Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

5.Mojžišova 2,16-25

16 Keď spomedzi ľudu pomreli všetci bojovníci, 17 Hospodin im povedal: 18 ‚Dnes prejdeš územím Moábčanov pri Áre 19 a priblížiš sa k Ammónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom.‘ 20 Aj toto územie sa pokladalo za vlastníctvo Refajov. Refaji ho obývali predtým a Ammónčania ich nazývali Zamzummčanmi. 21 Bol to veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. Hospodin ich vyhubil pred Ammónčanmi, ktorí ich vyhnali. Usadili sa na ich mieste, 22 ako to Hospodin urobil Ezávovcom, ktorí bývajú v Seíre, keď pred nimi vyhubil Chorijcov, takže ich vyhnali, a na ich mieste sú dodnes. 23 Avvanov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mieste. 24 ‚Vstaňte teda, vyjdite a prekročte potok Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejčana, Sichónčana, chešbónskeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju obsadzovať a bojuj s ním! 25 Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe.‘

Prejsť pomimo v dôvere. Putujúc v ústrety budúcnosti, ktorú má Pán pre nás pripravenú, ako veriaci v Pána Ježiša Krista sme vystavení nejednému pokušeniu a príkoriu. Vedieť sa správne zachovať, rovnako ako aj s dôverou sa odovzdať pod Božie vedenie, je dar Božieho Ducha pôsobiaci v nás. Jedno aj druhé nachádzame v prečítaných slovách opisujúcich putovanie Božieho národa do zasľúbenej krajiny. V určitých momentoch nemusia bojovať, len ticho prechádzať a prijímať výsledky Božieho pôsobenia. Vieme, že na ceste k cieľu neraz míňame mnoho síl a unavujeme sa pre zbytočnosti, ktoré v konečnom dôsledku na dosiahnutie cieľa ani nemajú pozitívny vplyv. Ba práve naopak: na ceste k cieľu nás spomaľujú. Cestou je dôvera v to, že Boh je Pánom dejín. Boh otvára cestu a vedie Svoj ľud a rovnako je to On, Kto dáva víťazstvo. Nie, toto nie je výzva k pasivite, ale pozvanie k dôvere, v ktorej Boh napĺňa to, čo zasľúbil. Premýšľaj nad tým, čo je tým, popri čom máš momentálne len „prejsť“, na čom nemáš mať účasť na ceste za cieľom – tým dlhodobým i krátkodobým! Premýšľaj, modli sa a dôveruj Bohu, že ťa povedie!

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš pre nás dobrý cieľ! Odpusť, že sa snažím viac o vlastné ciele, ako o Tvoje! Veď ma Svojím Duchom, nech napĺňam poslanie, pre ktoré si ma stvoril! Amen.

Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh. Zachariáš 8,23

Všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. 1.Korinťanom 12,13

Lukáš 12,49-53 •  Modlíme sa za: Kraskovo (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 2,1-15

