Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Korinťanom 12,1-10

 1 Ak sa treba chváliť, aj keď to neosoží, prejdem k videniam a Pánovým zjaveniam. 2 Viem o človeku v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi — či v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie — uchvátený až do tretieho neba. 3 A viem o tom istom človeku — či v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie —, 4 že bol uchvátený do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5 Týmto sa teda budem chváliť. Sebou samým sa nebudem chváliť, iba ak slabosťami. 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, poviem len pravdu. Zdržím sa však toho, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral, a tak aby som sa nepovyšoval. 8 Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. 9 Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Silní v Kristovi. Nemáte občas pocit, že okolo vás je plno „silných“ ľudí? Zvládajú, čo im príde do cesty; majú odpoveď na všetky otázky a vždy ten správny názor; sú sebavedomí, úspešní a šťastní. V skutočnosti je táto navonok prezentovaná sila tenkou škrupinou, pod ktorou sa skrýva zraniteľné jadro človeka. Všetci sme ľahko dotknuteľní a viera v Pána Ježiša pri tom nie je žiadnym talizmanom. Apoštol Pavel to dobre poznal. Na jednej strane mal videnia a zjavenie od Pána, ktoré nás napĺňajú úžasom (áno, hovorí tu o sebe). Na druhej strane aj on mal svoj „osteň“. Išlo pravdepodobne o chronický zdravotný problém, ktorý zasahoval do toho najdôležitejšieho, čo mu ležalo na srdci: do služby Pánovi. Napriek modlitbám zostalo toto utrpenie súčasťou jeho života – ale zároveň Pavel dostal uistenie o Kristovej milosti. Pán totiž nikdy neprestáva budovať náš charakter. Patrí k nemu aj pokora a lepšie pochopenie druhých ľudí na základe osobnej skúsenosti. Aj takto môžu cez nás vidieť Božiu tvár – a potom sme spoločne silnejší v Kristovi.

Modlitba: Pane, nevieme, prečo sú niektorí z nás ušetrení ťažkostí a iní nie. Ale Ty vieš všetko a Ty nás miluješ. Prosíme, nech sa z našich sŕdc za žiadnych okolností nevytratí dôvera voči Tebe. Amen.

Hospodinovi, tvojmu Bohu, patria nebesia i nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej.  5.Mojžišova 10,14

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých On miluje. Lukáš 2,14

Lukáš 9,51-56 • Modlíme sa za: Bohunice (DNS)

2.Korinťanom 11,16-33

 16 Znova hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný. Ak však áno, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa aj ja trochu v niečom pochválil. 17 Čo hovorím o tejto chvále, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný. 18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, budem sa aj ja tak chváliť. 19 Veď ako rozumní radi znášate nerozumných! 20 Znášate, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď sa vás niekto zmocňuje, keď sa niekto povyšuje, keď vás niekto bije po tvári. 21 S hanbou to hovorím, lebo vraj sme boli slabí. Ak sa však niekto v niečom opovažuje — hovorím ako nerozumný —, opovážim sa aj ja. 22 Sú Hebreji? Som aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovo potomstvo? Aj ja. 23 Sú služobníci Krista? — Hovorím ako nerozumný: Tým viac som ja! Prežil som viac námah, viac väzení, oveľa viac bitiek, často na dosah smrti. 24 Od Židov som dostal päť ráz štyridsať úderov bez jedného, 25 tri razy ma palicovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori. 26 Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách hroziacich od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, 27 v námahe a lopote, často bez spánku, o hlade a smäde, často v pôstoch, v chlade a v nahote; 28 a okrem toho všetkého denne na mňa dolieha starosť o všetky cirkvi. 29 Veď kto trpí slabosťou, že by som aj ja neutrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, že by to aj mňa nepálilo? 30 Ak sa treba chváliť, budem sa teda chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa dal strážiť mesto Damask, aby ma uväznil, 33 ale unikol som z jeho rúk; v koši ma totiž spustili otvorom v hradbách.

Buď vždy tým, kým ťa urobil Kristus. Chceme, aby nás druhí ľudia nejako videli a vnímali. Často to chceme iba kvôli sebe: aby sme niečo dosiahli, uspokojili svoje vlastné túžby a ciele. Niekedy je čas aj na tieto veci – ale nemal by to byť zmysel celého nášho života. Boh nás povoláva v láske, a to znamená predovšetkým: vidieť svojho blížneho a byť ochotný k službe. Apoštol Pavel – ešte ako Saul – to pochopil pri svojom stretnutí s Pánom Ježišom pri Damasku. Dalo by sa povedať, že sa stal apoštolom nad apoštolmi. Z jeho „bláznivej chvály“ by sme mohli usúdiť, že si na tom zakladal. V skutočnosti mu nič nemohlo byť protivnejšie. Keď sa takto „chválil“, išlo mu o jediné: aby evanjelium a jeho osobné svedectvo o Pánovi nestratilo nič zo svojej dôveryhodnosti. Musel totiž zápasiť s tými, ktorí iba predstierali, že patria Kristovi – a pritom chceli dosiahnuť vlastné túžby a ciele. To nie je cesta kresťana. My máme vďaka Pánovi tú pravú hodnotu. Sme viac ako len užitoční. Sme požehnaní. Nepotrebujeme zo seba silou-mocou robiť niekoho. Nemusíme nič predstierať. Buďme autentickí. Buďme takí, akými nás urobil Pán. Kým je On v nás, všetko je OK.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme za to, že môžeme byť Tvoji. V srdci a zmýšľaní, v každom slove, rozhodnutí aj skutku. Daj, prosíme, aby sme takto boli svetlom evanjelia pre ľudí okolo nás. Amen.

Luk hrdinov sa láme, zamdlení sa opasujú silou.  1.Samuelova 2,4

Pavel píše: „Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“  2.Korinťanom 12,10

Zachariáš 8,11-17 • Modlíme sa za: Blatnica (TuS)

2.Korinťanom 11,1-15

1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Áno, znášajte ma! 2 Veď horlím za vás Božou horlivosťou a zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás predviedol Kristovi ako čistú pannu. 3 Bojím sa však, aby sa vaše mysle neodvrátili od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou ľstivosťou. 4 Keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Ježiša, než sme vám hlásali my, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než ste dostali, vy to pokojne znášate. 5 Ja si však myslím, že v ničom nezaostávam za veľkými apoštolmi. 6 Ak aj som nedoukom v reči, nie však v poznaní; veď sme vám to vo všetkom a všetkým dokázali. 7 Vari som sa dopustil hriechu tým, že som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo zvestoval Božie evanjelium? 8 Iné cirkvi som ochudobnil tým, že som prijal od nich podporu, aby som mohol slúžiť vám, 9 a aj keď som bol u vás a ocitol som sa v núdzi, nikomu som nebol na ťarchu. Veď v čom som pociťoval núdzu, vypomohli mi bratia, ktorí prišli z Macedónska. A tak vo všetkom som sa chránil a budem sa chrániť, aby som vám nebol na ťarchu. 10 Je vo mne Kristova pravda, preto moju chválu v krajoch Achájska nič nezadrží. 11 Prečo? Azda preto, že vás nemilujem? Boh to vie! 12 Čo teda robím, budem robiť aj naďalej, aby som odňal zámienku tým, ktorí hľadajú príležitosť vychvaľovať sa a ukazovať sa, že sú takí ako my. 13 Sú to totiž falošní apoštoli, ľstiví pracovníci, ktorí sa tvária ako Kristovi apoštoli. 14 A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15 Nie je to nič prekvapujúce, ak sa aj jeho služobníci tvária ako služobníci spravodlivosti. Ich koniec bude primeraný ich skutkom.

Nedaj sa oklamať. Kto a ako by to dokázal? Odpoveď nachádzame v dnešnom biblickom texte a kresťania v Korinte mali s tým bohaté skúsenosti. Ponúkalo sa im aj iné evanjelium, prijímali iného ducha, zvestovali im iného Krista. Ovocím toho bolo morálne bahno, v ktorom uviazli. Dnes zažívame niečo podobné. Posolstvo, ktoré akceptuje moderný človek, sa od toho biblického líši. Niekedy podstatne, inokedy je tomu biblickému rafinovane podobné. Tak ako chytrácky oklamal a zviedol had Evu spochybnením Božieho príkazu a úmyslu, tak to robí aj dnes. Áno, stojí za tým satan. Často ako posol svetla, ktorý chce človeku len dobre. Ak chceš rozoznať jeho klamstvo a chytráctvo, musíš mať spoľahlivý kompas. Tým je znalosť Božieho slova a poslušnosť Jeho Duchu.

Modlitba: Milý náš nebeský Otče, náš nepriateľ nás žiaľ ľahko dokáže oklamať. Pomôž nám Tvojím Duchom porozumieť pravde, veď Tvoj Syn je Pravda. Daruj nám trpezlivosť s tými, ktorí sa nechali oklamať a pomôž aj im spoznať Tvoju pravdu. Amen.

V stíšení a dôvere bude vaša sila. Izaiáš 30,15

Božie kráľovstvo totiž nespočíva v reči, ale v moci. 1.Korinťanom 4,20

Izaiáš 57,17-19(20.21) • Modlíme sa za: Betliar (GeS)

2.Korinťanom 10,12-18

 12 My sa však neodvažujeme zaradiť sa medzi tých, či porovnávať sa s tými, čo odporúčajú samých seba; veď sú nerozumní, keď sa merajú podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. 13 No my sa nebudeme nadmerne chváliť, ale podľa miery, ktorú nám vymedzil Boh, aby sme prišli až k vám. 14 Veď sa nevystatujeme, ako keby sme neprišli až k vám, pretože s Kristovým evanjeliom sme sa dostali až k vám. 15 Ani sa nadmieru nechválime cudzou námahou, veď máme nádej, že ako sa bude vzmáhať vaša viera, tak sa aj naša vážnosť medzi vami zväčší v súlade s určenou mierou, 16 a tak budeme môcť zvestovať evanjelium aj v krajoch mimo vás a nebudeme sa chváliť tým, čo už je hotové tam, kde pracovali iní. 17 No kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. 18 Veď nie ten je osvedčený, kto sám seba odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

Nevzdávaj sa! Kto by netúžil po úspechu vo svojom snažení? A aké sú kritériá úspechu, kto ich stanoví a kto vyhodnotí? A aké sú kritériá úspechu v zvesti evanjelia? Priveľa otázok. Apoštol Pavel mal mnoho ľudských dôvodov to v Korinte vzdať a ísť ďalej. Nevzdal to, vedel, že do Korintu ho viedol Duch Svätý. Jeho túžbou a nádejou bolo, že dosiahne hojný úspech a tým bude to, že vzrastie viera Korinťanov (v.15). Meradlo úspechu netkvie v ľudskom hodnotení. Nevzdávaj sa, buď verný tam, kde ťa chce mať Ježiš Kristus. Je najvyšší čas pochopiť a poznať, kde sú „naše Korinty“ a ísť s evanjeliom aj do ťažkého a problematického prostredia a nečakať, že ono príde k nám. Vernosť a úspech našej služby zmeria Pán.

Modlitba: Pane náš, teší nás pochvala od ľudí, ale pomôž nám slúžiť Ti tak, aby sme ju dostali od Teba. Aby aj vďaka nám rástla viera tých, ktorým môžeme poslúžiť Tvojou dobrou správou – evanjeliom. Amen.

Potom sa Izraeliti obrátia a budú hľadať Hospodina, svojho Boha. S bázňou sa obrátia k Hospodinovi a Jeho dobrote v čase, ktorý príde. Ozeáš 3,5

Každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. Matúš 7,8

1.Mojžišova 33,1-4(5-7)8-11 • Modlíme sa za: Beckov (PoS)

24. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 17,20-24(25-30)

 20 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. 21 Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 Vtedy vám povedia: ‚Hľa, tam je! Hľa, tu je!‘ Ale vy nechoďte, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň.

(25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.)

„Archa“ vykúpenia. Nóach a potopa. To ide spolu ruka v ruke. Potopa nezachvátila ľudstvo bez varovania. Hospodin človeka neponechal v nevedomosti. Dlhý čas pred potopou Nóach upozorňoval na Hospodina a Jeho slovo. A kvôli všetkým spolu so svojimi synmi budoval počas mnohých rokov viditeľne koráb. Písmo sväté svedčí, že Nóach staval koráb celých 120 rokov. Toľko trvala doba milosti, keď ľudia mohli konať pokánie a zmeniť svoje myslenie. Ani to však nestačilo. Určite by v korábe mohlo nájsť útočisko viacej ľudí, keby boli stáli o záchranu. Ale oni o ňu nestáli. A tak je to aj dnes. Ani vtedy ľudia kázanému slovu neverili, až kým ich nezachvátila potopa. Ani dnes mnohí neveria, až kým ich nezachváti súdny deň. Tak ako vtedy dal Hospodin budovať len jednu archu s jedinými dverami, tak aj dnes existuje len jediná možnosť spásy – Pán Ježiš Kristus. On sám o Sebe hovorí: Ja som dvere. Keď cezo Mňa vojde niekto, bude spasený. On je tými jedinými dverami, ktoré vedú k vykúpeniu. Kto sa tejto pravde vzpiera, prepadne záhube pri Božom súde – tak ako ľudia vtedy pri potope. Pri Pánovi Ježišovi je miesto pre každého, kto sa k Nemu obráti vo viere. Aj v Božom kráľovstve je dostatok miesta. Ale je len jediná cesta, po ktorej tam môžeme vojsť: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze Mňa.“

Modlitba: Bože, ďakujem za Pána Ježiša. Odpusť, že nie vždy chcem byť v Ňom, hlavne keď ma vedie cez nepríjemné veci. Posilňuj ma vo viere a pokore. Zakoreňuj ma pevne do Krista. Amen.

Duša mi zaplesá v mojom Bohu, pretože ma zaodel rúchom spásy, plášťom spravodlivosti ma zahalil.  Izaiáš 61,10

Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. Efezanom 5,9

Rimanom 8,18-25 • Micheáš 4,1-5(7b) • Žalm 90 • Modlíme sa za: Časopis Evanjelický posol spod Tatier

2.Korinťanom 10,1-11

 1 Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a vľúdnosť — ja, ktorý bývam pokorný, keď som osobne medzi vami, no keď som vzdialený, mám voči vám odvahu. 2 Prosím vás, aby som sa, keď prídem, nemusel správať trúfalo, na čo mám podľa svojho presvedčenia právo, a to voči tým, čo si myslia, že konáme iba podľa ľudských zámerov. 3 Veď hoci žijeme v tele, nevedieme boj podľa tela. 4 Zbrane nášho boja nie sú telesné, ale od Boha majú moc zboriť hradby. Nimi rúcame ľudské výmysly 5 a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi, 6 a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým vaša poslušnosť nebude úplná. 7 Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech myslí zároveň aj na to, že ako on je Kristov, tak sme aj my. 8 Veď ak sa aj väčšmi budem chváliť mocou, ktorú nám dal Pán, aby som u vás staval, a nie rúcal, nebudem zahanbený. 9 Nechcel by som však, aby sa zdalo, že vás chcem vystrašiť svojimi listami. 10 Hovorí sa, že moje listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá. 11 Kto tak hovorí, nech si uvedomí, že akí sme v listoch slovom, keď sme neprítomní, takí budeme aj v skutkoch, keď budeme prítomní.

Roztržky medzi kresťanmi. Najradšej by sme sa im chceli vyhnúť. Vyskytnú sa napriek tomu vo väčšom alebo menšom rozsahu. Apoštol Pavel zažil mnohé nezhody, protivenstvá a čelil aj rôznym obvineniam. V Listoch do Korintu spomína a rieši viaceré. Vyčítajú mu, že je dvojtvárny; prísny a smelý v listoch, ale slabý a pokorný, keď je prítomný medzi nimi. Pavel je však presvedčený, že koná správne. Preto treba zmeniť ich falošné zmýšľanie. Mohol by to dosiahnuť viacerými spôsobmi. Ak by konal podľa svetského, telesného zmýšľania, musel by zasiahnuť prísne a smelo. Aj trestami vynútiť poslušnosť. On sa chce ale dôsledne pridŕžať zásady napomínania „v duchu tichosti a láskavosti Kristovej“ (v. 1). Pripomína, na čom začínal stavať medzi nimi: „podľa milosti Bohom (mu) danej“ (1 K 3,10). Keď sa človek stane novým stvorením (2 K 5,17n), pominú staré veci a nastanú nové. S korintskými kresťanmi pamätajme i my, že sa naše snaženie musí zakladať na Jeho milosti, lebo „všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristu.“

Modlitba: Bože, ďakujem za milosť nám danú. Odpusť, že na ňu zabúdame a potom vznikajú roztržky. Pestuj v nás ovocie dobrotivosti a sebaovládania, nech sa spoločenstvo uzdraví. Amen.

Dobrorečte Hospodinovi všetky Jeho diela na všetkých miestach, kde panuje! Dobroreč Hospodinovi, moja duša!  Žalm 103,22

Podľa milostivého rozhodnutia Svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo na chválu a slávu Jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo Svojom milovanom Synovi. Efezanom 1,5-6

1.Petrov 2,11-17 • Modlíme sa za: Bátovce (DNS)

2.Korinťanom 9,1-15

 1 Je vlastne zbytočné písať vám o službe pre svätých. 2 Veď viem o vašej ochote, vďaka ktorej sa môžem vami chváliť pred Macedónčanmi, že totiž Achájsko je už od vlani pripravené a vaša horlivosť povzbudila mnohých. 3 Poslal som teda bratov, aby naša chvála o vás nebola v tomto ohľade iba prázdnou rečou, ale aby ste boli pripravení, ako som vám prikázal; 4 a my — nechcem povedať vy — aby sme v tejto veci neboli zahanbení, keď prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. 5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby najskôr išli k vám a pripravili váš vopred ohlásený dar, aby takto pripravený bol prejavom vašej štedrosti, nie chamtivosti. 6 Je to tak: Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať. 7 Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh. 8 Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok, 9 ako je napísané: Rozsýpal, dával chudobným, jeho spravodlivosť trvá naveky. 10 A ten, ktorý dáva rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 11 Z každej stránky budete obohatení vo všetkej dobrosrdečnosti a tá v nás vzbudzuje vďačnosť voči Bohu. 12 Pretože konanie tejto posvätnej služby nielenže odstraňuje núdzu svätých, ale sa aj znásobuje mnohými prejavmi vďaky voči Bohu. 13 Veď tým, že sa osvedčujete v tejto službe, oslavujú Boha za to, že sa poslušne podriaďujete Kristovmu evanjeliu a dobrosrdečne sa delíte s nimi i so všetkými. 14 Budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť vo vás. 15 Vďaka Bohu za jeho nevýslovný dar!

Povzbudenie k štedrosti. Písmo nám hovorí, že dávať s láskou pomáha nielen obdarovanému, ale prináša požehnanie aj darcovi. Apoštol nás jednoznačne uisťuje, že Boh je Ten, ktorý neustále mnohorakými darmi dokazuje nesmiernu lásku cirkevnému zboru aj jednotlivcom. Tieto dary, prijaté od Pána, nás majú povzbudiť, aby sme aj my pamätali na iných, núdznejších od nás. Tak ako On, náš nebeský Otec, obdaroval nás, preukazujme aj my štedrosť voči našim blížnym. Dokonca nám to môže priniesť úžitok aj v čase žatvy. Pre nás ani nie je dôležité koľko, ale ako dávame. Dávať iba zo súcitu či z povinnosti, nespĺňa hlavný cieľ. Pokrýva to síce telesné potreby, ale či aj duchovné? Preto každý náš dar nech sprevádza ochota a láska: „Ochotného darcu miluje Boh…“ Veľký príspevok v chrámovej pokladničke, daný iba pre získanie obdivu a úcty, má v Ježišových očiach oveľa menšiu hodnotu než „dva groše“ chudobnej vdovy dané z lásky.

Modlitba: Tvoj nevýslovný dar, daný ľudstvu v obeti Tvojho Syna na golgotskom kríži, nech nás povzbudzuje k darcovstvu s vďačnosťou, láskou a ochotou na oslavu Tvojho mena. Amen.

Ja som Ten, čo hovorí správne a zasadzuje sa za spásu.  Izaiáš 63,1

Zazeráš na Mňa, že som dobrý? Tak budú poslední prví a prví poslední. Matúš 20,15-16

Marek 6,45-52 • Modlíme sa za: Batizovce (TaS)

2.Korinťanom 8,16-24

16 Vďaka Bohu, ktorý Títovi vložil do srdca takú starostlivosť o vás, 17 lebo nielenže prijal výzvu, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba sa rozhodol odísť k vám. 18 Poslali sme teda s ním aj brata, ktorý si v službe evanjelia získal chválu vo všetkých cirkvách. 19 No nielen to, ale cirkvi si ho zvolili, aby bol mojím spoločníkom na ceste v tomto diele lásky, ktorou slúžime na slávu samého Pána a na dôkaz našej ochoty. 20 Dbáme však o to, aby nám nikto nemohol nič vyčítať pri spravovaní tohto štedrého daru. 21 Máme totiž na zreteli dobro nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. 22 S tými dvomi posielame ďalšieho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach a teraz bude ešte oveľa horlivejší, lebo má k vám veľkú dôveru. 23 Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník medzi vami, a čo sa týka našich bratov, sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. 24 Prejavte im teda svoju lásku a pred cirkvami im dokážte, že sme na vás právom hrdí.

Kompas ukazujúci na Krista. Jedným z praktických spôsobov, ako svoju vieru a lásku dokazovať, je aj dobročinnosť. Je aktuálnou výzvou aj dnes, aby sa silný zbor staral o slabší, a predovšetkým ho posilňoval a to všetko pre evanjelium Ježiša Krista. Nie z donútenia, ale z lásky k Bohu, ktorý nás obdaroval omnoho viac, ako my dokážeme odplácať. Biblický text nám ponúka okrem Pavla a Títa aj príklady dvoch ľudí, ktorých spája poslanie evanjelia: dvoch nemenovaných mužov – jeden, ktorý je korintskému zboru „známy“ a druhý, ktorý je „snaživý“. Obidvoch nám Boh predkladá ako vzory. Ten druhý nemenovaný, snaživý, môže byť dobrým vzorom pre nás. Bol to muž, ktorý vydržal v ťažkých osobných skúškach. Vedel, že svojím postojom je „kompasom“, ktorý ukazuje ostatným na Krista. Je to človek, ktorý zostáva „na misii“ stoj čo stoj aj napriek prekážkam, lebo vie, že všetko, čo robí, je zamerané na Kristovu slávu a Jeho poslanie pre cirkev. Príkladom je aj ten prvý nemenovaný – známy, čo znamená dôveryhodný. Je známy tým, že záujmy celku sú pre neho vždy pred tými osobnými. So spravovaním zbierok bývajú problémy – snaživosť a zodpovednosť sú preto veľmi dôležité. Takými by sme mali byť všetci.

Modlitba: Bože, ďakujem, že sa chceš osláviť cez naše dobré skutky. Odpusť, že ich robím tak málo. Veď ma Tvojou láskou, nech prinášam dobré ovocie vo svete. Amen.

Pomôž nám, Hospodin, Bože náš, veď na Teba sa spoliehame. 2.kroník 14,10

Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo Ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Hebrejom 10,23

1.Korinťanom 3,16-23 • Modlíme sa za: Bardejov (ŠZS)

2.Korinťanom 8,1-15

1 Chceme, bratia, aby ste vedeli o Božej milosti, ktorej sa dostalo cirkvám v Macedónsku. 2 Tak sa osvedčili v mnohom súžení, že z ich nesmiernej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. 3 Dosvedčujem, že dobrovoľne dali podľa možnosti, ba i nad svoje možnosti. 4 Sami nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali mať účasť na tejto milosti a na službe svätým. 5 A nielen ako sme dúfali, ale najskôr sami seba dali Pánovi a potom aj nám, podľa Božej vôle, 6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky medzi vami, aj ho dokončil. 7 Tak ako vo všetkom oplývate hojnosťou: vo viere i v slove, v poznaní i vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú máte z nás, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. 8 Nehovorím to ako príkaz, ale spomínam horlivosť iných, a tak skúšam aj pravosť vašej lásky. 9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli. 10 Predkladám vám to ako radu. Toto je vám na úžitok, veď už vlani ste tak začali nielen skutkom, ale aj dobrou vôľou. 11 Teraz však toto dielo dokončite, aby tak vašej ochote a dobrej vôli zodpovedal aj dar z toho, čo máte. 12 Veď ak je prítomná táto ochota, potom je dar pred Bohom cenný podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. 13 Nejde totiž o to, aby sa iným uľahčilo a vám priťažilo, ale o rovnosť, 14 aby váš terajší prebytok pomohol im v nedostatku a aby ich prebytok pomohol v nedostatku vám, čím sa dosiahne rovnosť, 15 ako je napísané: Kto mal mnoho, nemal nadbytok, a kto mal málo, nemal nedostatok.

Daj a dostaneš. V Markovom evanjeliu čítame o chudobnej vdove, ktorú Pán Ježiš chváli: ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. Keď dôverujeme Pánovi, potom bez ohľadu na to, koľko dáme, môžeme byť aj my tými, pri ktorých sa rozhojní dobročinnosť. Cirkevný zbor v Macedónii pochopil dôležitosť dávania. Boli chudobní, to im však nebránilo v bohumilej dobročinnosti. Aj my sme mnohokrát svedkami toho, že tí, čo majú hojnosť, nedajú nič, kým naopak, práve tí, ktorí by skôr tú pomoc potrebovali, dajú viac. Aj preto sa apoštol Pavel raduje nad ich štedrosťou, lebo vie, že nedávajú z prebytku, ale možno aj z toho posledného, čo majú. A práve to je najväčšie bohatstvo – naše štedré srdcia. To od nás očakáva aj sám Pán Boh – že budeme dávať a budeme to robiť nie s nevôľou, ale s radosťou a ochotne, lebo ochotného darcu miluje Boh. Vo Svojom slove nám sám Boh poskytuje biblické vzory, ktoré aj tebe, brat a sestra, môžu poslúžiť ako vzor – odstrašujúci alebo nasledovania hodný. Áno, môžeme dávať z nadbytku, s rôznym bočným úmyslom a bez srdca, ale niekedy je lepšie dať čo aj len z toho mála, čo mám, a predsa s úprimným srdcom a vďakou Bohu aj za to. Veď Bohu dávam z toho, čo mi On sám dal a od Neho vždy získam viac.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju spravodlivosť. Odpusť, že niekedy málo dávam a chcem veľa prijímať. Rozlej vo mne lásku, nech dávam núdznym s radosťou. Amen.

Blahoslavení tí, čo bývajú v Tvojom dome a ustavične Ťa chvália. Žalm 84,5

Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Rimanom 8,26

Skutky apoštolov 25,6-12 • Modlíme sa za: Banská Štiavnica (HoS)

2.Korinťanom 7,2-16

2 Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme nepodviedli, nikoho sme nevyužili. 3 Nehovorím to, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. 5 Veď odvtedy, ako sme prišli do Macedónska, naše telo nepoznalo žiaden odpočinok, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje, zvnútra strach. 6 No Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, 7 no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom náreku a o vašej horlivosti za mňa, takže som sa ešte viac potešil. 8 Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. 9 Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. 11 Pozrite, čo vo vás tento zármutok podľa Božej vôle spôsobil: aký záujem, akú dychtivosť po obrane, aké rozhorčenie, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! 12 Keď som vám teda aj napísal, nebolo to pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani nie pre toho, čo bol ukrivdený, ale preto, aby sa u vás prejavil váš záujem o nás pred Bohom. 13 A to nás potešilo. No popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že medzi vami všetkými pookrial na duchu. 14 Veď keď som sa pred ním vami pochválil, neurobili ste mi hanbu, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. 15 A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.

Zápas o svätosť. Ani zborom „prvej“ cirkvi Božej sa nevyhýbali problémy. Apoštol Pavel ich musel riešiť osobne aj listami a za všetky zbory vytrvalo zápasil na modlitbách. Pritom sa netvári ako „superman“. Píše úprimne o tom, čo ho teší, ale aj o svojich súženiach, bojoch, obavách… V Prvom liste Korintským, okrem pochvaly a ocenenia pozitív, musel Pavel aj karhať a napomínať (roztržky, zvady, smilstvo, krivdy, súdenie sa,…). Tie vážne problémy ich totiž akoby veľmi ani netrápili, a tak Pavel musel použiť aj ostrejšie slová. Teraz sa teší z toho, že si jeho karhanie vzali k srdcu a že ich to – cez zármutok – viedlo k pokániu a náprave. Vždy sa v cirkvi radšej tešíme a radujeme z dobrých vecí, no ak sa „objavia“ vážne problémy (ako napr. tie v Korinte), tak je namieste aj zármutok. A je to Božia vôľa, aby sme sa vtedy rmútili. Zármutkom to však nemá končiť. Nasledovať má pokánie. Vyznanie, odpustenie a opustenie (zlej cesty). Potom opäť prichádza potešenie a radosť, ktorá obohacuje aj tých, ktorí prichádzajú zvonku (Títus). Veľmi dôležitou súčasťou života cirkvi, či už v časoch radosti, alebo pri riešení problémov, je dôvera (v.16). Pavel smelo vyjadruje Korintským svoju dôveru, a tým im veľmi pomáha. Učme sa tomu aj my.

Modlitba: Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme hriech a zlé veci nezľahčovali, ale dávali priestor aj zármutku podľa Tvojej vôle. Ďakujeme, že on vedie k radosti. Amen.

Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa Mojich ustanovení, aby zachovávali Moje nariadenia a plnili ich. Ezechiel 11,19-20

Kedy príde Božie kráľovstvo? Božie kráľovstvo je medzi vami. Lukáš 17, 20-21

Skutky apoštolov 5,27-33 • Modlíme sa za: Banská Bystrica – Radvaň (ZvS)