja! Zachariáš 8,21

1.Mojžišova 9,8-11(12.13) • Modlíme sa za: Galanta (BaS)

Marek 1,14-20

14 Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley a hlásal Božie evanjelium. 15 Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“ 16 Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej hádžu sieť do mora; boli totiž rybári. 17 Ježiš ich oslovil: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ 18 Hneď zanechali siete a nasledovali ho. 19 Keď odišiel trochu ďalej, videl Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána, ako v člne opravovali siete. 20 Hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja s nádenníkmi v člne a odišli za ním.

Cesta pokánia. V prečítanom texte chcem pozornosť upriamiť na Ježišovu výzvu: Pokánie čiňte…, aj na slovko „hneď“. Sme ešte stále na začiatku roka, ktorý (verím, že) chceme prežiť zmysluplne: Pánu Bohu na česť a chválu a blížnym na osoh. V zápase o takýto život nie je možné vynechať pokánie. Podľa hebrejského slova „šúb“ znamená pokánie návrat. Ide o návrat k Všemohúcemu, od ktorého sa človek – neraz i celý národ – odvrátil a išiel svojou cestou. Písmo Sväté nám však na nejednom príklade ukazuje, ako také rozhodnutie končí. Robiť pokánie znamená vrátiť sa k Bohu, rešpektovať Ho. Podľa gréckeho výrazu „metanóia“ je pokánie zmenou myslenia. Väčšina z nás sa totiž domnieva, že to naše konanie a myslenie je najlepšie. Nemusí to byť pravda. Len pri stretnutí s Kristom spoznáme, v čom je naše myslenie nedokonalé, ba až zlé. Z toho, čo sme si prečítali, vyplýva, aby sme každý deň tohto roka začínali modlitbou – prosiac Pána, aby sme nešli svojou cestou, aby sme svoje myslenie nepovažovali za jediné správne. S týmto zápasom nám treba začať hneď! Príkladom nech sú nám učeníci, ktorí po zavolaní HNEĎ išli za Ježišom. Kiežby sme hneď išli po ceste pokánia!

Modlitba: Čas sa napĺňa, Tvoje kráľovstvo sa približuje – pomôž nám vnímať tieto skutočnosti! Pomôž nám žiť v pokání! Amen.

Národy prídu k Tvojmu svetlu a králi k Tvojej vychádzajúcej žiare. Izaiáš 60,3

1.Mojžišova 21,1-7 • Modlíme sa za: Farná (DNS)

Marek 1,9-13

9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. 10 A vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebesia a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. 11 Vtom z nebies zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ 12 Hneď nato ho Duch hnal na púšť. 13 Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Žil medzi divou zverou a anjeli mu slúžili.

Ježišov a náš krst. Úvodné verše prvej kapitoly Evanjelia podľa Marka hovoria o Jánovi Krstiteľovi, ktorý „kázal krst pokánia na odpustenie hriechov“ a mnohí z Judska i Jeruzalema boli pokrstení po tom, čo vyznali svoje hriechy. Za Jánom prišiel aj Pán Ježiš, aby aj Jeho pokrstil. Ako si to vysvetliť? Ako tomu porozumieť? Ako mohol byť Kristus pokrstený krstom pokánia, keď bol bez viny? Ježišov jordánsky krst vyjavuje Jeho solidaritu s hriešnikmi, s tými, ktorých ťažilo bremeno vín. Chcel im naznačiť, že je pripravený vstupovať do ich príbytkov – do domov publikánov, colníkov – ku všetkým, ktorí Ho potrebujú, ktorým chcel priniesť záchranu – spásu. Jordánsky krst teda nemá nič spoločného s tým, čomu v cirkvi hovoríme krst. Ten je dielom nebeského Otca, robí dieťa dieťaťom Božím a dedičom večného života. – – Keď Ježiš vystupoval z rieky, zaznelo z nebies: Ty si Môj… V Jordáne s hriešnikmi stál sám Boží Syn, ktorý je i naším záchrancom, Spasiteľom, ktorý je dodnes pripravený nás oslobodiť spod ťarchy našich hriechov. Aj teraz dostávame Jeho ponuku! Ako odpovieme?

Modlitba: Hospodine, pomôž nám, prosíme, byť vzorom pre naše deti, krstné dietky, vnúčatá, aby ich naše slová ani skutky neodradili od cesty za Tebou. Amen.

Bileám odpovedal: „Keby mi dal Balák toľko striebra či zlata, koľko sa zmestí do jeho paláca, ani tak nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha!“ 4.Mojžišova 22,18

2.Mojžišova 2,1-10 • Modlíme sa za: Dunajská Streda (BaS)

Marek 1,1-8

1 Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. 2 Ako je napísané u proroka Izaiáša: Hľa, posielam pred tvojou tvárou svojho posla, aby ti pripravil cestu. 3 Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! 4 — tak vystúpil Ján Krstiteľ na púšti a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5 Prichádzala celá judská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordán. 6 Ján nosil odev z ťavej srsti a kožený opasok okolo bedier. Živil sa kobylkami a medom divých včiel. 7 Hlásal: „Po mne prichádza mocnejší ako ja. Nie som hoden zohnúť sa a rozviazať mu remienok na sandáloch. 8 Ja som vás krstil vodou, no on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

Pripravte cestu. Marek nezačína svoje evanjelium zvesťou o Ježišovom narodení, ale hneď na začiatku vysvetľuje Krstiteľovo poslanie slovami proroka Izaiáša: „Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky.“ Práve toto je „náplňou práce“ osamelého pútnika: pripraviť ľudské srdcia na príchod Spasiteľa. Preto volá Izrael k pokániu, k vnútornej premene. Jeho poslucháči počujú, že si je treba dať svoj vzťah k Bohu do poriadku: „Čiňte pokánie a dajte sa pokrstiť na odpustenie hriechov.“ Jánovo kázanie je krátke, ale dokáže aj dnes vyvolať nevôľu. To preto, že človek si rád nahovára, že on je „v poriadku“ a že tí druhí sú omnoho horší než on. Podiel viny na hriechoch minulosti si dokážeme prehadzovať ako horúci zemiak a odpustenie, vedúce k skutočnému zmiereniu so svojimi blízkymi, chápeme ako provokáciu. Ale úprimne – ani v cirkvi nie sme veľakrát nadšení volaním k pokániu. Koľko kresťanov si uvedomuje svoju hriešnosť pred Bohom? Koľko kresťanov sa dovoláva Božieho odpustenia ako svojej jedinej nádeje? Ján Krstiteľ uviedol do pohybu duchovného prebudenia snáď celú krajinu, ale nepodľahne svojej popularite. V tom je jeho veľkosť, že ustupuje do tieňa a ukazuje na Toho, ktorý je už blízko. Konajme aj my ako Ján: vydávajme svedectvo o Ježišovi, ktorý je silnejší než celá naša teológia a celá naša viera.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvojich prorokov. Odpusť, že niekedy proroctvá zanedbávam, alebo si ich necením. Posilňuj moju vieru v Teba. Amen.

Ochotne Ti budem obetovať a zvelebovať Tvoje meno, Hospodin, lebo je dobré. Žalm 54,8

Jozue 24,1-2a.13-18.25.26 • Modlíme sa za: Dunajská Lužná (BaS)