Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 11,1-4

1 Raz sa Ježiš na niektorom mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ 2 Ježiš im povedal: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. 3 Chlieb náš každodenný dávaj nám každý deň, 4 a odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“

Najdôležitejšia modlitba. Iste sa radi a často modlíte, však? Modlíme sa vlastnými slovami, podľa predlohy, slovami piesne či básne. Ale iba jedna modlitba je tá najdôležitejšia, pretože je darom od samého Pána Ježiša pre Jeho učeníkov, a teda aj pre nás všetkých: Je to Modlitba Pánova. Áno, presne tá modlitba, ktorú nás naučili naši rodičia, starí rodičia. Napriek tomu, že je stará už takmer 2 000 rokov, nie je nemoderná ani zastaralá. Pretože ju vyslovil Pán Ježiš ako vzor pre naše modlitby. Odpovedal tak na prosbu učeníkov, aby ich naučil modliť sa. Aj my sa chceme naučiť modliť, chceme naučiť modliť sa naše deti, vnúčatá, krstné deti. Tak ich ako prvú modlitbu naučme túto Modlitbu Pánovu! Pretože v nej je obsiahnuté úplne všetko, za čo sa máme modliť. Každá jedna jej prosba má svoj hlboký význam a je vzorom pre naše osobné modlitby. Náš reformátor Martin Luther vyzýva, aby sme sa túto modlitbu modlili denne, aspoň raz, alebo aj viackrát. Pretože inak sa ochudobňujeme o jej hĺbku. Tak nezabudnime aj dnes po svojej osobnej modlitbe vysloviť nahlas: Otče náš, ktorý si v nebesiach…

Modlitba: Pane, nauč ma modliť sa! Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje… Amen.

Pas Svoj ľud Svojou berlou. Micheáš 7,14

Kristus ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za zvestovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela. Efežanom 4,11-12

 Malachiáš 3,13-18 • Modlíme sa za: Liptovský Ján (LOS)

Lukáš 10,38-42

38 Ako išli ďalej, vošiel do jednej dediny, kde ho prijala do domu istá žena menom Marta. 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slová. 40 Marta však bola veľmi zaneprázdnená s obsluhou. Zrazu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, aby mi pomohla!“ 41 Pán jej však povedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Určenie priorít. Hovoríme: „Rýchla doba!“ Áno, lebo veľa chceme stihnúť a času máme málo. Ponuky a reklamy v nás často vzbudzujú „rajskú“ žiadostivosť očí podobne, ako to pri Eve dokázal satan. Nestratili sme pri tom naháňaní sa to „málo, vlastne jedno!“? Pán Ježiš nekritizuje Martu za jej starostlivosť. Neodsudzuje jej ochotu, že ich chce zaopatriť. Avšak jej snaha nemá z nej urobiť otroka ustarostenosti a oberať ju o dôležitejšiu prioritu. Nemá ju obrať o čas s Ježišom – čas Mu načúvať i čas Ho uctievať. Náš duchovný život nemá platiť daň za naše hmotné nároky a žiadosti. To, čo nestihneme tu na zemi, nebude prekážkou tomu, čo nám je pripravené a nebude odňaté v nebi! Výška večnej odmeny totiž nezávisí od veľkosti našej ustarostenosti. A je značný rozdiel v tom, či kvôli príprave nedeľného obeda nemáme čas ísť uctievať Hospodina, alebo kvôli nedeľnému uctievaniu sa omeškáme s prípravou nedeľného obeda. Priority si určujeme my sami, ale dobrá rada nášho Pána je na nezaplatenie.

Modlitba:Ďakujem Ti, Pane Bože, že čas s Tebou je na nezaplatenie. Odpusť, že často ho míňam na nepodstatné veci sveta. Nech Tvoj Svätý Duch rozlieva lásku v našich srdciach a tá nech nás vedie ku Kristovi. Amen.

