Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Skutky apoštolov 20,17-38

17 Pavol poslal z Milétu odkaz do Efezu a pozval k sebe starších cirkvi. 18 Keď prišli k nemu, povedal im: „Vy viete, že od prvého dňa, ako som prišiel do Ázie, po celý čas som bol medzi vami. 19 Slúžil som Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, čo na mňa doľahli pre úklady Židov. 20 Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. 21 Naliehavo som Židom aj Grékom vydával svedectvo o obrátení k Bohu a o viere v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz, hľa, Duch ma núti ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 Viem len to, čo mi Duch Svätý v každom meste dosvedčuje, že ma čakajú putá a súženie. 24 Pravda, pokiaľ ide o môj život, neprikladám tomu nijakú cenu. Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoje poslanie a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: vydať svedectvo o evanjeliu Božej milosti. 25 Nuž a teraz viem, že nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo, už neuvidí moju tvár. 26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo som vám ohlasoval celý Boží zámer, nič som nezamlčal. 28 Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prevrátene, len aby strhli učeníkov na svoju stranu. 31 Preto bdejte a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. 32 Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. 33 Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. 34 Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. 35 Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: ‚Blaženejšie je dávať, ako prijímať.‘“ 36 Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil. 37 Všetci sa pustili do veľkého plaču, hádzali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najväčšmi však žalostili preto, lebo im povedal, že už nikdy neuvidia jeho tvár. A odprevadili ho až na loď.

Boh nám ešte dáva čas milosti, aby sme mohli vyrovnať svoje účty. Často pri pohreboch ľudia hovoria o lúčení, o tom, ako sa so zosnulým videli naposledy, čo si posledné povedali, čo mohlo byť lepšie, inak. A veľakrát blízki zosnulého nemajú čo povedať, mnohí z nich sa nerozlúčili v dobrom, ani s láskou. Tento biblický text je plný nádherných teologických myšlienok, o každej vete by sa dala napísať krásna kázeň. Ale táto pasáž je vlastne Pavlovou rozlúčkou. Všimnime si, ako jasne a priamo sa stavia za svoju prácu, za všetko, čo urobil a povedal, za to, ako žil. Nehovorí poslucháčom žiadne výčitky, ani sa nepovyšuje. Dá im nakoniec len zopár rád a odporúčaní, ako žiť a ako sa starať o svoj cirkevný zbor. – – Milý brat, milá sestra, bude to takéto pri tvojom odchode z tejto zeme? Budeš vedieť povedať slová na rozlúčku vyrovnane, bez pretvárky? Budeš môcť o svojom živote vydať dobré svedectvo ako Pavol? Pán Boh nám ešte dnes dáva čas milosti, aby sme si mohli vyrovnať svoje účty, napraviť krivdy, ktoré sme napáchali, povedať svojim drahým všetko, čo sme nestihli. Mnohí takúto milosť nemali. Využime tento čas a túto milosť.

Modlitba: Pane Bože, pomôž mi čeliť mojim chybám a zraneniam, ktoré som spôsobil iným. Daj mi silu sa ospravedlniť, daj mi odvahu priznať, že som spravil chyby. Pomôž mi, aby som si pred sebou samým, aj pred inými vedel priznať svoje omyly a aby som sa pokúsil napraviť to, čo ešte môžem. Amen.

Teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a nakloňte svoje srdce k Hospodinovi. Jozua 24,23

Pavol hovorí: „Nezamlčal som vám nič užitočné, ale ohlasoval a učil som vás verejne i po domoch. Naliehavo som Židom aj Grékom vydával svedectvo o obrátení k Bohu a o viere v nášho Pána Ježiša.“ Skutky apoštolov 20,20.21

Zjavenie 19,4-9 • Modlíme sa za: Uhrovec (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 20,1-16

1 Keď vzbura ustala, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a pobral sa do Macedónska. 2 Prešiel jeho územím, vytrvalo ich povzbudzoval Božím slovom a prišiel do Grécka. 3 Tam strávil tri mesiace a potom sa chystal odplaviť do Sýrie. No Židia mu strojili úklady, preto sa rozhodol pre návrat cez Macedónsko. 4 Sprevádzali ho Pyrrov syn Berojčan Sópatros, Tesaloničania Aristarchos a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos. 5 Oni však išli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní. 7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo na druhý deň chcel odcestovať. Reč pretiahol až do polnoci. 8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, svietilo mnoho lámp. 9 Istý mládenec menom Eutychus sedel v obloku a pretože Pavol hovoril dlho, tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol dolu z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, bol mŕtvy. 10 Ale Pavol zišiel dole, pritisol sa k nemu, objal ho a povedal: „Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.“ 11 Potom sa vrátil hore, lámal a jedol chlieb a dlho, až do svitania, rozprával. Potom odišiel. 12 Chlapca priviedli živého a to ich veľmi potešilo. 13 My sme nasadli na loď skôr a zamierili sme odtiaľ smerom k Assu, kde sme mali vziať na palubu Pavla. Tak nám to prikázal, lebo chcel putovať po súši. 14 Keď sa s nami v Asse stretol, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali do blízkosti Chiosa; ďalší deň sme pristáli na Samose a o deň neskôr sme prišli do Milétu. 16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol podľa možnosti na deň Turíc v Jeruzaleme.

