U Barboráka | Aktuality.sk

„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality. Najdôležitejšie je byť v tej chvíli zmierený so sebou, so všetkými svojimi chybami, omylmi a pádmi, a zároveň byť zmierený s druhými ľuďmi a nenosiť v sebe nenávisť.“— František Mikloško

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Či si už vyjasnil postoje s Viliamom Karasom a či má KDH predsedu s autoritou.
• Prečo je prijatie smrti poslednou výzvou ľudskej slobody a ako osobná konfrontácia s chorobou mení rebríček hodnôt.
• Čo odhalil príbeh umierajúceho Dominika Tatarku o dôležitosti vnútorného zmierenia v hodine pravdy.
• Prečo zo slovenskej verejnej diskusie vymizli „proroci“ aj kritickí intelektuáli a akú úlohu v tom hrá konformizmus a závislosť od moci.
• Ako hodnotí aktuálnu politiku, pomoc Ukrajine, škandalóznu cestu do Moskvy, opozičný zmätok či českú diskusiu o „slovenskej ceste“.

Najväčšie zlo či najväčšie dobro? Aj takéto otázky vznikali pri fenoméne, akým je smrť. Sme v období, keď si pripomíname svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. A z ríše živých sme jediní, ktorí to robia – spomínajú tých, ktorí už nie sú medzi živými.

Prečo? A čo je vlastne smrť? Čo robí už len jej blízkosť s človekom?

„Považovať ju za najväčšie zlo, hoci nevieme, či náhodou nie je pre človeka najväčším dobrom?“ – tak uvažoval už antický Platón. Seneca o nej hovoril ako o „najvyššej škole slobody“. A Marcus Aurélius ako o „pripomienke pominuteľnosti všetkých mocnárov, cisárov a impérií“.

Sú aj takí, ktorí ju považujú za „najdôležitejší okamih v živote“ – to citujem Silva Krčméryho. A len letmý dotyk s jej hrozbou mení život na obdobie PRED a PO. A tiež mení vzťahy – robí ich vrúcnejšími.

„Od tej chvíle je smrť súčasťou mojej reality“ – túto vetu pred časom vyslovil aj František Mikloško.Smrť – najväčšie zlo či naopak – najväčšie dobro? Kam nás zavedie tento paradox?

„Ak sa súčasné vlády a tradičné strany nebudú zaujímať o potreby občanov, tak sa občania jednoducho prestanú zaujímať o ne a vyberú si niekde inde. Dáta neklamú a ukazujú nám súvislosti bez ohľadu na to, aké je naše presvedčenie.“ Mikuláš Hanes, politický analytik agentúry NMS Market Research.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo sú tvrdé dáta kľúčové pre opustenie vlastnej názorovej bubliny.
• Aké pohnutky vedú voličov v regionálnych voľbách a prečo v nich pohoreli stranícke aparáty.
• Prečo vzostup extrémistických prúdov predstavuje varovný signál pre tradičné politické strany na Slovensku aj v Európe.
• aké sú dva vážne problémy Roberta Fica.
• Akú rolu hrá zahranično-politická rétorika v súboji medzi Smerom a Republikou.
• Prečo spájanie opozície pred voľbami naráža na limity a čo by mala namiesto hádok o pódium ponúknuť.

Máme za sebou týždeň, v ktorom spojené voľby potvrdili úpadok straníckych aparátov a šéf slovenskej diplomacie medzitým zamieril na sporné rokovania do Moskvy. Vládna kríza pritom eskaluje priamo medzi koaličnými partnermi a prezidentom: Peter Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu s odvolaním sa na SIS a Ústavný súd, na čo Andrej Danko reagoval tvrdou odvetou a žiada stiahnutie Petra Kmeca z Ríma.

Opozícia sa namiesto tlaku na rozkývanú koalíciu opäť zamotala do vlastných sporov a nevie sa dohodnúť ani na spoločnom pódiu k 17. novembru. Do toho všetkého pokračoval na Špecializovanom trestnom súde proces v kauze Očistec, kde obžalovaní po premlčaní časti skutkov sami žiadajú pokračovanie konania. K premlčaniu pritom dopomohol jeden z obžalovaných Tibor Gašpar.

Na všetky tieto udalosti, tvrdé dáta aj zákulisné hry - na “vec verejnú” sa dnes pozrieme s politickým analytikom Mikulášom Hanesom z agentúry NMS Market Research.

„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha Kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo boli slová vyjednávača Stevea Witkoffa o „súcitnom Putinovi“ škandálom a aké pozadie stálo za ich vyslovením.
• Ako Donald Trump využíva takzvanú „dieselovú dohodu“ s Ruskom pred nadchádzajúcimi americkými medzivoľbami.
• Akým konkrétnym spôsobom USA obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a Starlink v rámci tlaku na vyjednávanie.
• Prečo Kremeľ hrá o čas, pripravuje sa na zimné útoky na infraštruktúru a spolieha sa na vojnovú ekonomiku.
• Ako na konanie Washingtonu reaguje Európa a aký signál vysiela Slovensko návštevou ministra Juraja Blanára v Moskve.

„Putin „súcitný“ ako Trump? – aspoň tak to vidí vyjednávač a realitný magnát Steve Witkoff. Volodymyr Zelenskyj však ponúka inú optiku – „agresor, ktorému sa darí vyjsť z izolácie“, čo považuje za zlomové. Naviac – Trumpov slovník a prístup akoby z Ukrajiny robili nepriateľa nielen Ruska, ale aj Spojených štátov.