1 Potom sme sa obrátili a odišli sme na púšť smerom k Trstinovému moru, ako mi povedal Hospodin. Dlhší čas sme obchádzali pohorie Seír. 2 Vtedy mi Hospodin povedal: 3 ‚Už dosť dlho ste obchádzali toto pohorie, teraz sa obráťte na sever! 4 Ľudu prikáž: »Pôjdete cez územie svojich bratov Ezávovcov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanajvýš ostražití. 5 Nepodnecujte ich do boja, lebo z ich územia vám nedám ani piaď pôdy. Pohorie Seír som dal do vlastníctva Ezávovi. 6 Za peniaze si budete od nich kupovať potravu, aby ste mali čo jesť. Aj vodu si budete u nich zaobstarávať za peniaze, aby ste mali čo piť. 7 Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehnával vo všetkom, čo si robil. Vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. Hospodin, tvoj Boh, je už štyridsať rokov s tebou, a nič ti nechýbalo.«‘ 8 Prešli sme teda popri našich bratoch Ezávovcoch, ktorí obývajú Seír, stepnou cestou, ktorá vychádza z Elatu a Ecjón-Geberu. Potom sme sa obrátili a šli sme ďalej smerom k moábskej púšti. 9 Vtedy mi Hospodin povedal: ‚Neútoč na Moábčanov a nepúšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva. Ár som dal do vlastníctva Lótovým synom. 10 Predtým tam bývali Emovia, veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. 11 Aj Refaji sú pokladaní za Anákov, ale Moábčania ich nazývajú Emovia. 12 Predtým aj v Seíre bývali Chorijci, ale Ezávovci ich vyhnali, vyhubili a usadili sa na ich mieste, ako to urobil Izrael v krajine, ktorú mu dal Hospodin. 13 Teraz vstaňte a prejdite cez potok Zered!‘ Prešli sme teda cez potok Zered. 14 Naše putovanie z Kadéš-Barnéy až po prechod cez potok Zered trvalo tridsaťosem rokov, kým z tábora bojovníkov nevymrelo celé pokolenie, ako im prisahal Hospodin. 15 Aj Hospodinova ruka bola proti nim, aby ich hubila v tábore, kým celkom nevymreli.

Pane, daj, nech nepochybujem o Tvojom vedení! Izraelci blúdili púšťou mnoho rokov. Cestu by boli zvládli aj za omnoho kratší čas. Príčinou ich zdržania nebolo Božie váhanie, ale ich vlastná neposlušnosť a nedôvera voči Nemu. Tento text nám pripomína, že náš Pán má moc a plán, ale rešpektuje aj naše rozhodnutia – dokonca aj vtedy, keď nás vedú do slepých uličiek. Aj keď sa zdá, že Boh mlčí, On pracuje. V tomto prípade pripravil cestu, vytrval, kým sa vymení celá jedna generácia, a čakal na chvíľu, keď sa ľud znova obráti k Nemu. – – Boh je trpezlivý a čaká na nás aj vo chvíľach, keď sa v živote ocitneme v pomyselných zákrutách. Otázka znie: Sme ochotní veriť Bohu a vykročiť smerom, ktorý nám ukazuje, alebo si tvrdohlavo kráčame svojimi cestami? Ak sme na duchovnej púšti, môže to byť chvíľa, kedy nás Boh formuje, očisťuje a pripravuje na ďalší krok. Božie plány sú vždy dobré, aj keď sa nám niekedy zdajú veľmi vzdialené.

Modlitba: Modlíme sa za to, aby sme vedeli počúvať Boží hlas a nasledovať Jeho vedenie! Boh túži, aby sme Mu dôverovali – nie slepo, ale srdcom, ktoré vie, že On je vždy verný. Amen.

Poďte, plesajme pred Hospodinom, zvučne oslavujme Skalu našej spásy! Žalm 95,1

Všetky národy prídu a budú sa pred Tebou klaňať, lebo sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy. Zjavenie 15,4

Efežanom 1,3-10 •  Modlíme sa za: Kráľovce – Krnišov (HoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 1,34-46

34 Keď Hospodin počul, čo ste vraveli, rozhneval sa a prisahal: 35 ‚Nikto z mužov tohto zlého pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, 36 okrem Kaléba, syna Jefunneho! On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne nasledoval Hospodina.‘ 37 Pre vás sa Hospodin rozhneval aj na mňa. Povedal: ‚Nevojdeš tam ani ty. 38 Vojde ta Jozua, syn Núna, tvoj pomocník. Povzbudzuj ho, lebo on rozdelí Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva. 39 Vojdú ta vaše deti, o ktorých ste hovorili, že sa stanú korisťou, i vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého. Im ju dám a oni ju obsadia. 40 Vy sa však obráťte a odíďte na púšť smerom k Trstinovému moru!‘ 41 Vy ste mi odpovedali: ‚Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh.‘ Každý z vás si potom opásal bojovú výzbroj a nazdávali ste sa, že bude ľahké vystúpiť na pohorie. 42 Hospodin mi však povedal: ‚Povedz im: Nevystupujte ani nebojujte, lebo ja nebudem medzi vami. Inak vás vaši nepriatelia porazia.‘ 43 Povedal som vám to, no neposlúchli ste, vzopreli ste sa Hospodinovmu príkazu a opovážlivo ste vystúpili na pohorie. 44 Vtedy vyšli proti vám Amorejčania, ktorí to pohorie obývali, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Seíru až po Chormu. 45 Po návrate ste plakali pred Hospodinom. Hospodin však nevypočul váš hlas a nenaklonil k vám svoj sluch. 46 Práve preto ste museli zostať v Kadéši tak dlho, ako dlho ste tam bývali.

