Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2. slávnosť veľkonočná

Ján 20,11-18

11 Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo; jedného pri hlave, druhého pri nohách. 13 Tí jej povedali: „Žena, čo plačeš?“ Odpovedala im: „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“ 14 Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; ale nevedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš sa jej opýtal: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. 16 Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a povedala mu po hebrejsky: „Rabbúni!“, čo znamená: Učiteľ! 17 Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.‘“ 18 Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána!“ a že tieto veci jej on povedal.

Za koho považujeme Boha? Možno vieme odrecitovať poučky o Ňom. Aj Mária ich vedela, ale v praktickom živote si pomýlila Ježiša so záhradníkom. S kým si Ho mýlime my? Možno si poviete: „Nemám čas, ani náladu na hlboké filozofovanie!“ No tu ide o veľmi praktickú vec: Ako vnímam Boha, taký som. Kto Ho považuje za agresora, bude agresívny, kto za slabého, bude vystrašený. Kto za Ježiška, čo nosí darčeky, bude rozmaznaný. Kto za zlomyseľného sudcu, čo prenasleduje kvôli nezmyselným maličkostiam (samozrejme, sudcovia sú aj dobrí a mnohé zákony tiež), ten bude nepríjemný na seba aj druhých. Pre Hitlera bola evolúcia bohom, a tak zabíjal „menejcenných“. Veriť v správneho Boha je preto životne dôležité. – – No a kedy Mária spoznala vteleného Boha? Predsa ju oslovil a keď povedal slová: „…ešte (som) nevstúpil k Otcovi, ale choď k Mojim bratom a povedz im: Vstupujem k Svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k Svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ – – Božie slovo je nenahraditeľné. Keď si ho prečítame celé a dôsledne, postupne spoznáme všetky črty nebeského Otca. Ukazuje nám, že môžeme byť v Jeho rodine. Točí sa mi hlava, keď o tom čítam, ale dá sa to zakúsiť. Božia otcovská láska plná múdrosti, citu, ale aj prísnej spravodlivosti je pre nás už pripravená. Stačí ju len prijať vierou (Ján 1,12).

Modlitba: Bože, ďakujem za Teba, že si dokonalý a taký úžasný, že budeme potrebovať celú večnosť, aby sme Ťa spoznali úplne. Odpusť, že často verím zjednodušeným predstavám o Tebe, a potom robím nesprávne veci. Veď ma Svojím Duchom, nech Ťa správne spoznávam a správne žijem! Amen.

Chránil ho ako zrenicu oka. 5.Mojžišova 32,10

Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Rimanom 8,38-39

Lukáš 24,13-35 • 1.Korinťanom 15,50-58 • Izaiáš 25,6-9 • Lukáš 24,36-45 •  Modlíme sa za: Padarovce (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

1. slávnosť veľkonočná – Pascha

Ján 20,1-10

1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.“ 3 Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. 5 Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. 6 Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty 7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov.

Zrodenie svedkov a zvestovateľov. Mária Magdaléna a učeníci Peter a Ján nachádzajú hrob prázdny. O Jánovi je napísané, že „videl a uveril“. O učeníkovi Tomášovi (a miliónoch jemu podobných) bude povedané, že „nevideli, a predsa uverili“. Ján „videl a uveril“. Zaujímavé sú tri veci: Prvá, že táto trojica pred príchodom k hrobu nedostala žiadnu pomocnú „nápovedu“ k tomu, čo zažijú. To, čo Ján videl, však v okamihu pochopil, ako zmŕtvychvstanie; kozmickú udalosť, ktorá sa udiala s Jeho Majstrom. Sme presvedčení, že to nebola jeho spontánna úvaha. Duch Svätý podal Jánovi pravý výklad toho, čo sa stalo. Duch Svätý to robí dodnes, robí to u teba aj u mňa. Druhé je to, že učeníci si nepamätali na žiadnu z Ježišových predpovedí o Jeho smrti a vzkriesení. To nás upozorňuje na fakt, že ani to najkvalitnejšie kázanie a vyučovanie nemusí priniesť žiadaný výsledok v podobe viery a učeníctva. Viera zostáva vždy nadprirodzeným darom milosti. A po tretie: O učeníkoch sa tu píše, že „ešte nepoznali Písma“. Ich dovtedajšie poznanie Písma ich nepripravilo na Ježišovo vzkriesenie. Vzkriesený Pán im počas Svojich zjavení otvára nové pohľady na Písmo – teda na samotnú Božiu vôľu, ktorá sa naplnila v Jeho smrti i v Jeho vzkriesení. Je úžasné, že dnes máme pred sebou ich svedectvá, skúsenosti, argumentácie a povzbudenia!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nám Tvoj Duch pomáha chápať aj veci, ktoré nevidíme! Odpusť, že sa niekedy nechávam zneistiť svetom a moja viera v Tvoje nadprirodzené veci slabne! Oživuj môj duchovný zrak a daj mi srdce, ktoré Ti bude stále dôverovať! Amen.

Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Žalm 23,5

Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. 1.Korinťanom 15,26

Marek 16,1-8 • 1.Korinťanom 15,1-11 • 1.Samuel 2,1-8a •  Modlíme sa za: Turčiansky seniorát

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Biela sobota – Nocturna paschalis

Ján 19,31-42

31 Pretože bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich, aby ich telá nezostali na kríži v sobotu, lebo na tú sobotu pripadal veľký sviatok. 32 Prišli teda vojaci a polámali nohy prvému i druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33 Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, 34 ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. 35 Ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu — aby ste aj vy verili. 36 Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená. 37 A zasa inde Písmo hovorí: Uvidia, koho prebodli. 38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. 40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať. 41 Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. 42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.

Nádej nemôže zomrieť. Dnešný deň – Biela sobota – nám evokuje stav, keď máme dojem, že sa všetko proti nám spolčilo. Naše plány, sny, rozhodnutia… Ako málo stačí, a sú z nich ruiny. Nevidíme východisko. Žiadna nádej. Preto sme nútení konať pragmaticky a racionálne. Pochovať sny a plány a dúfať, že niekde a nejako začneme odznova. – – Veď čo už mohol urobiť Jozef? Nabral odvahu a požiadal Piláta o Ježišovo telo. Z kríža sňal toto zničené, zbičované, skrvavené a dobodané telo, spolu s Nikodémom ho s úctou „zavinuli aj s voňavými látkami do plachiet“ a uložili do hrobu. Viac už urobiť nemohli. Zvyšok mali dokončiť ženy hneď ráno po sobotnom dni. Ako ľahko sa prepočujú kľúčové slová, ktoré Ježiš nie raz zdôraznil: „…ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ – – Ako často máme v ťažkých časoch v mysli slová: „Tu už ani Boh nepomôže!“ Dávame bodku tam, kde má náš živý Pán pripravené pokračovanie, nádej, život, vzkriesenie. Náš dobrotivý Pán občas v našich životoch dovolí a spôsobí, aby sa naše plány, očakávania a náš pohľad na život stali ruinami a troskami. Aby sme sa ako deti plné obáv a strachu s absolútnou dôverou chytili ruky Spasiteľa, pozreli sa Mu do očí a s pokojom šepli:

Modlitba: „Pane Ježišu, Ty si moja jediná nádej! Ďakujem, že bez Teba nič nemôžem a ani nič nechcem robiť. Amen.“

Aké milé sú Tvoje príbytky, Hospodin zástupov! Žalm 84,2

V dome Môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo,bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Ján 14,2

1.Petra 3,18-22 •  Modlíme sa za: Ožďany (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Veľký piatok – Parasceve

Ján 19,16b-30

Prevzali teda Ježiša. 17 Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. 21 Židovskí veľkňazi hovorili Pilátovi: „Nepíš ‚Kráľ Židov‘, ale ‚On povedal: Som kráľ Židov‘.“ 22 Pilát však odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ 23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós. A vojaci to tak aj urobili.

