Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 21,1-4

1 Keď pozdvihol oči, videl bohatých, ktorí hádzali dary do pokladnice; 2 ale videl aj nejakú chudobnú vdovu, ktorá hodila dva haliere do nej. 3 A povedal: Veru vám hovorím, že táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci; 4 lebo všetci títo pridávali k darom Božím z toho, čo im zvyšovalo, ale ona vhodila zo svojej chudoby všetko, čo mala na živobytie.

Ježiš nerešpektuje našu diskrétnu zónu. Keď stojíte v rade na pošte, na podlahe býva obvykle vyznačená čiara. Označuje diskrétnu zónu. Všetci ju rešpektujeme aj oceňujeme. Sme radi, že nám druhí nepozerajú cez plece v čase, keď narábame s peniazmi a svojimi osobnými údajmi. – – Evanjelista Lukáš nám však opisuje situáciu, kedy Ježiš takúto diskrétnu zónu úplne ignoroval. Sadol si dostatočne blízko na to, aby videl, kto koľko do chrámovej pokladnice vhadzuje. Mali by sme teda aj dnes vedieť, že Ježiš naše súkromie vôbec nerešpektuje. On sa pozerá aj vtedy, keď si neželáme nijakých svedkov. Napríklad vtedy, keď narábame s peniazmi. Prečo to robí? Máločo totiž povie o našej viere a o duchovnom živote toľko, ako naše dávanie. Ako kresťania chodíme do kostola, v piesňach vyznávame svoju vieru, modlíme sa, dávame krstiť a konfirmovať naše deti. Nie všetky situácie však dokážu prezradiť o našom vzťahu a úcte k Bohu tak veľa, ako naše nakladanie s financiami. Práve tá „chvíľa pred chrámovou pokladnicou“ v tomto smere o nás veľa napovie. Tam sa ukáže, ako si vážime samotného Boha. Pán Ježiš ani dnes nesleduje len náš bežný účet, ale predovšetkým naše srdce.

Modlitba: Pane, ďakujeme Ti, že na začiatku nášho života bola tá najväčšia obeť! Dal si všetko, aby si nás zachránil, aby si založil Svoje kráľovstvo medzi nami. Pomôž nám i dnes nasledovať Ťa! Daj nám odvahu položiť Ti k nohám všetko, čo máme! Amen!

Pieseň: ES 64

Autor: David Bázlik

Ukáž mi svoju slávu! 2.Mojžišova 33,18

Filip hovorí: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ Ježiš mu povedal: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca.“ Ján 14,8-9

Jób 9,14-23.32-35 :: Modlíme sa za: Gemerské Teplice (Ge)

Lukáš 20,41-47

41 I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým, 42 keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, 43 dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku. 44 Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? 45 Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom: 46 Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách 47 a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.

Vedomosť nadúva, láska buduje. Ježiš bol človekom, ale zároveň Bohom. Táto skutočnosť farizejom uniká. Uniká im aj fakt, že Ježiš vidí aj pod povrch ich okázalej zbožnosti. Za ich duchovnou fasádou sa skrýva nadutosť a prefíkanosť. Ich duchovné znalosti im slúžili na to, aby si získali obdiv a rôzne benefity. Zabudli na svoje poslanie – viesť ľud k Bohu. Preto Ježiš hovorí ľudu túto šokujúcu vetu: „Varujte sa takýchto znalcov zákona!“ Tieto slová však dnes mieria aj na nás. Aj my, kresťania, patríme k „znalcom“ Božieho zákona. Milý čitateľ, milá čitateľka, skúmaj sám/sama seba! Polož si osobnú otázku: Ako používam svoje duchovné poznanie? Aká je moja motivácia vo chvíľach, keď rozprávam o Božích pravdách? Chcem budovať vieru druhého, viesť ho bližšie k Pánovi, alebo chcem vyniknúť? V 1. liste Korintským v 8. kapitole apoštol Pavol hovorí: „… vedomosť nadúva, láska však buduje“. Dajme si pozor, aby z nás duchovná známosť neurobila nafúkancov! V nafúkanosti totiž používame Božie slovo ako zbraň, aby sme v diskusii vyhrali alebo zažiarili. My sme však služobníci SLOVA. Ono nech používa nás ako nástroj. Aby sme v láske slúžili druhým.