Nespoliehajme sa na svoje sily! Nechajme sa viesť Hospodinom! Božie slová k Izraelcom v dnešnom texte nás varujú pred tvrdohlavosťou a neposlušnosťou. Boh Svojmu vyvolenému národu zasľúbil dokonalú krajinu, no oni pre svoju nedôveru a vzdor o tento dar prišli. Keď si svoju chybu uvedomili, pokúsili sa situáciu napraviť vlastnou silou, no už bolo neskoro. Tento príbeh nám pripomína, že Boh nás volá k dôvere a poslušnosti v pravý čas. Často môžeme byť (podobne ako Izraelci) ochotní „bojovať“, ale vlastným spôsobom a vtedy, keď nám to vyhovuje. Ruku na srdce – robíme to až pričasto. Ak však ignorujeme Božie vedenie, naše konanie môže byť márne. Boh od nás nežiada dokonalosť, ale srdce pripravené počúvať a dôverovať. Keď nás Pán volá, je dôležité odpovedať hneď, nie až vtedy, keď sú už dvere zatvorené. Namiesto vzdoru alebo oneskorenej poslušnosti nás Pán volá k životu v pokore a vo viere, že Jeho plány sú vždy lepšie než naše.

Modlitba: Pane, pomôž nám dôverovať Ti aj vtedy, keď nerozumieme Tvojmu vedeniu. Odpusť nám našu tvrdohlavosť a uč nás poslušnosti a pokore! Chceme kráčať Tvojou cestou a byť otvorení Tvojmu hlasu. Amen.

Hospodinov anjel táborí okolo bohabojných a vyslobodí ich. Žalm 34,8

Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol apoštolov von a povedal: „Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.“ Skutky apoštolov 5,19-20

Rimanom 8,26-30 •  Modlíme sa za: Kraľovany (LOS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 1,19-33

19 Potom sme sa pohli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ceste k Amorejskému pohoriu, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme až do Kadéš-Barnéy. 20 Tam som vám povedal: Prišli ste k Amorejskému pohoriu, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh. 21 Pozri, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, obsaď ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj! 22 Vtedy ste všetci pristúpili ku mne s návrhom: ‚Pošlime vopred mužov, ktorí preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou sa máme uberať, ako aj o mestách, do ktorých sa máme dostať.‘ 23 Tento váš návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa. 24 Tí sa vybrali na výzvedy, vystúpili na pohorie, prišli až do údolia Eškól a preskúmali ho. 25 Priniesli nám z plodov tej krajiny, čo vzali so sebou, a podali nám túto správu: ‚Krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh, je dobrá.‘ 26 Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli. 27 Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: ‚Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás. 28 Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: »Ľud je tam zdatnejší a vyšší než my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov.«‘ 29 Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa ich, nemajte pred nimi strach! 30 Hospodin, váš Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte 31 a na púšti. Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna, kým ste neprišli na toto miesto. 32 No napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 ktorý vás predchádza, aby vám vyhliadol táborisko. On vám ohňom v noci a oblakom cez deň ukazuje cestu, ktorou máte ísť.