Hospodin obháji Svoj ľud, nad Svojimi služobníkmi sa zľutuje. 5.Mojžišova 32,36

Či sa Boh nezastane Svojich vyvolených, ktorí k Nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich? Lukáš 18,7

 1.Korinťanom 3,(1-3)4-8 • Modlíme sa za: Liptovský Hrádok – Dovalovo (LOS)

Lukáš 10,25-37

25 Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 26 Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ 28 „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“ 29 Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Nato Ježiš začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. 33 No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘ 36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“

Požehnané usvedčenie. Byť usvedčený, prichytený pri neúprimnosti, klamstve či úskoku je vždy nepríjemné. Usvedčený má dve možnosti: tvrdohlavo veci popierať, alebo uznať svoju vinu a vyvodiť dôsledky. V udalosti nám Ježiš Kristus poskytuje zopár usvedčení: kňaz i levíta boli usvedčení, že neprejavili súcit. Tak minimálne premárnili príležitosť stať sa lepšími ľuďmi, keď nepreukázali milosrdenstvo podľa požiadavky Božieho zákona, ktorá prikazuje prejaviť milosrdenstvo dokonca cudzincom. Diskutujúceho zákonníka usvedčil z dvoch vecí: že dobre pozná Boží zákon a že má dobrý úsudok. Usvedčil ho, že má dobré predpoklady k tomu, aby mohol prijať dve Ježišove výzvy: „To čiň a budeš žiť“ a „Choď a rob podobne“. Pán Ježiš poznal zámer špekulatívnych otázok zákonníka. Avšak nevypoklonkoval ho od Seba s výčitkou, nedal mu nálepku špekulanta. Pomáha mu, aby dobré predpoklady vztiahol na seba a uskutočňoval ich v praxi. Usvedčenie z teoretickej viery má byť na požehnanie pre praktickú. Praktická služba mení všednosť dňa na oslavu Božej lásky a milosti.

Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Bože, že nás usvedčuješ. Odpusť, že sa tomu vyhýbame. Veď nás cestou pokánia ku životu služby. Amen.

Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Žalm 127,1

Šimon Mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili, ale na Tvoje slovo spustím siete.“ Len čo tak urobili, chytili veľké množstvo rýb. Lukáš 5,5.6

 Rimanom 4,1-8 • Modlíme sa za: Liptovský Hrádok (LOS)

Lukáš 10,17-24

17 Sedemdesiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj démoni!“ 18 On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. 19 Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i nad všetkou mocou nepriateľa. Nič vám neuškodí. 20 No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“

21 V tej hodine zaplesal Ježiš v Duchu Svätom a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si to maličkým. Áno, Otče, tak sa ti to zapáčilo. 22 Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec. Ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ 23 Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte, 24 lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“

Radosť zo spásy. Keď sa Ježišovi učeníci vrátili z misie po Judsku, jasali, boli celí bez seba. Nemysleli si, že budú robiť také zázraky, aké robili. Keď niekto urobí zázrak, je to určite očarujúce a ľudia ho začnú vnímať akosi inak. Stane sa dôležitým. Ak zázrak urobím ja v Ježišovom mene, tak to bude veľmi milé prekvapenie a budem sa radovať. Stop, zastavme sa a načúvajme, čo hovorí Ježiš: „Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“ Tu Ježiš zdôrazňuje, čo je dôležitejšie pre človeka. Byť spasený je viac, než robiť zázraky. Čo ti teda spôsobuje väčšiu radosť? To, že ťa Ježiš spasil, alebo to, že si urobil zázrak v Ježišovom mene? Mnohí z nás asi také zázraky neurobia, ako robili učeníci. Ale mnohí z nás sa môžu tešiť, že naše mená sú zapísané v knihe života. Raduješ sa často z toho, že máš večný život skrze Ježiša Krista?

Modlitba: Daj mi, Pane, pravú radosť tešiť sa z môjho spasenia skrze Ježiša Krista. Amen.