Pomôžme vstať z mŕtvych tým, ktorí vypadli z nášho spoločenstva. Už ste niekedy zaspali v kostole? Počas piesní a liturgie sa to podarí len málokomu, ale kázeň je na to výborná príležitosť. To, že niekto zaspal počas niekoľkohodinovej kázne, je úplne uveriteľné a ľahko predstaviteľné – to by sa mohlo stať pokojne aj dnes. To, že Pavol za ním išiel a vzkriesil ho – to sa nám pre dnešok a pre naše cirkevné zbory až také reálne nezdá. Lenže ľudia v našich cirkevných zboroch takto zaspávajú a vypadávajú veľmi často. Asi nie telesne, ale duševne, duchovne. Rovnako aj mysle mnohých bratov a sestier už takto vypadli z našich kostolov. Z okna ich vyhodila nuda, nezrozumiteľnosť, pokrytectvo, možno aj náš nezáujem. Je úlohou každého z nás: byť Pavlom, ktorý za takýmto človekom pôjde a pomôže mu vstať. Pavol prišiel za chlapcom a objal ho, cítil, že v ňom je ešte život. To je aj tvoja úloha, milý čitateľ! Choď dnes za niekým, kto vypadol z okna tvojho spoločenstva, koho duša vypadla z tvojho cirkevného zboru. Objím ho, prejav ľudskosť, pokús sa ho vzkriesiť svojou láskou a prijatím.

Modlitba: Hospodine, pomôž mi vidieť, kto v mojom okolí potrebuje moju záchranu; pomôž mi vidieť, kto sa vzdialil od nášho cirkevného zboru, a pomôž mi konať s vierou a láskou, ako konal apoštol Pavol. Amen.

Povedal som: „Dám pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom.“ Žalm 39,2

Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. Bratia moji, nemá to tak byť! Jakub 3,10

Lukáš 22,14-20 • Modlíme sa za: Uhorské (NoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 19,23-40

23 V tom čase vznikla nemalá vzbura pre toto učenie. 24 Istý zlatník menom Demeter vyrábal strieborné Artemidine chrámiky a tým umožňoval remeselníkom nemalý zárobok. 25 Raz týchto remeselníkov a robotníkov, ktorí pri tom pracovali, zhromaždil a povedal im: „Muži, viete, že svoj blahobyt máme z tohto remesla, 26 a vidíte a počujete aj to, že tento Pavol presvedčil a zviedol značný zástup nielen v Efeze, ale takmer po celej Ázii. Hovorí, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú bohmi. 27 Takto nám nielen hrozí nebezpečenstvo, že naše remeslo stratí vážnosť, ale ani chrám veľkej bohyne Artemis si nebudú vážiť a ešte sa začne rúcať veleba tej, ktorú uctieva celá Ázia i celý svet.“ 28 Keď to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 29 V celom meste zavládol zmätok, spoločne sa hrnuli do divadla a strhli so sebou aj Pavlových spoločníkov, Macedónčanov Gája a Aristarcha. 30 Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili. 31 Aj niektorí aziarchovia, ktorí boli jeho priateľmi, mu poslali odkaz s prosbou, aby nešiel do divadla. 32 Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení panoval dokonalý zmätok a viacerí ani nevedeli, prečo sa tam zišli. 33 Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si pokynom ruky vyžiadal ticho a chcel ľudu povedať obrannú reč. 34 No keď zistili, že je to Žid, všetci jednohlasne asi dve hodiny kričali: „Veľká je efezská Artemis!“ 35 Keď mestský pisár upokojil zástup, povedal: „Muži, Efezania, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemis a jej obrazu, ktorý padol z neba? 36 Keďže to naozaj nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete nič robiť unáhlene. 37 Priviedli ste totiž týchto mužov, hoci sa nedopustili svätokrádeže a ani sa nerúhali našej bohyni. 38 Ak teda Demeter a s ním spojení remeselníci vznášajú proti niekomu žalobu, tým sa zaoberajú verejné súdy a na to sú prokonzuli. Nech žalujú tam. 39 Ak si ešte niečo žiadate, vyrieši sa to na zákonnom zhromaždení. 40 Veď nám hrozí nebezpečenstvo, že za dnešok nás obvinia zo vzbury, lebo nemáme ako vysvetliť túto vzburu.“ Po tých slovách rozpustil zhromaždenie.

