Ján 11,46-57
45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, 46 ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. 47 Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. 48 Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. 49 Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, 50 ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. 51 To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, 52 a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. 53 Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú. 54 Preto Ježiš nechodil už verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a pobudol tam s učeníkmi. 55 A bola blízko židovská Veľká noc, a mnohí z krajiny šli pred Veľkou nocou do Jeruzalema očistiť sa. 56 Hľadali Ježiša, a stojac v chráme zhovárali sa: Čo myslíte? Že by ozaj neprišiel na slávnosti? 57 Ale veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.
Náboženstvo a Ježiš. Ježiš práve vzkriesil Lazara a farizeji i veľkňazi sa na veľrade dohadujú, že Ho musia odstrániť. To už nebola fáma. „Veď ten človek robí mnoho znamení“ – to bol ich „problém“. Židovskí vodcovia videli Ježišove zázraky, nepopierali ich realitu, ale neprijali ich. Svoj životný štýl a tradície pokladali za dôležitejšie, než Ježišove slová. Neverili v Ježiša – nie pre nedostatok „dôkazov“, ale preto, že ich presahoval a nemohli Ho kontrolovať. Bol iný. Oni žili v zaužívaných koľajach svojho náboženstva. Ježiš však presahuje naše tradície. Prináša niečo nové: lásku k hriešnikom, Božie odpustenie, nasledovanie a zmenu. Koľaje tradícií a spôsobu života nemusia byť zlé, ale časom sa stanú brzdou. Nepripúšťajú zmenu. – – My však nevieme, kam nás Ježiš zavolá. Keď nás zavolá inam, potrebujeme dosť sily – opustiť naše koľaje a ísť. Inak nás to zaslepí rovnako, ako farizejov. To je dôvod, prečo sme slepí k mnohým dnešným Ježišovým zázrakom. Židovskí vodcovia mali Ježiša v hlave, vedeli, že robí zázraky. Mať Ho v hlave však nestačí, človek Ho musí mať v srdci. Z hlavy do srdca je len asi 30 cm, ale je to tá najväčšia vzdialenosť. Prekonáva sa úprimným priznaním, že nie ja poznám Ježiša, ale Ježiš pozná mňa. Mať Ježiša v srdci – len to nám dá dosť sily, aby sme dokázali opustiť svoje staré koľaje a kráčať za Ním.
Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si viac, než len nejakou tradíciou. Odpusť, že sa viac držíme ľudských vecí, ako Teba! Konaj v našich životoch a daj nám srdce ochotné prijať Tvoje znamenia a Tvoju moc nad všetkým! Amen.
Pieseň: ES 273
Autor: Ján Grexa
Pozri, Pán, Hospodin, prichádza v moci, vládne Svojím ramenom. Izaiáš 40,10
Vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Lukáš 21,28
Jakub 1,1-6(7-11)12.13 • Modlíme sa za: Dudince (HoS)