Modlitba: Pomôž nám, Pane, aby sa ľudia nestretávali len s mojou duchovnou múdrosťou, ale aj s láskou, ktorá prúdi od Teba skrze mňa k druhým.

Pieseň: ES 311

Autor: David Bázlik

Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať. Daniel 3,17.18

My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. Skutky apoštolov 4,20

Ján 6,26-35 :: Modlíme sa za: Gemerská Poloma (Ge)

4. nedeľa pôstna. Laetare (Radujte sa s dcérou jeruzalemskou! Izaiáš 66,10)

Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Ján 12,24

2.Korintským 1,3-7

3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, 4 ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. 5 Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; 6 či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. 7 A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení.

Potešujme sa navzájom. Jeden skutočný príbeh hovorí o dievčatku, ktoré sa narodilo so zvláštnou chorobou. Malo zdeformované nožičky, ktoré jej od malička museli nespočetne ráz operovať. Nakoniec, keď mala 10 rokov, jej obe nohy amputovali. Skoro celé svoje detstvo prežila v nemocnici. Bola však niečím výnimočná. Pán Boh jej daroval hlbokú, úprimnú vieru. Bola presvedčená o tom, že ju Boh chce mať práve takú, aká je. Na modlitbách dokonca dostala radosť, ktorou si získavala srdcia všetkých okolo seba. Raz, keď sa lekár so svojou zachmúrenou asistentkou sklonili nad jej znetvoreným telom, dievčatko chytilo asistentku za ruku a povedalo: „Mám ťa rada!“ To stačilo, aby asistentka zanechala svoje odmerané spôsoby a dievčatko si zamilovala. – – Apoštol Pavel hovorí, že nás Boh potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení. Kto iný nám rozumie lepšie, ako Pán Ježiš, ktorý niesol všetky naše choroby a bolesti?! A kto iný rozumie lepšie ľuďom, ktorí trpia, ak nie tí, ktorí tiež prešli alebo prechádzajú rovnakým utrpením?! Vidíš svojho blížneho trápiť sa? Má problém v rodine, v práci, so zdravím? Choď za ním a potešuj ho, lebo ty si už dostal/a potešenie od svojho Pána!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás potešuješ v každom súžení! Ďakujeme, že chceš cez nás potešovať druhých! Ďakujeme, že náš život má v Tebe zmysel, aj keď nie je dokonalý a príjemný! Amen.

Pieseň: ES 549

Autor: Mária Popičová

Hľa, prichádzajú dni, znie výrok Pána, Hospodina, keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu. Amos 8,11-12

Ježiš hovorí: Blahoslavení sú skôr tí, čo počúvajú a zachovávajú Božie slovo. Lukáš 11,28

Ján 12,20-24 :: Izaiáš 54,7-10 :: Žalm 84 :: Modlíme sa za: Evanjelické gymnáziá

Lukáš 20,27-40

27 Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho: 28 Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. 29 Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. 30 Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31 i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. 32 Konečne umrela aj žena. 33 Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? 34 Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. 36 Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37 Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38 A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. 39 Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. 40 Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať.

Aj dnes máme provokačné otázky: „Keby bol Boh, mohol by byť na svete hriech? Ako to, že dopúšťa zlo a nezničí zlých?“ Jeho odpoveď zatrasie: „Tak, že Ťa nechcem zatratiť, ale dávam Ti čas na pokánie. V mojich očiach si zlý. Nerobíš, čo od Teba chcem. Maj radosť, že ešte nesúdim!“ – – Boh má odpovede na naše ohnivé otázky. Ohnivé odpovede. – – V Nemecku pred Druhou svetovou vojnou ateisti vykrikovali: „Preč s takým Bohom! Lebo nerobí nič so zlom“. Potom vytiahli farára Buscha na pódium, nech niečo povie, aby ho prichytili v reči. Zakričal: „Preč s takým bohom!“ Sánka im padla, a on pokračoval: „Preč s takým bohom, ktorého súdia ľudia! Skutočný Boh bude súdiť ich!“ – – Po vojne sa Nemci vrátili na bohoslužby, keď pochopili svoje zlo. Časom však svedomie vychladlo a prestali chodiť do kostola. Len kňaz Busch mal plný kostol. Tak ho vyzvali, aby to vysvetlil na konferencii: „Lebo viem, že ja, aj druhí sa môžeme dostať do hrozného pekla.“ Mnohí začali kričať: „Raz pokrstený, navždy spasený,“ zabúdajúc, že krst je každodenné topenie starého Adama a povstávanie nového človeka. – – Nesúďme však ich, ale seba: „Aké otázky dávam Bohu, aby som Mu nedovolil vládnuť v mojom živote?“