Čestnosť, alebo pretvárka. Aj dnes (tak, ako každý deň) sa rozhoduješ žiť: pre pravé, alebo pre falošné, dočasné poklady. Možno, že máš prácu, v ktorej musíš niekedy urobiť to, čo nie je správne, čo sa Pánu Bohu nepáči. Ako postupovať, keď musím zabezpečiť rodinu, zaplatiť réžiu a príjem potrebujem? Mám pracovať aj v takej práci? – – Demeter v meste Efeze svojim zamestnancom poskytoval nemalý zárobok. Bolo to na základe výroby strieborných Dianiných chrámov. Ak mali v rodine tento chrám, verili, že ich Diana ochráni. V meste bol aj obrovský chrám zasvätený tejto Diane. Do tohto prichádza apoštol Pavol so svojimi učeníkmi a zvestujú, že iba pravý Boh v Ježišovi Kristovi môže človeka zachrániť, odpustiť mu hriechy. Zamestnávateľ sa zľakol, že príde o svoj biznis, a tak rozdúchal v Efeze pekelnú vzburu. Ako sa to skončilo? Zvíťazil krik? Pamätáte? Aj pred Pilátom zvíťazil krik. Možno tam vtedy, ale iba do času. – – My dnes žime čestne pred Pánom, nedajme sa odradiť, zastrašiť falošným krikom, prácou, ktorá je proti Božím zásadám. Naším pravým pokladom je spása v našom Pánovi Ježišovi Kristovi a čestnosť v myšlienkach i skutkoch.

Modlitba: V mene Pána Ježiša Krista sa modlíme a vyznávame, že niekedy sa zľakneme a pridáme sa k falošnému kriku, alebo pretvárke. Odpusť nám a pomôž nám, Pane, žiť s Tebou v čestnosti, a tak Ťa oslavovať tu i raz v nebesiach. Amen.

„Očakávali ste mnoho, ale je z toho málo. Keď ste to doviezli domov, Ja som to odfúkol. Prečo?“ pýta sa Hospodin zástupov. „Pre Môj dom, ktorý je v troskách. Každému z vás však ide len o vlastný dom.“ Aggeus 1,9

Ježiš hovorí: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať.“ Lukáš 11,42

1.Korinťanom 10,16.17 • Modlíme sa za: Turíčky (NoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 19,8-22

8 Pavol vošiel do synagógy, kde smelo hovoril; tri mesiace viedol s nimi rozhovory a presviedčal ich o Božom kráľovstve. 9 Keď sa však niektorí zatvrdzovali, odmietali veriť a pred zástupom potupovali učenie, opustil ich, oddelil učeníkov a každý deň viedol rozhovory v Tyranovej škole. 10 Toto trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. 11 Boh konal skrze Pavla neobyčajné mocné činy. 12 Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. 13 Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúšali vysloviť meno Pána Ježiša nad tými, čo mali zlých duchov, a hovorili: „Zaklínam vás za pomoci Ježiša, ktorého hlása Pavol.“ 14 Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. 15 Ale zlý duch im odpovedal: „Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?“ 16 A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich oboril, zmocnil sa dvoch z nich a tak ich dobil, že ušli z toho domu nahí a doráňaní. 17 O tejto udalosti sa dozvedeli všetci Židia i Gréci, čo bývali v Efeze; na všetkých doľahla bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša. 18 Prichádzali mnohí z tých, čo uverili, vyznávali a priznávali sa k svojim skutkom. 19 Ba viacerí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich pálili. Keď zrátali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných. 20 Takto Pánovou mocou slovo rástlo a mocnelo. 21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol v Duchu, že prejde cez Macedónsko a Achájsko a pôjde do Jeruzalema. Povedal si: „Pobudnem tam a potom sa musím pozrieť aj do Ríma.“ 22 Do Macedónska poslal dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, no sám ostal istý čas v Ázii.

Trpezlivosť vydávať svedectvo. Apoštol Pavol tri mesiace smelo vydáva svedectvo v synagóge, ale ľudské srdcia bez Ducha Božieho neprijímajú zvesť o Božom kráľovstve. Tri mesiace a nič – žiadne prebudenie. Pavol si mohol zúfať, lamentovať: Bože, ja končím; vidíš, ako sa snažím, ale Tvoje učenie neprijímajú, naopak potupujú. Napriek tomu sa Pavol nesťažuje a nenarieka. Iste nerád opúšťa toto spoločenstvo. Z textu sa dozvedáme, že potom každý deň káže v škole Tyranovej. Chcel by som podčiarknuť každý deň. A v tejto škole – tam, kde sa ľudia ochotne podvolia Božiemu vedeniu, sa dejú veľké veci. Spoločenstvo rastie, ľudia sa túžia stretávať, sú hladní po Božej milosti. Prejavuje sa to telesnými a duševnými uzdraveniami. Sú tam židovskí zaklínači, ktorí nedokázali to, čo Ježiš konal skrze apoštola Pavla. Mnohí, ktorí uverili, prichádzali a vyznávali svoje skutky. Takto mocou Pánovou rástlo slovo Pánovo a dokazovalo silu. – – Povzbudenie pre nás: 1. Vydávaj o Kristu svedectvo a nedaj sa odradiť; 2. Prichádzaj čo najčastejšie do spoločenstva; 3. Rozprávaj, zdieľaj sa o skutkoch, ktoré zažívaš na ceste viery.

Modlitba: Pane, Kriste, náš Spasiteľ, jediná Cesta, Pravda i Život, aj dnes je čas prosiť za naše spoločenstvo, ale aj za naše srdcia, aby boli plné Tvojho Ducha. Obživ nás Svojou mocou, nech sme radostní kresťania. Haleluja. Amen.

Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil. 2.Mojžišova 15,1

Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. 1.Korinťanom 14,15

Skutky apoštolov 10,(21-23)24-36 • Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 18,23 – 19,7

23 Tam strávil nejaký čas a potom šiel ďalej. Postupne prechádzal cez galatskú krajinu a Frýgiu a posilňoval všetkých učeníkov. 24 Do Efezu prišiel istý Žid, menom Apollo, pôvodom z Alexandrie. Bol to výrečný muž a zbehlý v Písmach. 25 Apollo bol poučený o Pánovej ceste. Rozprával v zápale ducha a presne učil o Ježišovi, hoci poznal iba Jánov krst. 26 Začal smelo hovoriť aj v synagóge. Keď ho počuli Priscilla a Akvila, vzali ho bokom a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste. 27 Keďže Apollo chcel prejsť do Achájska, bratia ho povzbudili a napísali učeníkom, aby ho prijali. Keď ta prišiel, veľmi pomohol tým, čo vďaka milosti uverili. 28 Dôrazne totiž vyvracal argumenty Židov, keď verejne dokazoval pomocou Písem, že Ježiš je Mesiáš.

19,1 Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu, kde našiel niekoľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý.“ 3 Na to povedal: „Akým krstom ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ 4 Pavol im povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša.“ 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali. 7 Bolo ich asi dvanásť.

Duchovný rast je dôležitý! Pri čítaní tohto príbehu vnímame, aké je dôležité správne pochopenie učenia Božieho slova, ako aj vplyvu Ducha Svätého v živote kresťanov. Príbeh Apolla, výrečného a vzdelaného Žida, ktorý hovoril a učil o Ježišovi, hoci poznal len krst Jánov, je pre nás povzbudením. Apollo sa bol ochotný učiť viac, keď ho Priscilla a Akvila dôkladnejšie vyučili ceste Božej. To nám pripomína, že aj keď sme už veriacimi možno dlho, vždy je priestor na rast a hlbšie pochopenie Božieho slova. Pavol v Efeze stretol učeníkov, ktorí nepočuli o Duchu Svätom. Po ich stretnutí s Pavlom a po prijatí krstu v mene Ježiša Krista, Duch Svätý zostúpil na nich a hovorili jazykmi a prorokovali. Tento moment zdôrazňuje moc Ducha Svätého a Jeho dôležitosť pre kresťanský život. Duch Svätý nás nielen posilňuje, ale aj vedie, učí a dáva nám schopnosti, ktoré slúžia na budovanie cirkvi. Tento príbeh je pre nás povzbudením, že máme byť otvorení Božiemu vedeniu a pôsobeniu Ducha Svätého. Nech nás Duch Svätý vedie k hlbšiemu pochopeniu a žitiu Božieho slova. Modlime sa, aby sme boli citliví na vedenie Ducha Svätého a pripravení rásť v poznaní a milosti nášho Pána Ježiša Krista.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že sa môžeme učiť jeden od druhého. Odpusť, že často nemám ochotu odpútať sa od starých predstáv a posunúť sa ďalej. Daj mi tých správnych učiteľov a najmä lásku k Tvojmu Slovu. Amen.