Dôverujme Božej dobrote a pomoci! Viackrát som sa ocitol pred prekážkou, ktorá bola nad moje sily, a cítil som bezmocnosť a strach. Možno to poznáte aj vy: v osobnom živote, v manželstve, pri výchove detí, v službe, v práci, v chorobe, v starobe, v cirkvi. Vidíme prekážky, ktoré nevieme prekonať. A keď sa v tom momente sústredíme len na svoje možnosti a schopnosti, pochybnosti a obavy o budúcnosť len rastú. – – Aj Izraeliti sa zľakli, keď počuli, kam ich Boh posiela. Zažili mocného Boha, ktorý ich vyviedol z otroctva, ale ani to nestačilo, aby dôverovali tomu, že Mu ide o ich dobro, že aj v tomto prípade bude bojovať za nich. V ich mysli sa objavili bludné myšlienky. Rovnako to bolo aj s učeníkmi po ukrižovaní Pána Ježiša. Báli sa, nerozumeli tomu, čo sa deje. Až po stretnutí so vzkrieseným Kristom porozumeli. – – Stojíš dnes pred prekážkou, ktorá ťa presahuje? Zažil si už Božie vedenie a pomoc, ale teraz sa deje niečo, čo je už príliš? Možno je teraz ťažké dôverovať, ale skús to! Boh je láska, či to tak momentálne cítiš, alebo nie. A má moc aj nad smrťou. Dajme Bohu priestor, aby dokázal, že Mu ide o naše dobro! Boh je dobrý a vraví: „Neľakaj sa a neboj sa. Ja budem bojovať za teba.“ Ak ide o Jeho vedenie a ty urobíš krok viery, môžeš zakúsiť, že to je pravda, a viac Ho spoznať.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, pomôž nám, ako Tvojej cirkvi a Tvojim deťom, pamätať na Tvoju vernosť a nebojácne Ti dôverovať aj tam, kde naše sily nestačia! Daj nám odvahu vykročiť za Tebou aj dnes! Amen.

Takto znie výrok Hospodina: „Uctím si len tých, čo si uctia Mňa. Tých, čo si nevážia Mňa, nebudem si vážiť ani Ja.“ 1.Samuel 2,30

Ježiš mu odpovedal: „Ak Ma niekto miluje, bude zachovávať Moje slovo a Môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“ Ján 14,23

Lukáš 18,15-17 •  Modlíme sa za: Kráľova Lehota (LOS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 1,1-18

1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arabe naproti Súfu, medzi Paránom a Tófelom, Labánom, Chacerótom a Dí-Zahábom. 2 Cesta z Horebu cez seírske pohorie až po Kadéš-Barnéu trvá jedenásť dní. 3 V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom všetko, čo im mal na príkaz Hospodina oznámiť. 4 Bolo to potom, ako porazil amorejského kráľa Sichóna, ktorý sídlil v Chešbóne, a bášanského kráľa Óga, ktorý sídlil v Aštaróte, v Edrei. 5 V Moábsku, za Jordánom, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: 6 „Hospodin, náš Boh, nám na Horebe povedal: ‚Už dosť dlho bývate na tomto vrchu. 7 Obráťte sa a vydajte sa na cestu! Vystúpte na pohorie Amorejčanov a k všetkým obyvateľom v Arabe, na pohorí a v Nížine, v Negeve a na morskom pobreží, vojdite do Kanaánu a Libanonu až k Veľrieke, rieke Eufrat! 8 Pozrite, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a obsaďte ju! Je to krajina, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.‘ 9 Vtedy som vám povedal: Ja sa už ďalej nevládzem o vás starať. 10 Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je už toľko ako hviezd na nebi. 11 Nech Hospodin, Boh vašich otcov, ešte stisícnásobí váš počet a nech vás požehnáva, ako vám to sľúbil. 12 Ako by som mohol sám znášať vaše ťažkosti, bremená a spory?! 13 Priveďte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ustanovím ich za vašich náčelníkov. 14 Vy ste mi odpovedali: ‚Tvoj návrh je dobrý.‘ 15 Vašich kmeňových náčelníkov, múdrych a skúsených mužov, ktorých ste mi priviedli, som vám ustanovil za veliteľov, a to ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, ako aj za správcov vašich kmeňov. 16 Vtedy som prikázal vašim sudcom: Vypočujte svojich bratov a súďte spravodlivo, či má niekto spor so svojím bratom alebo s cudzincom. 17 Pri súde neberte ohľad na osobu, vypočujte rovnako malého i veľkého, nikoho sa nebojte, lebo súd patrí Bohu! Zložitý prípad zverte mne a ja o ňom rozhodnem. 18 Nato som vám dal aj všetky pokyny o tom, čo máte robiť.

Ochotne nesme bremená spolu. Pán Boh si povolal Mojžiša, aby Svoj ľud vyviedol z otroctva do krajiny, ktorú mu zasľúbil. Mohol zažiť Božiu moc a Jeho vedenie, ale ešte nebol v cieli. Ľud bol fyzicky na slobode, ale nebol v zasľúbenej krajine. Povinností bolo veľa a sám to už nevládal ťahať. Prišiel podnet zapojiť ďalších múdrych, rozumných a skúsených mužov. Ľud súhlasil. Takíto ľudia toho môžu mať sami veľa na zodpovednosti, ale išlo o Božiu vec a oni poslúchli a zapojili sa. Bolo to na požehnanie Mojžiša aj celého ľudu. – – Ako je to s nami? Pamätáme si Božie zasľúbenia pre nás a našu službu Jemu? Slúžime, ale už nevládzeme? Oslovil nás niekto, aby sme sa zapojili a pomohli? Aké sú naše priority, keď je toho veľa a niekto už nevládze? Pán Boh má riešenie. Jeho túžbou je, aby sme sa aj my (a tí okolo nás) dostali z otroctva a neostali niekde na polceste. Túži, aby sme zakúsili oslobodzujúcu moc Kristovho kríža a aby sme získali večný život pre nás aj ľudí okolo nás. A zároveň nechce, aby v našich zboroch bolo pár preťažených ľudí, ktorí už nevládzu a mnoho iba pasívne zúčastnených. Buďme pokorní prijať pomoc a buďme ochotní pomôcť! Modlime sa, aby nás Boh viedol, keď už nevládzeme, a On nás povedie tak, ako viedol Mojžiša a celý Jeho ľud k slobode v zasľúbenej krajine do večnosti s Ním!

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti za Tvoje verné zasľúbenia a za ľudí, ktorých nám dávaš do života! Prosíme Ťa, veď nás Duchom Svätým k pokore a láske, uč nás počúvať Tvoje rady a ochotne sa zapájať do Tvojho diela! Nech je aj naša cirkev mnohým na požehnanie! Amen.

Hospodin, jedine Ty môžeš pomôcť v boji medzi silným a bezmocným. 2.Kronická 14,10

Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. Lukáš 9,42

Skutky apoštolov 10,37-48 •   Modlíme sa za: Krajné (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

1. nedeľa po Zjavení Pána

Matúš 3,13-17

13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. 14 Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ 15 Ale Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak mu Ján už nebránil. 16 Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho. 17 A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Aj ja som milovaný/á. Krst Pána Ježiša ostane pre nás, kresťanov, trochu záhadou. Dokonca podľa slov samotného Pána Ježiša bol Jeho krst niečím, čo sa patrilo urobiť, niečím, čo bolo slušnosťou alebo dokonca zvykom. Jánov krst bol krstom pokánia z hriechov a začiatkom nového života pri príchode Mesiáša. No všetci vieme, že Pán Ježiš bol bez hriechu. Načo Mu potom bol tento krst pokánia? Myslím, že toto nebudeme vedieť presne zodpovedať. My sme však boli pokrstení krstom Pána Ježiša Krista. Stali sme sa tak Božími deťmi, patríme Kristovi, vzťahujú sa na nás všetky dôležité Božie zasľúbenia o Božej ochrane, prítomnosti a nakoniec aj zasľúbenie večného života. No mne sa zdá, že najdôležitejšie bolo to, čo zaznelo po Ježišovom krste a opakuje sa to rovnako aj pri našich krstoch: „Toto je Môj milovaný Syn…“ Túto vetu by sme si mali pripomínať aj my. Aj keď sme boli pokrstení ako deti a nepamätáme si svoj krst. Oveľa dôležitejšie je to, čo s nami Pán Boh pri krste urobil. Pri krste koná oveľa viac Pán Boh, než my: On zo mňa, aj z teba urobil milované Božie dieťa, pretože ma prijal krstom do Svojej rodiny a dal mi Svoje meno, kresťan (= patriaci Kristovi).

Modlitba: Ďakujem, Pane Ježišu, že som sa krstom mohol stať Tvojím milovaným dieťaťom. Veľa to pre mňa znamená. Daj, nech na to nezabúdam! Amen.

Boh, Hospodin, hovorí a oslovuje zem od východu slnka až po jeho západ. Žalm 50,1

Ježiš povedal učeníkom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu.“ Marek 16,15

Matúš 2,1-12 • Efežanom 3,1-7 • Izaiáš 60,1-6 •  Modlíme sa za: Kostolné (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 3,22-36

22 Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. 23 Krstil však aj Ján, a to v Ainóne blízko Salimu, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia ta prichádzali a dávali sa krstiť. 24 Ján totiž vtedy ešte nebol uväznený. 25 Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. 26 Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, ten, čo bol s tebou za Jordánom a o ktorom si vydal svedectvo, krstí a všetci prichádzajú k nemu.“ 27 Ján odpovedal: „Človek si nič nemôže vziať sám, ak mu to nebolo dané z neba. 28 Vy všetci mi môžete dosvedčiť, že som povedal: ‚Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.‘ 29 Kto má nevestu, je ženích. Ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, sa veľmi raduje zo ženíchovho hlasu. Tá moja radosť je úplná. 30 On musí rásť a ja sa musím umenšovať.“ 31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma jeho svedectvo. 33 Kto prijal jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34 Veď ten, koho Boh poslal, hovorí Božie slová, pretože Boh dáva Ducha bez miery. 35 Otec miluje Syna a všetko mu dal do rúk. 36 Kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev.

Priestor pre Krista. Túžiš niekedy po uznaní? Chceš, aby ťa ostatní videli a počuli? Ján Krstiteľ nám pripomína, že pravá veľkosť nespočíva v presadzovaní seba, ale v tom, že necháme Krista rásť v našich životoch. „On musí rásť, a ja sa musím umenšovať“ (J 3,30). Ako často túžime po obdivných pohľadoch a slovách uznania?! A ako veľmi sa snažíme zaujať…?! Jánov postoj je výzvou – ukazuje nám, že takáto túžba nás môže odvádzať od zmyslu života. Umenšovať sa neznamená znížiť svoju hodnotu. Znamená to nechať Boha konať naplno. Znamená to ustúpiť z centra a dôverovať tomu, že On vie, čo je najlepšie. Keď sa snažíme presadiť vlastnou silou, ľahko sa minieme cieľa. Keď sa však umenšujeme, otvárame sa pre Božie vedenie a Jeho moc. Je to proces, ktorý si vyžaduje úprimné sebaskúmanie, ochotu meniť sa, vzdať sa svojich predstáv a plánov. Niekedy to bolí. Ale prináša to slobodu a radosť, ktorá nepramení z nás samých, ale z Krista, ktorý je v nás. Nie je to ľahké – pustiť pýchu, súťaživosť, túžbu po uznaní. Ale práve vtedy, keď ustúpime do úzadia, môže On vystúpiť do popredia. A vtedy nachádzame pravú radosť – nie v sebe, ale v Ňom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že pri Tvojej veľkosti strácame pýchu. Odpusť, že Ťa málo vnímame, málo na Teba myslíme, a tak sa stráca naša pokora! Stále sa nám pripomínaj a posilňuj našu vieru v Teba! Amen.

Nech nám ani nenapadne, aby sme sa búrili proti Hospodinovi a odvrátili sa od Neho. Jozue 22,29

Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú. 1.Timoteovi 4,16

Izaiáš 8,20-23 •  Modlíme sa za: Košice – Terasa (KoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 3,14-21

14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“

Záchrana. Nikto nechce zahynúť. Túto základnú túžbu nosíme v srdci všetci. Preto ľudia utekajú pred vojnou, prírodnými katastrofami, či iným nebezpečenstvom. Túžba po záchrane je hlboko zakorenená v každom z nás. Ani Boh nechce, aby človek zahynul. Nestvoril nás pre zahynutie, ale pre večný život. Ježiš nás však varuje pred iným druhom zahynutia, než sú vojny, nešťastia alebo fyzická smrť. Varuje nás pred večným odlúčením od Boha v dôsledku hriechu. Smrť je len otázkou času, no zahynutie večné je otázkou večnosti. Boh miluje celý svet. Nielen tých, ktorí Ho milujú, ale aj tých, ktorí sa od Neho odvrátili. Jeho láska je bez hraníc – nekonečná a univerzálna. Dôkazom tejto lásky je to, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul. Keď Boh miluje, dáva – a dal to najvzácnejšie, čo mal. Veľkosť Jeho lásky sa ukazuje vo veľkosti Jeho obete. Aby sme nezahynuli, Boh urobil všetko potrebné. Jeho túžba je jasná: nikto nemusí zahynúť. Jeho láska je silnejšia než hriech, silnejšia než smrť. Je to dar, ktorý sa ponúka každému – aj mne, aj tebe. Je to pozvanie do večného života. A toto pozvanie môžeme prijať len vierou v Ježiša Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si miloval svet, a tak si pre nás zabezpečil spasenie skrze vieru v Krista. Odpusť, že často veríme viac tme, ako Jemu! Daj nám pochopiť a prijať pravú spasiteľnú vieru! Amen.

Ich smútok obrátim na radosť, po žiali ich poteším a rozveselím. Jeremiáš 31,13

Naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, pretože vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak ju budete mať i na úteche. 2.Korinťanom 1,7

1.Jána 2,8-11 •  Modlíme sa za: Košice (KoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 3,1-13

1 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. 2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ 3 Ježiš mu odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 4 Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ 5 Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘ 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9 Na to mu Nikodém odpovedal: „Ako sa to môže stať?“ 10 Ježiš mu odpovedal: „Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš? 11 Amen, amen, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, o tom vydávame svedectvo, ale vy neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 Nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.

Duchovné narodenie. Nikodém chce vedieť a vidieť viac. Preto prichádza k Ježišovi a Pán ho prijíma. Pánove slová mu ukázali nový rozmer života. Ak chceme vidieť Božie kráľovstvo, je potrebné narodiť sa druhýkrát. Duchovne sa narodiť! V prijatom svätom krste nám Pán Boh otvoril dvere k Božiemu kráľovstvu a Duchom nám dáva nový dych duchovného života. Bez tejto Božej pomoci by sme nemohli uzrieť Božie kráľovstvo. Pri krste sme pozývaní k duchovnému narodeniu, aby sme mohli nielen vidieť, ale aj zažívať prítomnosť Božieho kráľovstva a rásť do dospelosti. V ňom poznávať, aké sú Božie úmysly s nami, a konať podľa Božej vôle. Duchovným znovuzrodením patríme do Božej rodiny a v nej aj rastieme, dospievame a učíme sa aj prežívať Božiu blízkosť, Jeho lásku, pomoc, ale aj napomenutia, či pokarhania, ak sú potrebné (1Pt 2,1; 1Kor 3,2). To preto, aby sme z Božej milosti nevypadli a duchovne nezomreli. Prosme Pána Boha o Jeho pomoc, aby sme rástli nielen telesne, ale aj na duchu, aby sme raz boli s Pánom už na veky.

Modlitba: Pane náš, sme Ti vďační, že nás povolávaš k tomu, aby sme boli Tvojimi dietkami, ktoré žijú nielen telesným, ale aj duchovným životom. Znovuzroď a vychovávaj nás, prosíme, k večnému prebývaniu s Tebou v cirkvi, aj v našich rodinách! Amen.

Pán, Hospodin, Ty si začal ukazovať Svojmu služobníkovi Svoju veľkosť a Svoju mocnú ruku. 5.Mojžišova 3,24

Ježiš sa modlí: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si Mi dal, boli so Mnou tam, kde som Ja; aby videli Moju slávu, ktorú si Mi dal.“ Ján 17,24

5.Mojžišova 18,14-19 • Modlíme sa za: Košeca (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 2,13-25

13 Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. 14 V chráme našiel tých, čo predávali dobytok, ovce a holuby, i peňazomencov, čo tam sedeli. 15 Urobil si z povrazov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal mince a poprevracal stoly 16 a tým, čo predávali holuby, povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte tržnicu z domu môjho Otca!“ 17 Tu si jeho učeníci spomenuli, že je napísané: Horlivosť za tvoj dom ma stravuje. 18 Židia mu na to povedali: „Aké znamenie nám ukážeš, že to smieš robiť?“ 19 Ježiš im odpovedal: „Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.“ 20 Židia však hovorili: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ 21 No on hovoril o chráme svojho tela. 22 Keď vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že to hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré Ježiš povedal.23 Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. 24 Ježiš sa im však sám nezdôveroval, pretože on poznal všetkých 25 a od nikoho nepotreboval svedectvo o ľuďoch. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

Miesto pre Boha. Žiaľ, starosť o svet nás niekedy ovládne až do takej miery, že čas pre Pána Boha odtláčame na perifériu svojich záujmov a vzťah k Pánu Bohu začne byť formálny. To nie je dobré. Keď Pán Ježiš vošiel do jeruzalemského chrámu, bol zhrozený z toho, čo tam našiel. Na mieste, kde mal byť priestor na modlitbu, počúvanie Božieho slova, spoločenstvo veriacich, našiel – trhovisko. Miesto vyhradené na spoločenstvo s Pánom Bohom zaplnila starosť o svet a mamon. Iste bolo Božím úmyslom, aby Pán Ježiš nechal odstrániť z tohto miesta to, čo tam našiel. Ako je to možné, že Židia konanie Pánovo spochybňovali? Spochybňovať toto konanie môže iba ten, kto zabúda na Pána Boha vo svojom živote a miesto vyhradené Bohu zaplní niečím iným, než modlitbou a Božím slovom. Ak by človek na Pána Boha nezabúdal, vedel by, že v každom dni svojho života má mať chvíle, ktoré má venovať svojmu vzťahu k Pánu Bohu. Nie iba formálne, ale živou vierou. Ak Pán Ježiš prichádza do nášho srdca, nájde v ňom pre Seba miesto? Nezdráhajme sa počúvať Jeho rady, povzbudenia, ale aj napomenutia a karhania, ak sú potrebné! A urobme všetko tak, ako nám povie, aby sme boli Jeho chrámom!

Modlitba: Pane, prosíme Ťa, zmiluj sa nad nami, ak sme Ťa svojím zlým konaním zarmútili. Odpusť nám naše hriechy a pomôž nám k náprave. Amen.

Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť? Ezechiel 33,11

Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu. Ján 3,21

Títovi 2,11-14 •  Modlíme sa za: Košariská – Priepasné (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu