text v meste

Pokračovanie živej diskusie podcastu Text v meste z Kabinetu pomalosti v Novej Cvernovke na tému poézia/lyrics/performance, v ktorej ideme hlboko do songwritigového bizáru, emócií, či fenoménu No Name. 

Moderuje: Adam Dragun

Hostia: Viktória Citráková, Dominik Prok, Edúv syn (Matej Myslovič)

Produkcia: Damian Hlavačka, Eduard Hošek, Malvína Iždinská

Odborná spolupráca: Alica Stodolovská, Martina Jánošíková

Kamera a strih záznamu: Patrik Nagy

Piesne:
Ashley Sienna – Icy, icy
No Name – Tvoja sestra

The Drones – Why write a letter that you’ll never send

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Sleduj nás: IG: @textvmeste 

Záznam zo špeciálneho živého nahrávania podcastu Text v meste z Kabinetu pomalosti v Novej Cvernovke na tému lyrics/poézia/performance. V prvej časti tejto diskusie sme zbúrali mýty o tom, čo je to „správna poézia“ a či vôbec existuje niečo ako zlý rým.Moderátor Adam Dragun si pozval trojicu hostí, ktorí sa pohybujú na hrane textu, hudby a performance:

• Viktória Citráková (poetka a performérka)
• Dominik Prok (hudobník a dramaturg)
• Edúv syn (rapper a intermediálny umelec)

Piesne:Bez Ladu A Skladu – Píšte všetci modrým perom Big Thief – NotMiky Mora – NonstopProdukcia: Damian Hlavačka, Eduard Hošek, Malvína IždinskáOdborná spolupráca: Alica Stodolovská, Martina JánošíkováKamera a strih záznamu: Patrik Nagy🎙️ Druhú časť diskusie nájdeš na našom kanáli už čoskoro.Sleduj nás: IG: @textvmeste Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Poézia ako samoterapia a búranie elitárskych hradieb.

V najnovšej epizóde Malvína vyspovedala hudobníka, producenta a vydavateľa Roberta Pospiša. Pre Roba nie je poézia archaizmom na papieri, ale každodennou potrebou a nástrojom, skrz ktorý dokáže človeka „dať do poriadku”.

Prečo sa ľudia poézie boja? A prečo je elitárstvo v umení len „betónová hradba“, ktorá brzdí všetkých? Robert v rozhovore spomína aj na svoje začiatky v mrazivých garážach, na víťazstvo v CocaCola Popstar, či na to, prečo sa rozhodol zhudobniť fragmenty Walta Whitmana.

V ďalšej časti série poézia/lyrics sa rozprávame s Jánom Púčekom – spisovateľom a redaktorom, ktorý vyrastal medzi knižničnými regálmi a dnes ako „doktor pre texty“ pomáha knihám dýchať.

Prečo máme z poézie strach a kedy nám ju škola znechutila otázkou „čo tým chcel básnik povedať“? Ján vysvetľuje, prečo dobrá poézia nepotrebuje jedinú správnu interpretáciu a ako mu texty Deža Ursínyho slúžili ako záchranná sieť.

„Poézia je najviac vyabstrahovaná a to je naozaj veľké umenie.“

Otvárame novú tému, ktorou je poézia a texty piesní. Tentokrát sme sa stretli v Next Apachi pri „krčmovom“ rozprávaní o tom, čo je pre nás poézia a kde všade ju nachádzame.

Bojíme sa jej? Prečo si myslíme, že jej musíme rozumieť a prečo ju niekedy viac vidíme, než čítame?

Našimi hostkami boli Saša Tamášová – bývalá kurátorka SNG a odborníčka na outsider art a Veronika Němcová – aktivistka z platformy Otvorená kultúra!, ktorá roky viedla Schaubmarov mlyn v Pezinku.

Niekedy je kniha taká dobrá, že sa takmer nedá dočítať. Na záver našej série o „nečitateľnej literatúre“ vám prinášame literárny mixtape – tri hlasy, tri knihy a tri pohľady na to, kde končia hranice rozumu a začína čistá absurdita.

Vypočujte si:

• Viktor Ori číta Utópiu pre realistov (Rutger Bregman): Text o tom, prečo trávime celý deň v práci, ktorú neznášame, aby sme si kúpili veci, ktoré nepotrebujeme. O tom, prečo sa radikálne myšlienky na začiatku zdajú šialené a ako rozširovať hranice „zdravého rozumu“.
  
• Richard Molnár číta Kocúrov (Vlado Janček): Text o básnickej návnade a o tom, že brilantné narábanie s jazykom je dôležitejšie ako zlaté rybky na háku. Brilantný Jančekov recept na to, ako vás chytiť na pár rýmov.
  
• Alexandra Harvanová číta Ruzkú klaziku (Daniel Majling): Text o „Čehovovi“ na gemerských poličkách a o tom, prečo si ľudia myslia, že po prečítaní lacných zlátanín sú kompetentní diskutovať o Bohu, láske, nesmrteľnosti a smrti.

„Nečitateľná kniha nemusí byť zlá, možno na ňu len aktuálne nie sme pripravení.“

V novej epizóde sme nazreli do Kníhkupectva na Korze v Humennom, ktoré nie je len obyčajným obchodom, ale živou komunitou. Alexandra Harvanová v rozhovore vysvetľuje, prečo má kníhkupectvo „oscarové“ meno a prečo v literatúre hľadá skôr výzvy než oddych. Spoločne rozoberáme čitateľské traumy z povinnej literatúry aj koncept dočasne nečitateľných kníh, ku ktorým musí čitateľ jednoducho dozrieť v správnom životnom momente. Dozviete sa tiež, ako Alexandra vďaka unikátnemu projektu knižného štipendia motivuje deti čítať a kriticky myslieť.

„Najradšej mám knihy, ktoré sa do mňa lejú samy.“

Richard Molnár už jedenásť rokov dokazuje, že aj v malom meste sa dá robiť kníhkupectvo bez kompromisov. V pezinskom Artfore je sám sebe skladníkom, účtovníkom aj kurátorom, ktorý do regálov nepustí brak ani dezinformácie. V novej epizóde rozoberáme, prečo by sme sa pri čítaní nemali trápiť a prečo je v poriadku knihu jednoducho odložiť.

V tejto epizóde sa Damian vydáva na cestu vlakom do Prahy, aby vyspovedal Vojta Fábryho – umelca, kurátora a zakladateľa Galerie Podchod. Ako sa mu podarilo premeniť verejný priestor na miesto medzigeneračného dialógu a čo všetko obnáša byrokracia pri správe mestskej galérie?

Okrem umenia sme sa však ponorili hlboko do sveta kníh. „Čítanie často beriem ako činnosť, nie ako odpočinok,“ hovorí Vojta. Prezradil nám, prečo je preňho čítanie v pražskom metre dôležitejšie než domáci relax a ako bojuje s lákadlami Instagramu.

Ak hľadáte inšpiráciu, ako vtesnať literatúru do rýchleho mestkého života, táto epizóda je pre vás.

Prečo je pre nás niekedy nerealistické čítať kontinuálne a prečo radšej volíme únik k telefónu? V novej epizóde sme zisťovali, kedy nás z textu reálne „bolí mozog“.