Vtedy poznáš, že Ja som Hospodin, ktorý nedopustí,  aby boli zahanbení tí, čo v Neho dúfajú.  Izaiáš 49,23

Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť, lebo Duch Svätý vás v tej chvíli poučí, čo máte hovoriť. Lukáš 12,11-12

 5.Mojžišova 7,6-12 • Modlíme sa za: Liptovská Sielnica (LOS)

Lukáš 10,1-16

1 Potom Pán určil sedemdesiatdva iných a rozoslal ich pred sebou po dvoch do každého mesta a na každé miesto, kam chcel sám ísť. 2 I povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo. Proste preto Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! 3 Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. 4 Neberte si mešec ani kapsu, ani obuv! Cestou sa pri pozdrave s nikým nezdržujte! 5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ 6 Ak tam bude syn pokoja, spočinie na ňom váš pokoj. Ak nie, vráti sa k vám. 7 Zostaňte potom v tom dome! Jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Nechoďte z domu do domu! 8 Keď vojdete do ktoréhokoľvek mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. 9 Uzdravujte tam chorých a hlásajte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ 10 Ak prídete do niektorého mesta a neprijmú vás, vyjdite do jeho ulíc a vyhláste: 11 ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Vedzte však, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.‘ 12 Hovorím vám, že Sodomčanom bude v ten deň ľahšie ako tomu mestu. 13 Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali mocné činy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a sedeli v popole. 14 Ale Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. 15 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Až do podsvetia zostúpiš! 16 Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. A kto pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“

Hlásajte evanjelium! Pán Ježiš posiela učeníkov po dvoch na miesta, kam sa aj On sám chystá ísť. Učeníci by mali byť takou Jeho predzvesťou a hovoriť o tom, že sa priblížilo kráľovstvo Božie. Boli hodnoverní, tí sedemdesiati učeníci? Aký dojem zanechali na tom mieste, kam prišli? Nepokazili to a nezanechali zlé meno Ježišovi? Určite to neboli super ľudia a pravdepodobne aj oni zlyhávali. Veď nakoniec tí sedemdesiati Ho opustili a zostali pri Ježišovi iba dvanásti. Ježiš potrebuje verných, ktorí sa spoliehajú na Neho, nie na svoj mešec (bankový účet). Sú odvážni, poslušní, kráčajú za Ním, hoci majú strach. Sám Ježiš im hovorí: „Posielam vás ako ovečky medzi vlkov.“ Bude to niekedy ťažké, neznesiteľné a ponižujúce. Ale ak nepôjdeme a budeme sa chcieť vyhnúť nepríjemnostiam, ktoré určite prídu, potom nikto nebude počuť radostnú zvesť o tom, že prichádza Božie kráľovstvo, že prichádza Spasiteľ. Možno sa nám správanie niektorých ľudí nebude páčiť, možno nás aj vyženú z niektorých miest, ale ak len časť z nich porozumie, že je tu Božie kráľovstvo, príde k nim Ježiš a potom Ho prijmú ako svojho Spasiteľa. A to je poslanie Ježišovho učeníka. Buď aj ty takým učeníkom, ktorý znesie útrapy evanjelia. Veď niektorí prijmú spasenie a Ježiša skrze tvoju službu.

Modlitba: Pane náš, ďakujeme, že aj nás si povolal, a že aj nás si pripravoval pre život viery už od krstu, a že aj nás posielaš do tohto sveta, aby sme zvestovali a konali aj skutky lásky, ktoré sú v dnešnej dobe zázrakom, čo mení ľudské srdcia. Amen.

Nenechal som si Tvoju spravodlivosť pre seba. Rozprával som o Tvojej vernosti a spáse. Neutajil som Tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením. Žalm 40,11

Pavol píše: „Našli sme odvahu vo svojom Bohu ohlasovať vám uprostred mnohých zápasov Božie evanjelium.“ 1.Tesaloničanom 2,2

 Lukáš 19,1-10 • Modlíme sa za: Liptovská Porúbka (LOS)

Nedeľa Deviatnik – SEPTUAGESIMA

Matúš 20,1-16

1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. 2 Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí 4 a povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ 5 A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. 6 Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?‘ 7 Povedali mu: ‚Keď nás nikto nenajal!‘ Hovorí im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘ 8 Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ 9 Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. 10 Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: 12 ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ 13 On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý?‘ 16 Tak budú poslední prví a prví poslední.“

Nespravodlivý Boh? Keď dočítame toto podobenstvo, sme prekvapení, častokrát možno aj pobúrení nad tým, ako Boh môže byť taký nespravodlivý. Veď ak by nám toto urobil náš zamestnávateľ a vyplatil by nám, ktorí sme odviedli 80 % práce, toľko isto ako tomu, ktorý sa zúčastnil len na záverečnom procese, boli by sme rovnako prekvapení, diskriminovaní, a čo ja viem čo ešte. Ekonomika a financie jednoducho nepustia. Pri tomto podobenstve však nejde o ekonomiku, ale o milosť. Pochopil som to ešte ako mládežník, keď som cez prázdniny navštívil sestru mojej nebohej starej mamy vo Važci. Bola to jednoduchá a pobožná žena. Veľa sme sa spolu rozprávali o Bohu. A vždy sa mi pochválila, čo nového sa dočítala v Tranovskom kalendári alebo v Evanjelickom posli. Keď sme si v ten večer prečítali práve toto evanjelium, povedala mi: Milanko, vždy sa čudujem tomu, ktorý pracoval celý deň, že sa takto hnevá. Veď to, že som s Pánom už od mojich prvých nádychov, keď ma pri krste prijal a omilostil, je pre mňa tá najkrajšia vec v mojom živote. Teta Žofka, ako sme ju volali, už nie je medzi nami, ale jej exegéza tohto podobenstva mi učarovala nadobro. Áno, Boh nie je spravodlivý, lebo jednému odpustí desať hriechov denne a inému aj tristo. Ale v tom je Jeho spravodlivosť, ktorá omilosťuje hriešnika, hoci si to vôbec nezaslúži.

Modlitba: Pane môj, ďakujem za Tvoju milosť voči mne, za to, že si našiel aj mňa a požehnával si ma a odmeňoval nad mieru. Vďaka, vďaka, Pane môj, amen.

On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť. Izaiáš 40,29

Pavol píše: „Pán mi povedal: ‚Stačí ti Moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.‘“ 2.Korinťanom 12,9

Filipanom 2,12-13 • Jeremiáš 9,22-23 • Žalm 18,21-51 • Modlíme sa za: Rimavský seniorát

Lukáš 9,57-62

57 Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ 58 Ježiš mu však odpovedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ 59 Iného zas vyzval: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ 60 Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ 61 A iný zas hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ 62 Ježiš odpovedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Krok viery. Pozeráme sa na troch ľudí, ktorí chcú nasledovať Pána Ježiša. Prvý muž je plný odhodlania a nadšenia: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Pán Ježiš ho však férovo upozorňuje na to, že táto cesta nebude jednoduchá. Nasledovať Ježiša znamená doslova nasledovať bezdomovca, ktorý nemá, kde by hlavu sklonil. Potom prichádza druhý chlapík. Najskôr však chce pochovať otca. Chce dodržať zvykové práva a bojí sa, čo by na to povedali ľudia, keby tak neurobil. Viera sa však nepozerá na to, čo povedia ľudia. Nepozerá sa na to, čo si pomyslia a aký budú mať na mňa názor. Viera sa pozerá na to, čo o mne povie Pán Ježiš. Ako tretí prichádza muž, ktorý sa chce najprv rozlúčiť so svojou rodinou. Aj to je nám na ňom sympatické a nerozumieme, prečo mu to Pán Ježiš nedovolí. Tento obraz nám pripomína niečo, s čím sme sa stretli už v Starej zmluve. Keď Eliáš povoláva Elizea do prorockej služby, ten si tiež od neho vyžiada povolenie k rozlúčke so svojou rodinou. Eliáš to povolenie dáva. Pán Ježiš nie. Ježiš je totiž viac než Eliáš. Jeho nasledovníci sa nesmú pozerať dozadu, do minulosti. Nasledovanie Pána je radikálne vzdanie sa minulosti a vykročenie za Ním: Krok odvahy viery. Ak to urobíme, potom znova nájdeme to, čo sme zdanlivo stratili – istotu v Kristovi, uznanie v očiach svätého Boha a nielen rodinu Božích detí, ale aj obnovenie vzťahu s pozemskou rodinou. Lebo všetko bude meniť Kristus.

Modlitba:Ďakujeme Ti, Pane Bože, že nás povolávaš do Svojej služby. Odpusť, že ju poriadne nechápeme a málo sa na ňu pripravujeme. Premieňaj nás zvnútra, nech sme Tvojimi dobrými pracovníkmi. Amen.

Bože môj, volám vo dne – neodpovedáš. Volám v noci – neviem sa utíšiť. Žalm 22,3

Ježiš v dňoch Svojho pozemského života mocným hlasom a so slzami prednášal modlitby a prosby Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý pre Svoju bohabojnosť. Židom 5,7

Ján 6,16-21 • Modlíme sa za: Liptovská Kokava (LOS)

Lukáš 9,51-56

51 Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. 52 Poslal pred sebou poslov, aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny, 53 tam ho však neprijali, lebo bol rozhodnutý ísť do Jeruzalema. 54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ 55 On sa obrátil k nim a pokarhal ich. 56 A odišli do inej dediny.

Nezneužívajme Božie slovo. Správanie Jakuba a Jána v tomto príbehu nás možno pohorší. Je však zároveň výstrahou pre nás a naše konanie. My možno neprivolávame oheň na samaritánske dediny, ale biblickými veršami ospravedlňujeme svoj hnev a nesprávne konanie. Obaja navrhujú zlú vec, ale majú pre to hlboko biblické odôvodnenie. Odvolávajú sa na proroka Eliáša, ktorý v 1. kapitole 2. knihy kráľovskej zoslal oheň na päťdesiat poslov kráľa Achazju. Tam bol však úplne iný kontext jeho konania – šlo o útok na proroka a zároveň dokázanie Hospodinovej moci nad ekrónskym bohom Baalzebúbom. V našom príbehu však ide iba o urazené ego Ježišových učeníkov. Židia a Samaritáni sa navzájom neznášali. Židia sa považovali za pravovernejších. Okrem toho, za Eliáša platil ešte zákon. Za Ježiša platí evanjelium s láskou k nepriateľom. Neraz, podobne aj my, doslova zneužívame Božie slovo pre svoje sebecké ciele, či ospravedlnenie svojho hnevu. Žiaľ, aj v našej cirkvi máme skupiny veriacich, ktorí sa doslova oháňajú biblickými veršíkmi, a predsa okolo seba rozsievajú zlobu a nenávisť. Dajme si na to pozor, lebo aj toto je rúhanie voči Bohu, hoci občas znie veľmi dobre a zbožne.

Modlitba: Bože, ďakujeme, že si Svojím Duchom nakoniec zastavil Eliáša, ako aj apoštolov, a zastavuješ aj nás, keď chceme chŕliť oheň na „nepriateľov“. Odpusť, že Ťa nepočúvame vždy, a daj nám prosím citlivé a poslušné srdce voči Tvojmu Duchu. Amen.

Muž bolestí, pred ktorým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a my sme si Ho nevážili.  Izaiáš 53,3

Pozrite: „Hľa, človek!“ Ján 19,5

 Kolosanom 2,8-15 • Modlíme sa za: Limbach (BaS)

Lukáš 9,46-50

46 Začali medzi sebou uvažovať, kto z nich je najväčší. 47 Ježiš však poznal, o čom vo svojom srdci uvažujú. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba 48 a povedal: „Kto by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ 49 Vtedy Ján povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Bránili sme mu v tom, pretože nechodí s nami.“ 50 Ježiš mu však odpovedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“

Kto sa učí u Krista, tomu sluší pokora. Učeníci považovali Ježiša za pozemského kráľa a šlo im o postavenie v kráľovstve, ktoré Ježiš zriadi. Nechápali, čo im hovoril o Svojej smrti. Namiesto toho, aby si to pamätali, začali sa hádať, kto z nich je najväčší. On im symbolickým konaním dal dieťa za vzor – dieťa nemá žiadne zásluhy a nemôže sa ničím preukázať – a stotožnil sa s ním. Zodpovedá to i rabínskej zásade: Vyslanec nejakého človeka je ako on sám. Pre učeníkov to bolo pokorujúce. Keď sa začneme povyšovať, je zrejmé, že nám tiež chýba pokora. Ježiš nám oznamuje, že medzi nami majú panovať iné kritériá: Kto sa pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom. Toto vyučovanie znie paradoxne a pre mnohých je ťažko pochopiteľné. – – Keď sa budeme učiť pokore, budeme sa učiť i vzájomnej tolerancii. Naša viera bude rásť a bude zrejmé, u koho sa učíme. Ale rozumieme tolerancii správne? Nie je bezbrehým splynutím s kadejakým závanom ľudského učenia a mudráctva, ale má slovom Božím dané mantinely. Keď učeníci nemohli vyhnať démona a videli iného muža, ako vyháňa démonov, povedali mu, aby to nerobil. Ale Ježiš im hovorí, že v duchovnom boji o Jeho kráľovstvo nemá závisť miesto. Máme mať otvorený a priateľský postoj voči kresťanským pracovníkom z iných skupín. Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – nech je prekliaty!