Hospodin povedal Mojžišovi: „Ty mu povieš všetko, čo ti prikážem.“ 2.Mojžišova 7,1.2

Hlásaj slovo, naliehaj vo vhodný i nevhodný čas, presviedčaj, karhaj, povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a ponaučením. 2.Timotejovi 4,2

Matúš 22,1-14 – Modlíme sa za: Turany (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 18,1-22

1 Potom sa rozlúčil s Aténami a prišiel do Korintu. 2 Tam našiel istého Žida, menom Akvila, pôvodom z Pontu, ktorý nedávno prišiel z Itálie, a jeho manželku Priscillu. Obaja prišli preto, lebo na základe Klaudiovho nariadenia museli všetci Židia opustiť Rím. K nim sa teda pridal, 3 a keďže ovládal ich remeslo, ostal u nich bývať a pracovať. Boli totiž výrobcami stanov. 4 Každú sobotu potom viedol rozhovory v synagóge a presviedčal Židov i Grékov. 5 Keď z Macedónska prišli Sílas a Timotej, Pavol sa celkom venoval kázaniu slova a vydával svedectvo Židom, že Ježiš je Mesiáš. 6 Ale keď sa mu protivili a rúhali sa, otriasol si odev a povedal im: „Vaša krv na vašu hlavu! Ja som čistý. Odteraz pôjdem k pohanom.“ 7 Odišiel teda odtiaľ a vošiel do domu človeka menom Titius Justus, ktorý uctieval Boha a jeho dom sa nachádzal v tesnom susedstve synagógy. 8 No predstavený synagógy Krispus spolu s celým svojím domom uveril v Pána a mnohí Korinťania, ktorí počúvali, uverili a dávali sa krstiť. 9 V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: „Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj! 10 Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.“ 11 Usadil sa tam teda na rok a šesť mesiacov a učil ich Božie slovo. 12 Keď bol Gallio prokonzulom v Achájsku, Židia jednomyseľne povstali proti Pavlovi a predviedli ho pred tribúnu 13 so slovami: „Tento človek navádza ľudí, aby uctievali Boha v rozpore so Zákonom.“ 14 Pavol sa už-už chystal otvoriť ústa, no Gallio povedal Židom: „Židia! Keby išlo o nejakú neprávosť alebo zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí. 15 No ak sú to spory o slová, mená alebo o váš zákon, to si vybavte sami. V takýchto veciach ja nechcem byť sudcom.“ 16 A odohnal ich od tribúny. 17 Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sóstena a zbili ho priamo pred tribúnou. Ale Gallio tomu nevenoval žiadnu pozornosť. 18 Pavol tam zostal ešte mnoho dní. Potom sa však s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať vlasy, lebo dal sľub. 19 Keď prišli do Efezu, nechal ich tam. Sám vošiel do synagógy a viedol rozhovory so Židmi. 20 Keď ho prosili, aby zostal dlhší čas, nesúhlasil, 21 no pri rozlúčke povedal: „Ak to bude Boh chcieť, znova sa k vám vrátim.“ A odplavil sa z Efezu. 22 Keď prišiel do Cézarey, vystúpil, pozdravil cirkev a odišiel do Antiochie.

Túžba po Jeho, alebo našej vôli? Pavol bol muž, ktorý po spoznaní Pána Boha svoj život zmenil. Uvedomil si, že je hriešny a že napáchal hrozné veci. Dnes čítame, že Pavol koná Božiu vôľu: prichádza do Korintu, usilovne pracuje a na nič sa nevyhovára. Stretáva sa s ľuďmi, ktorí ho pre jeho vieru nemajú radi. V šiestom verši čítame, že Pavol ostáva čistý, pretože urobil, čo mal – povedal ostatným evanjelium a to, či túto zvesť ľudia prijmú alebo nie, to už nie je na ňom. Pán Boh Pavlovi dáva zasľúbenie, že sa nemá báť, nemá mlčať, ale rozprávať, pretože Boh je s ním. (Toto zasľúbenie platí aj pre nás.) Pavol v Korinte ostáva ešte mnoho dní, ale keď sa čas naplnil, odchádza na iné miesta so slovami, že ak Pán Boh bude chcieť, aby sa vrátil, tak to urobí. Porovnajme si Pavla s Jonášom. Podobne ako Pavol bol i Jonáš Bohom poslaný na určité miesto, aby hlásal Božie pravdy, no Jonáš uteká opačným smerom, a keď nakoniec nemá na výber, v meste Ninive, kam ho Hospodin poslal, Jonáš veľmi neochotne hovorí Božiu zvesť. Aj napriek Jonášovej neochote sa Pán Boh postaral o to, aby celé Ninive činilo pokánie. V závere knihy čítame, že Jonáš sa nahneval, pretože nechcel, aby sa Pán Boh nad Ninive zľutoval a odpustil im. – – Kde sa vo svojom živote nachádzaš ty? Si Pavol, alebo si Jonáš?

