TRIM Kapitál

A neplatí to iba vo futbale. Bezzubosť Nemecka sa začína prejavovať aj na mnohých iných frontoch.

Problémy s Trumpom má takmer každý. Najnovšie to platí pre najväčšie krajiny sveta, ktorým hrozia obchodné vojny. Avšak Trump nie je jediný problém, ktorý Amerika exportuje do sveta.

Situácia na finančných trhoch sa po divokom začiatku minulého týždňa mierne upokojila. Prispela k tomu aj výmena navrhovaného talianskeho ministra financií Savonu za umiernenejšieho kandidáta Tria. Je to skutočne dôvod na optimizmus?

Nedávno sa začali objavovať úvahy o tom, že Európska centrálna banka začne zvyšovať úrokové sadzby už na budúci rok. Mnohí sa domnievajú, že ECB odštartuje začiatok cyklu rastu úrokov. Tie by mohli skončiť vyššie možno až o 4%, ako to bolo v roku 2008.

 

Avšak pri poslednej reakcií trhu na taliansku politickú drámu významne poklesla pravdepodobnosť, že ECB zvýši sadzby už o rok. Je to prvý náznak toho, že situácia môže skončiť úplne ináč. Nakoniec môže Taliansko vrtieť celou Eurozónou.

V našom včerajšom komentári sme písali o tom, že veľká panika nehrozí. No obavy investorov o budúcnosť Talianska sme podcenili.  Tí dlhopisoví, ktorí sa týždne tvárili, že sa nič nedeje, dnes spanikárili. To, čo sa dialo na talianskych dlhopisoch, nemá precedens.

Taliansko bolo veľmi blízko vytvorenia novej vlády. Tá sa však nekoná. Je otázkou či prezidentovo odmietnutie navrhovaného ministra financií prišlo po nátlaku z Bruselu alebo nie. V každom prípade prezident odmietol kandidáta, ktorý podľa neho stelesňoval riziko odchodu z eurozóny.

Vzdala to už aj ropa? Ak áno, je to omnoho väčší problém, ako si finančné trhy pripúšťajú.

Taliansko má plán B. Presnejšie povedané mini-B. Plán s názvom mini-BOT dokáže zabiť dve muchy jednou ranou. Dokáže zvýšiť dlh krajiny bez toho, aby krajina emitovala nové dlhopisy, a zároveň vytvorí potenciál pre nové peniaze v prípade potreby nahradiť euro. Má plán šancu na úspech?

Investori sa včera prebudili zo sladkého talianskeho sna. Odrazu sa potenciálna vláda javí až príliš populistická. Vládne dlhopisy a akcie bánk sa razom dostali pod najväčší výpredaj za posledný rok.

Výrok tureckého prezidenta, že úroky sú matkou všetkého zla, má možno svoj základ v moslimskom náboženstve. No jeho súčasné načasovanie nie je náhodné. Naopak, turecká líra oslabuje na historické minimá tempom 5% mesačne, čo zvyšuje infláciu a zhoršuje pozíciu vlády pred blížiacimi sa voľbami. Avšak kolaps domácej meny nie je výhradne problémom Turecka. Problém má celý svet.