Modlitba: Pane, Ty stále poznáš našu myseľ a počuješ aj naše rozhovory. Učíš nás, že tam, kde nie je pokora, sú hádky a ďalšie hriechy. Daj, prosíme, aby sme sa pokorne merali Tvojím slovom a dbali na to, aby všetko, čo hovoríme a robíme, bolo na Tvoju chválu a nieslo Tvoju pečať. Amen.

Takto hovorí Hospodin: „Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Jeremiáš 6,16

Túžime však, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo sú pre vieru a trpezlivosť dedičmi prisľúbení. Židom 6,11-12

 Ozeáš 2,20-25 • Modlíme sa za: Levoča (TaS)

Lukáš 9,37-45

37 Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišiel veľký zástup. 38 Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: „Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa! 39 Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; sotva ho opúšťa a tak ho gniavi. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ 41 Ježiš povedal: „Ach, neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás?! Priveď sem svojho syna!“ 42 Ako chlapec prichádzal, démon ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi. 43 Všetci žasli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom: 44 „Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ 45 Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.

Ježiš – premožiteľ trápenia. Na vrchu premenenia sme počuli hlas z neba, ale teraz zostupuje Pán dolu, kde sa uprostred zástupu ozýva hlas jedného otca. Ten naliehavo volá a prosí kvôli svojmu synovi: Veď je môj jediný. Príčina nemoci je prisudzovaná démonovi. Vidíme tu obraz ľudského pokolenia symbolizovaného posadnutým synom, ktoré je pod vládou hriechu a nedokáže ho vyslobodiť žiadny človek. Ten otec prosil aj učeníkov, ale oni neboli schopní mu pomôcť. Lukáš sústreďuje našu pozornosť na Ježišovu výčitku zástupu a na stretnutie so synom. Vidíme aj dôsledok stretnutia Ježiša s démonom: ten sa snaží až do poslednej chvíle získať nad chlapcom moc. Ale Syn Boží sa zjavil na to, aby maril diablove skutky. Keď Ježiš chlapca uzdravil, čítame krásnu poznámku: a vrátil ho otcovi. Je to symbolické. On prišiel ako jediný Syn Otca, aby zachránil, čo bolo zahynulo. Tak nám celý príbeh ukazuje na Ježiša. A v závere všetci žasli nad velebnosťou Božou. Prítomní svojím úžasom dávajú najavo, že Ježiš to urobil ako zmocnenec Boží. On niečo z tej slávy z vrchu premenenia priniesol aj do utrpenia sveta a umožnil ľuďom zahliadnuť záblesk Božieho majestátu. Prišiel, aby sme v Ňom mali Pána, ktorý je viac než čokoľvek, z čoho máme strach.

Modlitba: Nebeský Otče, príchod Božieho kráľovstva v Tvojom Synovi mení aj našu situáciu. Ukazuješ nám Svoju moc, aby sme pochopili, že všetci potrebujeme Tvoju spásu. Už sa nemusíme báť nepríjemností a nemusíme mať strach, ktorý nás prenasleduje. Pretože si Immanuel a si mocnejší než všetky mocnosti zla. Amen.

Všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, sú veľkí ziskuchtivci, od proroka až po kňaza, všetci podvádzajú. Ranu Môjho ľudu liečia povrchne. Hovoria: „Pokoj, pokoj.“ Pokoja však niet. Jeremiáš 6,13-14

Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra. Rimanom 12,9

 Náhum 1,2-6 • Modlíme sa za: Levice (DNS)