Tisíc rokov a jeden deň. Ukrižovanie – kľúčový príbeh evanjelií – sa končí Ježišovým vzdychom „Je dokonané!“. Ten nie je iba znakom toho, že Ježiš fyzicky skonal. Duch Svätý nás vedie k úplne inému porozumeniu. Vedie nás do oblasti veľkých kresťanských právd a vyznaní. Slovo „dokonané“, ktoré má Pán v ústach, je odvodené od slov „cieľ“, „zavŕšenie“, „privedenie do úplnosti“. Vo chvíli Ježišovej smrti čosi prichádza do svojho cieľa, k zavŕšeniu, úplnosti. Claus Westermann nazval jednu zo svojich kníh „Tisíc rokov a jeden deň“. V ten deň, keď človek – Ježiš zomiera na Golgote, sa naplnilo všetko to, čo Boh tisíc rokov konal v dejinách národa Izrael: predstavil sám Seba, dával poznávať Svoju vôľu, dal Svoj zákon a zmluvu Izraelu, zasľúbil príchod Mesiáša, hovoril cez prorokov, vstúpil do času, do dejín a do ľudského tela v človeku – Ježišovi. V momente Jeho ukrižovania sa naplnil, priviedol do cieľa a úplnosti Boží plán spásy ľudí. Nič z toho, o čom svedčí Stará zmluva, nevyšlo navnivoč a nerozplynulo sa. Aj v brutalite kríža je Boh predivne prítomný a konajúci v prospech ľudí; mocný, pravdivý a verný. Presne toto vyznanie a vyhlásenie tejto pravdy nad všetkými ľuďmi všetkých čias – aj nad tebou a mnou – má v ústach Pán Ježiš, keď zomiera.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si v Kristovi urobil tak veľa! Odpusť, že Ti za to málo ďakujem a málo Ťa nasledujem! Premieňaj moju myseľ a city, nech plne prežívam, čo si pre nás pripravil! Amen.

Chváľte Hospodina, všetky národy, oslavujte Ho, všetci ľudia. Žalm 117,1

Volali mohutným hlasom: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ Zjavenie 5,12

2.Korinťanom 5,(14b-18)19-21 • Izaiáš 52,13-15; 53,1-12 •  Modlíme sa za: Ozdín (NoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Zelený štvrtok – Dies viridum

Ján 19,1-16a

1 Nato vzal Pilát Ježiša a dal ho zbičovať. 2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu a položili ju Ježišovi na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa, 3 prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ A bili ho po tvári. 4 Potom Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, vediem vám ho von, aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.“ 5 Tu vyšiel Ježiš von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“ 6 Len čo ho veľkňazi a ich sluhovia zazreli, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a vy ho ukrižujte! Lebo ja na ňom nenachádzam vinu.“ 7 Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“ 8 Keď to Pilát počul, ešte viac sa vyľakal. 9 Znova vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. 10 Pilát mu povedal: „Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa a mám moc ťa aj ukrižovať?“ 11 Ježiš mu odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto ten, kto ma vydal tebe, má väčší hriech.“ 12 Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho, ale Židia kričali: „Ak tohto prepustíš, nie si cisárov priateľ. Lebo každý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi.“ 13 Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von, posadil sa na súdny stolec, na miesto nazývané Litostrótos, po hebrejsky Gabbata. 14 Bol prípravný deň pred Veľkou nocou a bolo okolo šiestej hodiny. Tu prehovoril k Židom: „Hľa, váš kráľ!“ 15 Nato oni začali kričať: „Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ 16 Vtedy im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.