Modlitba: Bože, odpusť, že nežijem vieru poslušnosti z lásky, ale verím všetkým možným veciam, najmä takým, čo ma vyvyšujú! Daruj mi pokoru, osloboď ma od pýchy! Amen.

Pieseň: ES 674

Autor: Peter Dubec

Lós sa síce hádže do náprsného vrecka, každé rozhodnutie je však od Hospodina. Príslovia 16,33

Namiesto toho by ste mali povedať: Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono! Jakub 4,15

Galaťanom 6,(11-13)14-18 :: Modlíme sa za: Gemerská Panica (Ri)

Lukáš 20,20-26

20 Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci. 21 Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej. 22 Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie? 23 On však prezrel ich úlisnosť a povedal im: 24 Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov. 25 Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! 26 I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli.

V pondelok sme videli, ako Ježiš prichádza trochu smiešne na somárikovi. Dnes urobí somárikov z politickej a náboženskej elity. Bibliu pochopíme až vtedy, keď si prečítame aj ďalšie pasáže, a tak verím, že vás túžba poznávať a viac sa zbližovať s Bohom privedie aj k Matúšovi 22,15-21 a Markovi 12,13-17. – – Dej sa odohráva asi v chráme. Na rímskych peniazoch bol obraz cisára. Toho vyhlásili za boha, teda jeho podobizeň bola modlou. Tú v chráme odmietali. Zakazovali ľuďom nosiť takéto peniaze. Preto boli na nádvorí peňazomenci (čo s nimi Pán Ježiš urobil, povie Mt 21,12) a mali z toho zisk, o ktorý sa zrejme delili aj s elitou. Ježiš odhalil ich pokrytectvo: „Zakazujete nosiť mincu s cisárom a sami ju ukážete, keď požiadam?“ – – Farizeji (tento názov znamená: oddelení pre Boha), teda boží, prichádzajú s herodiánmi – prisluhovačmi cisára. Prečo? Keby Ježiš povedal: „Platiť“, prví by kričali: „Modle cisárskej nie! Sme boží národ.“ Keby povedal: „Neplatiť“, druhí by zavolali cisárovu políciu. On ich však vytriedil – Boží farizeji Bohu a cisárovi herodiáni cisárovi… – – Vytriedi aj nás. Nestačí chodiť do kostola! Boh odkryje, komu patrí naše srdce.

Modlitba: Bože, odpusť, že sa niekedy spolčujeme, aby sme konali, čo sa Ti nepáči! Kázne sú často výborné, ale potom sa členovia zboru dohodnú konať, čo chcú oni, nie Ty. Navzájom sa odvádzame od Teba. Veď nás Svojím Duchom k poslušnosti! Amen.

Pieseň: ES 248

Autor: Peter Dubec

Ty si môj Boh už od lona matky. Žalm 22,11

Či žijeme, či umierame, patríme Pánovi. Rimanom 14,8

Matúš 10,34-39 :: Modlíme sa za: Gemer (Ri)

Lukáš 20,9-19

9 Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas. 10 V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. 12 Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. 13 Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. 14 Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. 15 A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17 Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. 19 Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.

Akými sme vinohradníkmi? Dávame Bohu výnosy? – – Keď čítame o tej dobe, o farizejoch, saducejoch a iných, posadíme sa do kresla ako k historickej knihe so slovami: „Ale boli hrozní a zlí!“ Biblia však nie je len pre nich, ale aj pre nás a o nás. Odhaľuje zlo, čo v ľuďoch prebýva v každej dobe. – – Pri počúvaní prvých kázní som vnímal v duši: „Ty si ten farizej“ – a nachádzal som na sebe ich hriechy. Napomenutie Ducha Svätého je dobrým darom, lebo pomáha vzdať sa viery v seba a veriť Ježišovi, že On povedie náš život. Potom sa prestávame starať o nábožné zážitky, predpisy a tradície, ktoré sú samoúčelné a neprinášajú úrodu. Prestávame si budovať pýchu z ich plnení. Stávame sa Kristovými rukami na Jeho vinici, ktorá je celkom dole. Farizej nešiel medzi hriešnikov, čo sú na spodnej priečke spoločnosti, ale Ježiš – áno (Mk 2,15-17)! – – Kto svoju vieru vloží do Krista, toho bude Ježiš viesť k ľuďom, ktorí pred svetom nemajú nijakú cenu. A už vôbec nie pred farizejmi! No práve to je tá Pánova „vinica“. Tam treba šíriť Evanjelium. Tam treba prinášať obete. Tam treba tvoriť vzťahy. Tam treba vytvárať nové návyky, vedomosti a kvality… – – Ako je to s nami? Sme farizejmi samoúčelného náboženstva, alebo nás už vedie Jeho Duch do hĺbky? (R 8).

Modlitba: Odpusť, Bože, že sa často staráme o seba a svoje zážitky, namiesto toho, aby sme usilovne pracovali na Tvojej vinici! Posilňuj nás na vnútornom človeku, aby sme Ti slúžili a prinášali výnosy spasených duší a napraveného sveta! Amen.

Pieseň: ES 565

Autor: Peter Dubec

Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech je pre vás ako domorodec. Miluj ho ako seba samého. 3.Mojžišova 19,34

Buďte pohostinní. Rimanom 12,13

Matúš 19,16-26 :: Modlíme sa za: Gelnica (Ko)

Lukáš 20,1-8

1 Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3 Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: 4 bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5 Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? 6 Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. 7 Povedali teda, že nevedia odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.

Veríme v Ježiša, čo má moc? Zaujímame sa o ňu? Alebo ju spochybňujeme a z cirkvi robíme miesto, kde sa chválime svojimi skutkami a výkonmi, ako zákonníci a farizeji? – – Môžeme mať len jeden z dvoch postojov: buď sa umenšovať, aby bol Boh vyvýšený (J 3,30), alebo vyvyšovať seba a Boha oberať o absolútnu vyvýšenosť, ktorá Mu patrí. – – Zákonníci mali pred sebou vteleného Boha a Božiu moc dokázanú mnohými znameniami, ktorým dobre rozumeli. A predsa ich nevedeli prijať. Zato vedeli robiť všetko preto, aby boli vážení v očiach ľudu. Ježiš im dal pomenovanie hypokrites. To znamená pokrytci a herci. V Matúšovi 24,51 Pán Ježiš označuje peklo, ako podiel pokrytcov/hercov. Prečítajte si prvý príbeh zo Skutkov apoštolov 5. – – Nesnažme sa tváriť, že sme lepší, než v skutočnosti sme! A nepodceňujme Božiu moc, ktorá dokáže vzkriesiť mŕtvych, ale aj zahubiť živých! Poučme sa z múdrej modlitby apoštolov (Sk 4,24-31), ktorí rozumeli, kedy Boh dáva Svoju moc na podporu Cirkvi! Tá ju veľmi potrebuje.

Modlitba: Pane, Ty si Boh, ktorý stvoril nebo a zem. Ty môžeš oživiť aj zahubiť. Daj, aby sme na to stále mysleli! Dávaj nám chuť, silu a múdrosť zvestovať Evanjelium a podporuj nás Svojimi veľkými skutkami, nech sa deje len a len Tvoja vôľa! Amen.

Pieseň: ES 245

Autor: Peter Dubec

Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Jeremiáš 31,3

Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. 1.Jánov 4,16

Matúš 13,44-46 :: Modlíme sa za: Gbelce (Dn)

Lukáš 19,41-48

41 Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním 42 a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju; ale je to teraz skryté pred tvojimi očami; 43 lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán 44 a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. 45 Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov 46 hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov. 47 A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákonníci, i poprední z ľudu, hľadeli Ho zahubiť, 48 ale nevedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a poslúchal Ho.

Pán vyhnal kupcov z chrámu. V ďalšom tisícročí sa začala reformácia, lebo stavba baziliky v Ríme bola príliš drahá a kvôli tomu sa kupčilo s odpustkami. Nechcem však v tejto najmä evanjelickej publikácii haniť rímskych katolíkov. Nech si sami riešia svoje hriechy a my svoje. Cesta do neba vedie cez pokánie, nie cez vyvyšovanie sa nad druhými (Lk 18,10). – – Niekedy sa bojím, či nám Pán Ježiš nepovie na súde: „Veľa peňazí a času ste venovali neživým budovám. A živým ľuďom ste poskytli príliš málo podpory.“ – – Ježiš kritizuje vtedajších veriacich, že keď sľúbili „dar Bohu“ podľa tradície, nemuseli dať rodičom podporu prikázanú Bohom (Mk 7,11-13). On však prikázal podporovať všetkých blížnych. Podľa toho bude súdiť (Mt 25). A keď dáme PRÍLIŠ VEĽA peňazí na stavby, neostáva nám dosť na činnú lásku. Nie je zlé stavať kostol. Zlé je, keď mu venujeme viac, než núdznym a keď ľudia cítia, že si veci ceníme viac, než ich. Keď svet vidí, že od neho len žiadame peniaze a nepomáhame. Možno si poviete: „Ale považujem to za dar Bohu podľa tradície“. Lenže práve také Ježiš kritizoval. On povedal, že to, čo dáme hladným a uväzneným, ako by sme darovali Jemu.

Modlitba: Odpusť, Bože, že berieme Tvoje Slovo na ľahkú váhu, keď riadime Cirkev! Riaď ju Ty a vyžeň všetko prázdne, každú snahu pochovať lásku pod nánosy ľudských výmyslov! Amen.

Pieseň: ES 211

Autor: Peter Dubec

Ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom. Micheáš 7,8

Veď všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. 1.Tesaloničanom 5,5

Jób 7,11-21 :: Modlíme sa za: Galanta (Ba)

Lukáš 19,28-40

28 Keď to povedal, išiel vopred, poberajúc sa do Jeruzalema. 29 Ako sa priblížil k Betfagé a k Betánii, k vrchu pomenovanému Olivový, poslal dvoch učeníkov 30 a povedal: Choďte do dediny, ktorá je naproti. Keď vojdete do nej, nájdete osliatko priviazané, na ktorom nikdy nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte. 31 A ak sa vás niekto spýta, prečo (ho) odväzujete, takto poviete: Pán ho potrebuje. 32 I odišli tí, čo boli poslaní, a našli (všetko), ako im povedal. 33 Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: Čo odväzujete to osliatko? 34 Odpovedali: Pán ho potrebuje. 35 A priviedli ho k Ježišovi, položili svoje rúcha na osliatko a posadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, prestierali svoje plášte po ceste. 37 Keď sa však už blížil ku svahu Olivového vrchu, celé množstvo učeníkov začalo radostne mohutným hlasom chváliť Boha za všetky mocné činy, ktoré videli, 38 a volali: Požehnaný, ktorý prichádza, kráľ v mene Pánovom. Pokoj na nebi a sláva na výsostiach! 39 Ale niektorí farizeji zo zástupu Mu hovorili: Majstre, zakáž to svojim učeníkom! 40 Odpovedal im: Hovorím vám: Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať.

Pán potrebuje osliatko. A prečo? Aby sa „naplnilo, čo je napísané“ (J 12,15). Nepotreboval ho na cestu do Jeruzalema. Došiel by aj peši. Keby sa unavil, na rukách by Ho doniesli. A ako vznešene! Odpílili by celé palmy a urobili nosidlá, ako vladárom, či pápežovi. To by bolo dôstojné! On však o dôstojnosť nestál. Prečítajme si Izaiáša, kapitolu 53, čo všetko nemal. Čoho sa vzdal pre nás. Aj preto, aby nás niečo naučil. Aký je Ježiš, od ktorého sa máme učiť? Odpoveď na túto hádanku nájdete v Matúšovi 11,29. – – Namiesto dôstojnosti vidíme skôr komédiu. Dospelý chlap na malom osliatku vyzerá biedne, nohy sa Mu ťahajú po zemi a ľud napriek tomu volá na slávu… Farizejov to hnevá – oni si dajú záležať na vonkajšom prejave. – – Aj nás Ježiš potrebuje, lebo je napísané, že sme údmi Jeho tela. Nie sme dosť veľkí pre Ježiša a Jeho požiadavky. Ani dôstojní. Na tom však nezáleží, ale na tom, či Ho poslúchame. – – Nenechajme sa od poslušnosti odviesť reklamami tohto sveta! Ani znechutiť farizejmi, čo z Cirkvi robia dôstojné divadlo! Slúžme tak, ako nás vedie Duch Svätý! Pokorne, ticho. Možno smiešne, ale zachraňujúc tých, čo to potrebujú.

Modlitba: Pane Ježišu! Ďakujeme, že si nám dal Tvojho Ducha, ktorý inšpiroval Písmo, aby sme ho poslúchali, lebo je dobré! Odpusť, že sa niekedy riadime inými vecami a dávaj nám viac a viac lásky k Bohu, Jeho Slovu a ľuďom! Amen.

Pieseň: ES 247

Autor: Peter Dubec

Hospodin, ty si náš Boh. Proti tebe nikto neobstojí. 2.Kniha kroník 14,10

Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 2.Korintským 12,9

Lukáš 14,(25-26)27-33(34-35) :: Modlíme sa za: Farná (Dn)

3. nedeľa pôstna. Okuli (Stále upieram oči na Hospodina. Žalm 25,15)

Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo. Lukáš 9,62

Efezanom 5,1-2(3-7)8-9

1 Napodobňujte teda Boha ako milované deti 2 a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.

(3 Smilstvo však a akúkoľvek nečistou alebo lakomstvo ani len nespomínajte medzi sebou, ako sa patrí na svätých; 4 ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie – čo sa nepatrí; ale radšej dobrorečenie. 5 Lebo vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník, ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom a Božom. 6 Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. 7 Nebuďte teda ich spoluúčastníci.)

8 Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. 9 Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde;

Napodobňuj Otca. Pri rozhovoroch rodičov malých detí upozorňujem na riziko, že deti napodobňujú svojich rodičov. Deti si všímajú naše postoje, reakcie, preberajú naše hodnoty. Prečo? Lebo sme pre nich tí najbližší, tí, ktorých poznajú najlepšie. V rannom veku nemajú veľa vzorov. Je preto dôležité byť pre nich dobrým vzorom. – – Podobný princíp platí aj v našom vzťahu k nebeskému Otcovi. Ako kresťania sme nazývaní Božími deťmi. Kto je teda naším vzorom? Od koho si berieme príklad? Ako naše hodnoty korešpondujú s tým, čo nám Otec vyjavil vo Svojom Slove? A sme vôbec Jeho deťmi – nie iba na formálnej úrovni, ale aj v skutočnosti? Zažívame Božiu prítomnosť a blízkosť? Máme túžbu spoznávať Ho viac a viac? – – Dieťa, ktoré je vychovávané v prostredí nelásky, tvrdých trestov (alebo keď má rodičov alkoholikov), si niekedy povie: „Ja nebudem ako otec alebo matka“. Aj keď to nie je vôbec jednoduché, snaží sa potom v živote nespadnúť do vyšliapaných koľají. – – „Boh je láska“ a my máme právo byť deťmi tejto Lásky. Pavol hovorí, že sme „milovanými deťmi“. Vôbec preto nemáme dôvod povedať si: „Nechcem byť ako Otec!“ Práve naopak! On je pre nás dokonalým príkladom lásky zjavenej vo Svojom Synovi. Napodobňujme, teda, Otca v láske a nech je takto prítomný aj v našich vzťahoch!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že si láska. Ďakujeme, že si to najlepšie. Odpusť, že Ťa málo napodobujeme, lebo si myslíme, že život je o inom. Veď nás Duchom lásky. Amen.

Pieseň: ES 537

Autor: Miroslav Eštok

Vstaň a povedz im všetko, čo som ti prikázal! Jeremiáš 1,17

Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista, Pána. 2.Korintským 4,5

Lukáš 9,57-62 :: 1.Kráľov 19,1-8(9-13a) :: Žalm 34 :: Modlíme sa za: Ekumenickú pastoračnú službu v OS a OZ SR