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Tvoje milosrdenstvo, ktoré chceš žiť aj skrze nás. Odpusť, že niekedy chcem skôr súd pre druhých. Vlož do mňa Kristovu myseľ, nech Ťa nesklamem. Amen.

Hospodin je Bohom práva. Blahoslavení sú všetci, čo Ho očakávajú. Izaiáš 30,18

Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. Jakub 1,5

Ján 6,47-51 – Modlíme sa za: Turá Lúka (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

7. nedeľa po Svätej Trojici

Ján 6,30-35

Kto nám dáva najlepšie dary? Napriek zázraku nasýtenia zástupov sú ľudia stále hladní. Niektorí opäť vyhladli fyzicky, niektorí sú hladní len po senzáciách, ale v zástupe, ktorý doslova prenasleduje Ježiša, sú aj takí, ktorí sú hladní po Chlebe života. Aj z nášho textu je opäť evidentné, že Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. Židovský národ dostával počas svojho putovania, z Egypta do zasľúbenej zeme, od Hospodina na púšti mannu. Bol to dar od Boha, ale jeho účinok bol len dočasný tak, ako bola dočasná a nedokonalá obeť izraelského národa v starozákonnej dobe. Až Ježišovým príchodom na zem a Jeho smrťou na Golgote sa obeta stala dokonalou. On nám daroval Seba, ako dokonalý pokrm, ktorý nasýti všetky naše potreby. Netreba nikam chodiť. On stojí a klope na dvierka nášho srdca. Pustíme ho tam aj dnes?

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Chlieb života, ktorým je Pán Ježiš. Odpusť, že niekedy nás zaujíma iba pozemské nasýtenie. Posilňuj nás na vnútornom človeku, nech máme správne ciele. Amen.

Pán hovorí: „Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať.“ Žalm 32,8

Ježiš mu odpovedal: „Ty Ma nasleduj!“ Ján 21,22

Skutky apoštolov 2,41-47 • 2.Mojžišova 16,2-3.11-18 • Žalm 11 • Modlíme sa za: Trnava (BaS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Skutky apoštolov 17,16-34

16 Medzitým, čo Pavol čakal na nich v Aténach, v duchu sa rozčuľoval, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu. 17 Preto sa v synagóge rozprával so Židmi a tými, čo uctievali Boha a každý deň hovoril na námestí s náhodnými okoloidúcimi. 18 Do rozhovoru sa s ním púšťali aj niektorí filozofi, epikurejci a stoici. Jedni sa pýtali: „Čo to chce tento táraj povedať?“ Iní zasa hovorili: „Zdá sa, že hlása cudzie božstvá.“ To preto, lebo zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie. 19 A tak ho vzali so sebou, odviedli na Areopág a povedali: „Radi by sme sa dozvedeli, čo je to za nové učenie, ktoré ty hlásaš. 20 Veď to, čo predkladáš našim ušiam, je čosi neslýchané, preto sa chceme dozvedieť, čo to má byť.“ 21 Všetci Aténčania, ako aj prisťahovalci z cudziny sa totiž nevenovali ničomu inému, len že rozprávali alebo počúvali niečo nové. 22 Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: „Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. 23 Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. 24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, 25 ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. 26 On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, 27 aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. 28 V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici: ‚Veď sme jeho rodom.‘ 29 Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti. 30 Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie. 31 Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“ 32 Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: „Radi si ťa o tom vypočujeme, ale až inokedy.“ 33 A tak Pavol od nich odišiel. 34 Niektorí muži mu však uverili a pripojili sa k nemu. Medzi nimi bol Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní.

Veľké príležitosti! Spomínaš si na svoje veľké šance? Mohol to byť víťazný gól, mohla to byť láska ako hrom, mohla to byť kariéra, mohol to byť zážitok. Apoštol mal obrovskú príležitosť zatriasť „gréckym svetom“ a možno mohol byť z toho „list Aténskym“. Dočítame sa však o výsmechu a inteligentnom poslaní Pavla „do kelu“. Prečo? Gréci vraj mali záľubu počúvať novinky. Po ničom inom nebažili viac a boli „ochotní rozprávať alebo počúvať niečo nové“. Vyzerá to však tak, že už neboli takí ochotní podľa noviniek aj žiť. – – Aká je najväčšia príležitosť v živote človeka? Najväčšia príležitosť je hovoriť/vyznávať a počúvať/prijímať, že nie sme sami ponechaní v ríši smrti. Počuť, že v Kristovi máš nádej života a večnosti, a zvestovať toto posolstvo radosti – to je tvoja najväčšia životná šanca a príležitosť. Apoštol to vyjadril skrze vzkriesenie Pána Ježiša. V Ňom a s Ním je Boh s nami. Skrze Krista sme živí a máme pravú nádej života: „Ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“ Pre apoštola je však najväčšia životná príležitosť každého človeka práve spojenie osobného každodenného praktického života s počúvaním a rozprávaním o Vzkriesenom.

Modlitba: Pomáhaj mi, mocný Pane neba i zeme, aby som s Tebou žil každodenne. Nech v mojich ústach i ušiach neznejú len prázdne slová, ale nech prúdi mnou „život zhora“. Daruj mi, prosím, ešte šancu – viac než to, čo počuť chcem, porozumieť tomu, čo hovoriť potrebujem. Amen.

Vo svojich srdciach nezmýšľajte zle jeden o druhom! Zachariáš 7,10

Všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. 1.Petra 3,8

Zjavenie 3,1-6 – Modlíme sa za: Trenčín (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

AUGUST

Skutky apoštolov 17,1-15

1 Keď precestovali cez Amfipolis a Apollóniu, prišli do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga. 2 Pavol ako zvyčajne išiel medzi nich a po tri soboty viedol s nimi rozhovory o Písmach 3 a tak im vysvetľoval a dokazoval, že Mesiáš mal trpieť a vstať z mŕtvych, a že tento Ježiš, ktorého vám zvestujem, je Mesiáš. 4 Niektorí z nich sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi vrátane veľkého počtu Grékov, ktorí uctievali Boha, a nemálo vznešených žien. 5 Ale žiarliví Židia vzali si akýchsi podliakov z ulice, vyvolali rozruch medzi spodinou a rozbúrili mesto. Napadli Jásonov dom a chceli Pavla a Sílasa vyviesť pred ľud. 6 Keď ich však nenašli, odvliekli Jásona a niektorých bratov k predstaveným mesta a volali: „Tí, čo prevracajú celý svet, prišli aj sem 7 a Jáson ich prijal. A všetci títo konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo hovoria, že kráľom je Ježiš.“ 8 Takto pobúrili dav i predstavených mesta, ktorí to počúvali. 9 Keď však dostali od Jásona a ostatných záruku, prepustili ich. 10 Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Beroje. Len čo ta prišli, vošli do židovskej synagógy. 11 Tunajší Židia boli šľachetnejší ako v Tesalonike. Prijímali slovo so všetkou ochotou a každý deň skúmali Písmo, či je to naozaj tak. 12 A tak mnohí z nich uverili a takisto nemálo gréckych žien i mužov z vyšších vrstiev. 13 Len čo sa však Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol hlása Božie slovo aj v Beroji, prišli aj ta znepokojovať a poburovať zástupy. 14 Bratia teda hneď vyslali Pavla, aby šiel k moru; Sílas a Timotej ostali tam. 15 Ale tí, čo Pavla sprevádzali, zaviedli ho až do Atén. Tam prevzali príkaz pre Sílasa a Timoteja, aby čo najskôr prišli za ním, a vrátili sa.

Iný kraj, iný mrav. Evanjelista Lukáš podáva faktografickú správu o Pavlovej ceste naprieč Gréckom. Jeho cesty sú priame a jasné: prísť do lokality, kde je židovská komunita. Podľa možností navštíviť synagógu a zvestovať Krista vo vzkriesenom Ježišovi Nazaretskom. Tento biblický text nepriamo poukazuje na Pavlovu vytrvalosť a priamočiarosť. Musel mať vždy jasný cieľ – aj keď často začínal odznova, v novom prostredí a s novými ľuďmi. – – Si vytrvalý? Si odhodlaný a neúnavný? Máš jasne stanovené ciele svojej viery a svojho života v Kristovi? Iba jasná motivácia totiž dokáže odolať rôznym náladám. Býva to často tak, že čo dedina, čo mesto, to iné móresy. Čo človek, to príbeh. Páči sa mi to, že si Lukáš neodpustí žiarlivosť Tesaloničanov a akúsi priateľskejšiu dušu obyvateľov Beree. Šľachetnosť Berejčanov spočívala v tom, že boli ochotní s Pavlom každodenne skúmať Písmo. Každý z nás si nesie genetickú výbavu a tiež návyky či zlozvyky z rodiny a prostredia. Iba skutočná motivácia lásky Kristovej prekonáva všetky naše rozličnosti. Nezabudol si na to?

Modlitba: Pane, buď milostivý i mne hriešnemu, keď mnohých často súdim, či nimi pohŕdam. Sám mám brvno v oku, ale iným vyťahujem smietku. Bože, daj mi prosím lásku Tvojho Syna, aby som hľadal to, čo spája, a nie čo rozdeľuje. Amen.

Či nie si to Ty, Hospodin, Bože náš? V Teba dúfame. Jeremiáš 14,22

Boh nám dal večný život a tento život je v Jeho Synovi. 1.Jána 5,11

1.Jána 5,6-10 – Modlíme sa za: Trenčianske Stankovce (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Filipanom 4,10-23

10 Veľmi som sa zaradoval v Pánovi, že sa už zasa raz rozvinula vaša starostlivosť o mňa. Pravda, aj predtým ste na to mysleli, ale nemali ste príležitosť. 11 Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Lebo ja som sa naučil vystačiť s tým, čo mám. 12 Viem sa aj uskromniť a viem žiť i v hojnosti. Vo všetkom a do všetkého som zasvätený: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť aj trieť núdzu. 13 Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje. 14 Ale dobre ste urobili, že ste sa ma ujali v mojom súžení. 15 Veď aj vy, Filipania, viete, že odkedy som začal ohlasovať evanjelium po svojom odchode z Macedónska, ani jedna cirkev nemala účasť na mojich výdavkoch a príjmoch, jedine vy. 16 Aj do Tesaloniky ste mi raz, ba aj druhý raz poslali, čo som potreboval. 17 Nie že by som túžil po dare, ale túžim po ovocí, ktoré sa rozmnožuje vo váš prospech. 18 Dostal som všetko, ba mám hojnosť; som zaopatrený tým, čo som od vás prijal prostredníctvom Epafrodita. Je to príjemná obeta ľúbeznej vône, milá Bohu. 19 Môj Boh vám splní každú vašu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša. 20 A Bohu, nášmu Otcovi, sláva na veky vekov. Amen. 21 Pozdravujte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Pozdravujú vás bratia, ktorí sú so mnou. 22 Pozdravujú vás všetci svätí, najmä tí, čo sú z cisárovho domu. 23 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom. Amen.

Mnoho ľudí sa sťažuje, že má málo. Mnoho ľudí sa sťažuje, že má málo toho, čo potrebujú pre svoj život. A pritom to vôbec nemusí byť pravda. Mnohokrát sa nám zdá, že máme málo – oproti ľuďom, ktorí majú viac než my sami. A miesto spokojnosti s tým, čo máme – prichádza tichá závisť. Nemusí byť nejako viditeľná, len vyvoláva v človeku pocit nedostatku. Rovnako sa môže stať, že si ľudia nevšimnú potreby druhých, ktorí strádajú a skutočne nemajú, ako sa hovorí, „čo do úst“. A prenechávajú túto zodpovednosť na druhých, lebo si myslia, že majú sami málo, respektíve ich vinia, že si za to môžu takíto ľudia sami. – – Apoštol Pavol ďakuje za to, čo má. V hojnosti i chudobe. A ďakuje práve filipským kresťanom, že sa starajú o jeho život, ktorý je naplnený zvesťou evanjelia. Ďakuje za to, že sa vedia podeliť, a vidí, že slová o vzájomnej láske a pomoci padli na úrodnú pôdu ich srdca. Vníma zmenu ich vnútra (zasiahnutého Kristom) ako niečo vzácne, čo nie je všetkým, čo počúvali a počujú evanjelium, prirodzené. Stávajú sa svetlom sveta a soľou zeme pre ďalšie spoločenstvá. Spoločenstvá i jednotlivcov, ktorí skutkom lásky môžu o to viac zvestovať Pána Ježiša. – – Ako je to s nami? Máme dosť, či stále pociťujeme nedostatok? Vieme sa deliť ako filipskí kresťania? A ak sa delíme, robíme to z lásky a ochoty srdca, či preto, že musíme? Prajem nám, aby v každom okamihu skutku lásky druhým ľuďom tento voňal rozkošnou vôňou Božej prítomnosti.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za to, že máme dostatok pre seba, aj na konanie dobra. Odpusť, že príliš hundrem na svoj život namiesto vďačnosti. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech šírim dobro. Amen.

Ako vysoko je nebo nad zemou, tak Jeho milosť prevyšuje tých, čo sa Ho boja. Žalm 103,11

Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť, aby tak, ako zavládol hriech v smrti, aj milosť vládla skrze spravodlivosť k večnému životu skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Rimanom 5,20-21

Matúš 18,1-6 • Modlíme sa za: Trebišov (ŠZS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.