Tvoja láska je môj život. Pán môj a Boh môj, mnohokrát Ťa vítam v mojom srdci a prosím o odpustenie, že nie vždy dokážem pri Tebe vytrvať, hoci Ty si stále verný. Tak často Ťa žiadam o Tvoju stálu prítomnosť, ale stane sa, že sa bojím dôverovať Tvojej ceste, Tvojmu rozhodnutiu. Niekedy som ako Pilát. Presviedčam iných, že na Tebe nieto chýb, ale ak som dotlačený do náročných rozhodnutí, umyjem si radšej ruky a vzdialim sa od Teba. Uvedomujem si, čo veľakrát činím, ale myslím si, že ma zachráni to, že iní vidia, čo robím navonok. A pritom… Moje srdce je ubolené, potrebuje uzdravenie, reštart, objatie a ja neviem, ako ďalej. Som tvorcom koruny, ktorá má mnoho ostňov, a ubližujem tak najmä Tebe. No Ty stále verne čakáš. Tvoja láska je môj život. Dokonca mi povieš: Keby ti nebolo dané zhora, nemôžeš to napraviť. Odpusť, že si vyberám cestu, ktorá ma povýši a Teba poníži! Ty stojíš ako mocný hrdina pri mne, aby si ma vyslobodil zo žalára tmy a hriechu a ja si to vôbec nevážim. Bojoval si za mňa, niesol si kalich horkosti a ja neviem vždy obstáť vo viere. Vlej mi nádej a pridaj aj múdrosti, aby som pochopil, že Tvoja láska je môj život! Amen.

Modlitba: Môj láskavý Otče, Tvoja láska dala život. Pre mňa si stratil Svojho Syna. Ďakujem Ti, že moja vina bola Jeho smrťou zničená a Jeho slávne vzkriesenie je svedectvom, že posledné slovo nemá smrť, ale Tvoja láska, ktorá dáva večný život. Amen.

Blahoslavený ten, komu pomáha Boh Jákoba, kto sa spolieha na Hospodina, svojho Boha. Žalm 146,5

Ježiš vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je Moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ Matúš 26,27-28

Ján 13,1-15.34-35 • 1.Korinťanom 11,(17-22)23-26(27-29.33-34a) • 2.Mojžišova 12,1-4(5)6-8(9)10-14 •  Modlíme sa za: Ostrá Lúka (ZvS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

APRÍL

Ján 18,28-40

28 Od Kajfáša odviedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili a aby mohli jesť veľkonočného baránka. 29 Pilát teda vyšiel von k nim a opýtal sa: „Akú žalobu vznášate proti tomuto človeku?“ 30 Odpovedali mu: „Keby nebol zločincom, nevydávali by sme ti ho.“ 31 Pilát im odpovedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“ Židia mu na to: „My nemáme právo nikoho usmrtiť,“ 32 aby sa naplnilo Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou má zomrieť. 33 Pilát teda opäť vošiel do vládnej budovy, predvolal si Ježiša a opýtal sa ho: „Ty si kráľ Židov?“ 34 Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to o mne povedali iní?“ 35 Pilát odpovedal: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ 36 Ježiš odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je odtiaľto.“ 37 Nato mu Pilát povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“ 38 Pilát mu povedal: „Čo je pravda?!“ Ako to povedal, opäť vyšiel k Židom a vyhlásil pred nimi: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. 39 Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil kráľa Židov?“ 40 Oni znova skríkli: „Nie toho, ale Barabbáša!“ Barabbáš bol však zbojník.

Ježiš pred Pilátom. Mlčky znáša výsluch i neprávosť. No kto koho vypočúva? Zdanlivo je Ježiš obžalovaný, ale je to Pilát, kto vlastne čelí výsluchu pravdy. „Si Ty kráľ židovský?“ – pýta sa, ale nezaujíma ho spravodlivosť, len politická stabilita. Obžaloba je neistá, zavádzajúca: zločinec. Ježiš však otázky vracia späť a núti Piláta zamyslieť sa: Hľadá pravdu, alebo len opakuje slová iných? (v. 34). Ježiš je Kráľom. Ale Jeho Kráľovstvo nie je z tohto sveta. Nevládne mečom, ale pravdou, láskou, spravodlivosťou a každý, kto je z pravdy, počuje Jeho hlas (v. 36). „Čo je pravda?“ – reaguje Pilát. Skepsa? Relativizmus? Pohŕdanie? Kto vie?! Odchádza bez snahy nájsť odpoveď. Priam sa jej vyhýba. Pravda stojí pred ním, ale on pred ňou uteká. Vidí Ježišovu nevinu, ale volí kompromis – prepúšťa vraha a Pravdu vydá na smrť. Ježiš sa pýta nielen jeho, ale aj nás: Počuješ Môj hlas? Poznáš Ma osobne? Alebo ti stačia slová iných o mne? „Ja som Cesta, Pravda i Život a nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze Mňa“ (J 14,6). Dovolíme Mu zjaviť nám nielen pravdu o nás, ale aj o Ňom – že Ho potrebujeme a že Ho aj máme? On je aj naším jediným Sudcom, no bude aj naším Obhajcom – na Poslednom súde. Čuješ Jeho hlas? Poznáš Ho? Lebo na tom a len na Jeho slove záleží najviac (1K 4,3-5).

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že môžeme počuť Kristov hlas! Odpusť, že Tvoj hlas často nechávam prehlušiť inými hlasmi! Oživuj môjho ducha, nech Pána Ježiša nielen počúvam, ale Ho aj poslúcham. Amen.

Budem Ťa zvelebovať vo veľkom zhromaždení, chváliť Ťa budem pred početným ľudom. Žalm 35,18

Aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: „Ježiš Kristus je Pán.“ Filipanom 2,11

Lukáš 22,1-6 •  Modlíme sa za: Opiná (KoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 18,12-27

12 Kohorta vojakov s veliteľom a sluhovia Židov Ježiša chytili, zviazali ho 13 a odviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol v tom roku veľkňazom. 14 A práve Kajfáš poradil Židom, že bude lepšie, keď jeden človek zomrie za ľud. 15 Šimon Peter spolu s iným učeníkom nasledoval Ježiša. Ten učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovho nádvoria. 16 Peter však stál vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, ktorý bol veľkňazov známy, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra. 17 Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty jeden z učeníkov toho človeka?“ Peter odpovedal: „Nie som.“ 18 Stáli tam aj sluhovia a pomocníci, ktorí si nakládli oheň a zohrievali sa, lebo bolo chladno. Bol tam s nimi aj Peter a zohrieval sa. 19 Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: „Ja som svetu hovoril verejne. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia a nič som nehovoril v skrytosti. 21 Prečo sa teda spytuješ mňa? Opýtaj sa tých, čo počúvali, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril!“ 22 Keď to povedal, jeden z pomocníkov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Takto odpovedáš veľkňazovi?“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak som zle povedal, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ?“ 24 Potom ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi. 25 Šimon Peter stál a zohrieval sa. Opýtali sa ho: „Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?“ On zaprel a povedal: „Nie som.“ 26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, povedal: „Vari som ťa nevidel s ním v záhrade?“ 27 Peter však znova zaprel — a hneď nato zaspieval kohút.

„Prečo Ma biješ?“ Ježiš na hore v Blahoslavenstvách hovorí: „Ak ťa niekto udrie po líci, nastav mu aj druhé.“ A tu zrazu hovorí strážcovi, ktorý Ho udrie po líci: „Prečo Ma biješ?“ Protirečí si teda Ježiš? V tomto prípade si stojí za Svojím slovom: hovorí pravdu veľkňazovi, ktorý mal veľa príležitostí zlapať Ho na verejnosti, ale nakoniec to urobil tajne. Ježiš mu naznačuje, že nekoná správne, lebo sa bojí ľudí. Vtom Ho strážca udrie po líci, lebo má pocit, že sa Ježiš voči veľkňazovi správa nevhodne. No Ježiš vie, že hovorí pravdu, a preto sa bráni, keď hovorí strážcovi: „Povedz Mi dôvod, prečo si Ma udrel?“ Ježiš chce, aby sme sa vedeli brániť, ak sa nám stala krivda alebo neprávosť, ale chce, aby sme aj v pokore vedeli, kedy máme nastaviť „druhé líce“. V dnešnej dobe sa tomu hovorí „asertívne správanie“. To sa možno vieme cvičením naučiť, ale čo naše vnútro? Buďme v spojení s Ježišom! On nás povedie a my potom zareagujeme správne. Možno aj slovami: „Prečo ma biješ?“

Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, že Tvoje učenie je múdre a hlboké! Odpusť, že ho niekedy beriem príliš plytko a oháňam sa vytrhnutými veršíkmi! Daj mi múdrosť pochopiť Tvoju vôľu správne a správne konať v každej situácii! Amen.

Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkom, čo robí. Daniel 9,14

Nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do Svojej slávy? Lukáš 24,26

Jób 38,1-11(40,1-5) •  Modlíme sa za: Ochtiná (GeS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 18,1-11

1 Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Kidrón, kde bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. 2 O tom mieste však vedel aj Judáš, jeho zradca, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. 3 Judáš vzal kohortu vojakov aj sluhov veľkňazov a farizejov a prišli ta s fakľami, lampášmi a zbraňami. 4 No Ježiš, pretože vedel o všetkom, čo sa malo s ním stať, podišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“ 5 Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ On im povedal: „Ja som!“ Aj Judáš, jeho zradca, bol s nimi. 6 Len čo im Ježiš povedal: „Ja som!“, cúvli a padli na zem. 7 Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Odpovedali: „Ježiša Nazaretského!“ 8 Ježiš odpovedal: „Povedal som vám: ‚Ja som!‘ Ak teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ 9 Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“ 10 Vtedy Šimon Peter, ktorý mal meč, vytasil ho, sekol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Ten sluha sa volal Malchos. 11 Ale Ježiš povedal Petrovi: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám vypiť kalich, ktorý mi dal Otec?“

Poslušný. Ježiš vediac, čo Ho v záhrade čaká, predsa tam išiel. – – Aj nás možno čaká náročná skúška v škole, ťažká operácia, súd, ktorý rozhodne v náš prospech, či neprospech… Ja prežívam ťažko aj to, keď idem len s autom na STK: Ako to dopadne? Prejdem? Mám strach. My však máme vždy 50 % šancu, že sa to skončí úspešne, ale Ježiš na 100 % vedel, že bude mučený a prejde si utrpením až na kríž. A predsa vkročil s učeníkmi do záhrady. Keď sa vojaci pýtajú na Ježiša, sám sa prizná slovami: „Ja som.“ Nezatajuje sa. Dokonca ani nedovolí, aby Ho Peter ochránil. Mohol by si povolať armádu anjelov, no odmieta to. Prijíma cestu, prijíma Otcovu vôľu, ktorá Mu hovorí: „Nechaj sa zajať, nechaj sa mučiť, nechaj sa ukrižovať, je to Moja vôľa.“ Bez tejto dokonalej obete by nikto nemohol vojsť do Božieho kráľovstva a nemal by večný život. Dôležité je to, čo Otec nebeský od nás chce. Hoci to vyzerá hrôzostrašne, stále nám dáva silu, prostriedky, ľudí, rozuzlenie problémov, ktoré nastali, alebo silu prijať okolnosti, ktoré sa napriek našim modlitbám dlho nemenia. Buď Kristovi poslušný! Tak Mu najlepšie prejavíš svoju lásku!

Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, že si bol poslušný, a to až na smrť! Odpusť mi, že často zlyhávam kvôli omnoho menším veciam! Veď ma Svojím Duchom a premieňaj ma zvnútra, aby moja poslušnosť rástla! Amen.

K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám predkladám! 5.Mojžišova 4,2

Pavol píše: „Neodvážil by som sa hovoriť o niečom, čo by Kristus nevykonal skrze mňa k poslušnosti pohanov, slovom a skutkom mocou znamení a zázrakov v moci Ducha Svätého.“ Rimanom 15,18

Matúš 26,6-13 •  Modlíme sa za: Očová (ZvS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

6. nedeľa pôstna – Kvetná – Palmarum

Marek 14,(1-2)3-9

(1 Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. 2 Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“)

3 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? 5 Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok. 7 Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte. 8 Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Amen, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

Teraz, alebo nikdy! Vzácny deň Kvetnej nedele. Všetko vyzerá tak slávnostne. Pripravuje sa hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema vyzerá tak veľkolepo, že zástup volá „Hosana!“ a na cestu rozsypáva ratolesti. V pozadí mnohých emócií sa však črtá myšlienka – „teraz, alebo nikdy“. Pozoruhodný je myšlienkový pochod farizejov a zákonníkov, ktorí nechcú narušiť nastávajúce sviatky, a preto dva dni pred tým premýšľajú, ako Ho zlapať a zabiť. Preto to „teraz, alebo nikdy“. Alabastrová nádoba plná masti je úchvatným predobrazom toho, že hod veľkonočného baránka prichádza v novej podobe. Vyliatie masti na Jeho hlavu je znamením konca starých čias. Starý Adam – ľudský hriech – musí byť porazený, a preto je tá správna chvíľa TERAZ. Boží Syn však vykonal službu vtedy, aby si TY sám TERAZ mohol pocítiť istotu Božej lásky a prítomnosti.

Modlitba: Otče, ďakujem Ti za lásku, ktorú mi aj teraz preukazuješ tak, že o nej nemusím nikdy zapochybovať. Amen.

Mojžiš odpovedal Pánovi: „Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj!“ 2.Mojžišova 33,15

Vzali palmové ratolesti, vyšli Mu v ústrety a volali: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“ Ján 12,13

Ján 12,12-19 • Filipanom 2,5-11 • Izaiáš 50,4-9 •  Modlíme sa za: Tatranský seniorát

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 17,11b-26

Svätý Otče, zachovávaj ich v tvojom mene, ktoré si mi dal, aby boli jedno ako my. 12 Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. 13 Teraz idem k tebe a toto hovorím vo svete, aby mali v sebe moju radosť, a to úplnú. 14 Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, pretože nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred zlým. 16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. 17 Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda! 18 Ako si ma ty poslal do sveta, tak som ich aj ja poslal do sveta. 19 A posväcujem sa pre nich, aby aj oni boli posvätení v pravde. 20 Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; 21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma ty poslal. 22 A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno — 23 ja v nich a ty vo mne, aby boli tak dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma ty poslal a zamiloval si si ich tak ako mňa. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja; aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred stvorením sveta. 25 Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal a aj títo poznali, že si ma ty poslal. 26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich.“

Jeden za všetkých. Ježišova arcipastierska modlitba pokračuje. Stredobodom tejto časti sú už učeníci, ktorí boli pri Ňom. Pánovi Ježišovi záleží na tom, čo s nimi bude. Uvedomuje si, že už nebudú pod Jeho ochranou, že im nebude môcť byť nablízku. Keďže ich mal rád a záležalo Mu na nich, prosil za nich slovami: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ Učeníci mali svoje poslanie, ktoré mali splniť. Oni nemajú odísť s Pánom Ježišom. Majú pokračovať vo zvestovaní evanjelia, ktoré On priniesol na tento svet. A keďže tento svet je mohutný prúd, ktorý neustále odvádza ľudí od Pána Boha, Pán Ježiš už vtedy vedel, čo hrozilo Jeho nasledovníkom. Preto sa Pán Ježiš nielen modlí, ale On sa kvôli Svojim učeníkom aj posvätil. Posvätenie je oddelenie sa od bežného spôsobu života a oddanie sa Božej službe. Neznamená to, že zrazu nebudeme žiť v tomto svete s našimi blízkymi, ale že budeme žiť v Božej službe tak, že na našom živote bude vidieť, že sme Boží. Je to veľmi ťažké a veľmi náročné, ale s Ježišom je to možné. – – V závere modlitby sa Ježiš modlí za všetkých veriacich. Za všetkých, ktorí uverili v Neho a nasledujú Ho. Do tejto Ježišovej modlitby patríme všetci! Aj my sme posvätení na zvestovanie evanjelia.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti za obeť, ktorú si za nás priniesol. Ďakujeme Ti, že si Svoj život dal za naše spasenie. Ďakujeme za Tvoju lásku, ktorou sa o nás denne staráš. Prosíme Ťa, Ty sám napĺňaj naše srdcia láskou, aby sme ju niesli tomuto svetu a zachovaj nás v nej, aby sme s Tebou žili naveky! Amen.

Zachovaj nás pri živote a budeme vzývať Tvoje meno. Žalm 80,19

Jeden z desiatich malomocných mužov, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. Lukáš 17,15

Zjavenie 14,1-3(4.5) •  Modlíme sa za: Obišovce (KoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu