TREND.sk

Farmári z viacerých krajín sa spojili, aby upozornili na riziká dovozu lacných potravín z krajín mimo EÚ. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš hovorí o dôsledkoch liberalizácie obchodu a nerovných podmienkach pre európskych poľnohospodárov

Nedávne protesty farmárov, do ktorých sa zapojili aj slovenskí poľnohospodári, poukázali na problémy, ktoré prináša dovoz lacných potravín z tretích krajín. Protesty sa niesli v pokojnom duchu, no jasne zdôrazňovali obavy farmárov. 

Slovenskí poľnohospodári sa na hraniciach spojili s českými kolegami a pridali sa k nim aj farmári z Rakúska, Maďarska, Poľska či Nemecka.

„Protest nebol len československou záležitosťou. Mal širší európsky rozmer a signalizoval, že poľnohospodári čelia podobným problémom v rôznych krajinách,“ uviedol Andrej Gajdoš.

Hlavným problémom, na ktorý farmári upozornili, je dovoz potravín z krajín, ktoré nemajú také prísne bezpečnostné a environmentálne štandardy ako Európska únia (EÚ). To podľa nich vytvára nerovné podmienky na trhu a poškodzuje domácu výrobu.

Kľúčovou témou protestov bola aj obchodná dohoda Mercosur, ktorá by mala uľahčiť dovoz poľnohospodárskych produktov z Južnej Ameriky. Podľa A. Gajdoša sa proti tejto dohode formuje takzvaná blokujúca menšina, ktorú vedie Francúzsko a podporujú ju aj Írsko, Taliansko či Poľsko. Rokovania o dohode ešte pokračujú a konečné rozhodnutie sa očakáva v lete.

Farmári sa obávajú, že dohoda umožní vstup produktov, ktoré boli vyrobené za oveľa miernejších podmienok, než aké musia dodržiavať európski poľnohospodári. 

„Kým my musíme prísne evidovať používanie pesticídov, v krajinách Mercosuru sa bežne používajú látky, ktoré sú v EÚ zakázané. Takáto konkurencia nie je zdravá ani férová,“ upozornil A. Gajdoš.

Okrem Mercosuru farmári sledujú aj dohodu EÚ s Ukrajinou, ktorá umožnila dočasné uvoľnenie obchodu s agrokomoditami. Táto dohoda však vyprší v júni, a preto je otázne, aké budú jej ďalšie podmienky.

Jedným z hlavných problémov podľa farmárov je aj nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o pôvode potravín. 

Často sa totiž stáva, že napríklad kuracie mäso z Ukrajiny sa na Slovensku iba spracuje a následne predáva ako produkt z EÚ. 

Podobne sa môže čínska paradajka stať súčasťou európskeho paradajkového pretlaku bez jasného označenia pôvodu.

„Chceme, aby spotrebitelia vedeli, čo si kupujú. Aj preto sme spustili petíciu za transparentné označovanie potravín, do ktorej sa môže zapojiť každý občan,“ dodal A. Gajdoš.

Farmári preto žiadajú sprísnenie kontrol a ochranu domácej výroby pred nekalou konkurenciou.

Podľa nich nejde len o ekonomický problém, ale aj o otázku bezpečnosti potravín a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. 

Ako by mala EÚ zabezpečiť rovnováhu medzi ekológiou a ekonomikou? Stále častejšie sa upozorňuje na potravinovú sebestačnosť. V čom sme na Slovensku potravinovo sebestační – v ktorých oblastiach naopak nie a spoliehame sa na dovoz? A do akej miery je možná potravinová sebestačnosť v dnešnej dobe? 

Na tieto a ďalšie otázky sa odpovede dozviete vo videopodcaste: 

https://www.trend.sk/ekonomika/sef-sppk-protest-farmarov-vyslal-signal-dovoz-lacnych-potravin-ohrozuje-domacu-vyrobu?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=2

USA dostane Grónsko „tak či onak“, DOGE spôsobuje v USA kalamitu a colná vojna sa len začína – aj to sú témy týždňa tohtotýžňového Sumára TRENDU

Hamiltonov moment pre Európu – zjednotí sa kvôli demografickej kríze a obrane?

Len elektráreň Mochovce by potrebovala každý rok päť až sedem nových absolventov na prácu prevádzkového personálu 

Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

 V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. 

Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. 

Celý videorozhovor a text si môžete pozrieť tu: 

https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6

Washington chce ukrajinskú energetiku a Bratislava brojí proti nižším poplatkom za elektrinu. TREND prináša nový týždenný sumár toho najzaujímavejšieho v ekonomike, politike či na finančných trhoch

„Rozhodnutia o európskom priemysle potrebujú politický rámec, ktorý presahuje volebný cyklus a zohľadňuje rýchlosť dnešného sveta,“ upozorňuje analytik Jan Burian

Veronika Vaňková v rozhovore s Janom Burianom diskutovali aj o tom: 

• Čo môže priemyslu priniesť európska iniciatíva Clean Industrial Deal? 
• Ako Európe chýba podpora kapitálového trhu a automatizácia priemyslu nie je všespásna 
• Kam sa európsky priemysel posunul od Antverpskej deklarácie? 
• Prečo Európa zaostáva v inováciách a technológiách v porovnaní s USA a Čínou a ako to môže zmeniť?
• Ako môžu európsky priemysel (z)meniť obchodné vojny? 

S rastúcimi cenami energií a nárokmi na dekarbonizáciu európske firmy čelia tlaku na investície do obnoviteľných zdrojov, a pritom sú vystavené silnej konkurencii z Ázie aj Spojených štátov

Tlak na európsky priemysel sa najmä v posledných rokoch vyostril v oblasti automobilového sektora, kde čínska výroba elektromobilov ohrozuje európskych výrobcov. 

V kontexte týchto výziev by mal európsky priemysel získať väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o emisných politikách a implementácii dekarbonizačných cieľov. 

„Kľúčová je schopnosť rýchlo reagovať na zmeny a prispôsobiť sa novým podmienkam, čo je nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného rozvoja európskeho priemyslu,“ uviedol v rozhovore Jan Burian, analytik,ktorý sa venuje dianiu v priemysle na európskej i globálnej úrovni. 

„Automatizácia, digitalizácia a umelá inteligencia by nám mohli pomôcť udržať krok so svetom. Dôležité je podporiť inovačné prostredie a vytvoriť podmienky pre experimentovanie a testovanie nových technológií,“ dodal. 

Budúcimi silnými odvetviami pre Európu sa môžu stať viaceré sektory, napríklad biotechnológie, farmaceutický priemysel alebo výroba čipov. Na to je však potrebné prilákať kvalitné firmy a nastaviť im vhodné podmienky pre rozvoj.

Aj v prípade využívania umelé inteligencie v priemysle je dôležité, aby firmy podporovali inovatívne startupy a začínajúcich podnikateľov. „Je to šanca posunúť sa dopredu, ale zároveň si treba uvedomiť, že automatizácia nie je všespásna,“ povedal. 

J. Burian upozornil aj na problém kapitálového trhu v Európe. „Kým v Amerike majú investori väčšiu flexibilitu a ochotu investovať, v Európe je to oveľa komplikovanejšie, čo obmedzuje možnosti inovácií.“ 

Hoci v súčasnosti viaceré firmy v Európe zvažujú presun časti výroby do iných krajín, odborník upozorňuje, že predčasné rozhodnutia môžu byť riskantné.

 Zdôrazňuje, že digitálne platformy a nové technológie môžu priemysel posunúť, no stále je potrebné brať do úvahy aj fyzické zmeny vo výrobnom procese. „Zázračná formulka, ktorá by okamžite viedla k zmenám, neexistuje,“ uviedol. 

Dodáva, že presun výroby alebo prispôsobenie výrobných procesov môže trvať roky, čo je dôvod, prečo predčasné rozhodnutia v tejto oblasti môžu byť riskantné.

Podpora inovácií je kľúčová, no Európa v porovnaní s USA zaostáva aj v podpore novodobých vynálezcov. „Bolo by skvelé, keby sa u nás viac podporoval duch vynálezcov,“ dodal Jan Burian. 

Rok 2024 bol pre spoločnosť Packeta rekordný. Nielenže zaznamenala významný nárast tržieb, ale tiež upevnila svoju pozíciu lídra v doručovaní zásielok mimo domova. Trend rastu kapacít a samoobslužných Z-BOXov pritom ešte zďaleka nekončí, zaznieva z podastu, ktorý vznikol v spolupráci s komerčným partnerom v rámci seriálu We Know How

S rastúcim počtom kybernetických útokov je dôležité, aby firmy aj jednotlivci prijali účinné opatrenia na ochranu svojich dát. Umelá inteligencia môže byť hrozbou aj riešením

Kybernetické hrozby sa neustále vyvíjajú a útočníci využívajú sofistikované techniky na obchádzanie bezpečnostných opatrení.

„Najslabším článkom pri kybernetických útokoch zostáva ľudský faktor. Firmy by preto nemali podceňovať vzdelávanie svojich zamestnancov,“ hovorí Gabriel Dzan, produktový manažér pre kyberbezpečnosť spoločnosti Orange Slovensko.

Firmy na Slovensku stále podceňujú investície do ochrany svojich systémov, pričom menšie podniky sú obzvlášť zraniteľné. Ransomvérové útoky kombinujú šifrovanie dát s hrozbou ich zverejnenia, čím firmy vystavujú finančným stratám a reputačným škodám.

„Od roku 2023 zažilo 73 percent firiem phishingový útok a 75 percent ransomvérovy útok. Škody spôsobené útokmi vzrástli v roku 2018 štvornásobne a aktuálne sa pohybujú na úrovni okolo osem biliónov eur.“ hovorí G. Dzan a zdôrazňuje: „Prevencia je v kybernetickej bezpečnosti kľúčová. Každá firma by mala mať zavedené bezpečnostné postupy, pravidelné zálohy a školenia zamestnancov.“

Zásadnou výzvou pre budúcnosť je rastúca úloha umelej inteligencie. Tá pomáha nielen útočníkom pri generovaní presvedčivých podvodných e-mailov, ale aj obrancom pri detekcii hrozieb a zlepšovaní bezpečnostných systémov.

Mnoho firiem sa rozhodne zaplatiť výkupné, aby získali po útoku späť svoje dáta. Je známe, aké percento obetí po zaplatení skutočne dostane dešifrovací kľúč? V prípade z Japonska útočníci úspešne napodobnili CFO a podvodne previedli 25 miliónov eur.

Ako sa môžu firmy brániť proti takýmto sofistikovaným podvodom, keď už ani videohovor nemusí byť dôkazom identity? Aké zásadné zmeny v kyberbezpečnosti by mali firmy aj jednotlivci zaviesť, aby minimalizovali riziká?

Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: 

https://www.trend.sk/technologie/kyberneticka-bezpecnost-stava-nevyhnutnostou-firmy-podcenuju-rizika?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1