Na obzore je však trojstranné rokovanie Moskva-Washington-Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko-Čína-Spojené štáty. S horizontom mieru, či aspoň prímeria. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená. Naviac tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá.Zvrat? Nová kapitola vojny? Alebo opätovné naťahovanie času, v ktorom je Vladimír Putin majstrom. Druhej alternatíve by zodpovedalo aj nastavenie vojnového rozpočtu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najhoršie zo všetkého je poddať sa strachu a pasívne čakať na apokalypsu. Ak pochopíme reálne hrozby a spravíme malé kroky k vlastnej pripravenosti, získame späť kontrolu nad vlastným životom.“ Agnieszka Lichnerowicz, poľská novinárka, analytička i akademička. S bohatou skúsenosťou reportérky z konfliktných miest. Arabská jar, Mjanmarsko, Bielorusko, Gruzínsko, Rusko i Ukrajina. Po tých skúsenostiach tvrdí, že najlepším liekom na úzkosť z geopolitických kríz “nie je ignorovanie reality, ale budovanie reálnej spoločenskej odolnosti”.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo teória o „konci histórie“ zlyhala a aké lekcie nám dáva boj Ukrajiny za frontovou líniou.
• V čom spočíva fínsky model obrannej civilnej ochrany a prečo sa Fíni boja menej než my.
• Ako jednoducho pripraviť domácnosť na výpadok internetu, mobilných sietí či bankomatov.
• Prečo je hlavným cieľom ruskej dezinformačnej vojny zničenie dôvery v štát a spojencov.
• Čo robí zjednotenú Európu ekonomicky aj vojensky silnejšou než ruské impérium.

Bude vojna? Otázka, ktorá sa v pomyselnej divadelnej hre nášho sveta prepracováva kdesi zo zabudnutej epizódnej postavy do centra diania. A v týchto časoch, už piateho roku Putinovej agresie proti Ukrajine, je jednou z hlavných postáv, z ktorých ide pre mnohých obava.Nie panika, ale realistický pohľad priamo do očí. Tak sa odzbrojujú neistoty. A strach aj obavy, ktoré z nich pramenia.A s týmto programom odzbrojenia neistôt, strachu a obáv vznikla u našich severných susedov celá kniha. Jej autorkou je Agnieszka Lichnerowicz, vojnová reportérka, analytička i akademička.„Dúfaj v najlepšie, pripravuj sa na najhoršie“ – toto odporúčanie stojí pod jej otázkou Idzie wojna? rovno v podtitule jej knihy. V týchto dňoch vychádza aj v slovenskom preklade s titulom: Bude vojna?Sledujete podcast V tieni vojny U BARBORÁKA. S Jaroslavom Barborákom.

“Mentálne ide u Viliama Karasa o smerácke zmýšľanie – blízke Smeru, Republike a SNS. Vyhlásiť, že Slovensko má bojkotovať európsku pôžičku Ukrajine, je tak populistické, tak smerácke a ficovské, až som tomu nerozumel. V KDH sa o tom vôbec nediskutovalo a nikdy sa o tom nehovorilo. Najhoršie na tom je, že on má ašpiráciu byť predsedom strany” - František Mikloško reaguje na víkendové vyjadrenia podpredsedu Viliama Karasa, podľa ktorých podpredseda KDH podporujej niektoré stanoviská strany Smer.
“KDH sa musí rozhodnúť, či má tento človek reprezentovať hnutie. S takým KDH ja nechcem mať nič spoločné a nebudem ho podporovať. KDH sa musí rozhodnúť, či chce byť takouto stranou, alebo tým tradičným, proeurópskym KDH, na ktoré sa dalo spoliehať celých 36 rokov a ktorému išlo v prvom rade o demokraciu”, dodáva. 

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Ad fontes a aké hlboké korene má hľadanie prameňov múdrosti.
• Ako stretnutia s osobnosťami disentu a tajnej cirkvi formovali celú generáciu novembra '89.
• Prečo Slovensko po takmer 40 rohoch slobody prežíva krízu dôvery a či sa dokáže odraziť od dna.
• Čo radí František Mikloško mladej generácii a ako ho oslobodila cesta do New Yorku s Václavom Havlom.
• Aké ostré výhrady má voči vyjadreniam Viliama Karasa či zahraničnopolitickému smerovaniu vlády k Moskve.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Síce som prišiel o nohy, ale dostal som čas – čas hovoriť o vojne a jej pravej tvári. Ak nechcete dopustiť, aby sa vojna rozliala k vám, musíte byť vnútorne pripravení zvíťaziť.“ Oleksandr Chumak, vojnový veterán z Kyjeva. „Vojna je obrovská špina, krv a mimoriadne ťažká práca. Nedá sa ňou prejsť bez toho, aby vás nezmenila,“ dodáva.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Ako veterán Oleksander Chumak spracoval stratu oboch nôh a prečo považuje každé vážne zranenie za „mikrosmrť“.
  
• Ako funguje rehabilitačné centrum Next Step a prečo pripomína skôr modernú posilňovňu než nemocnicu.
  
• Prečo sa mnohí zrehabilitovaní ukrajinskí vojaci dobrovoľne vracajú zo stredísk späť na front.
  
• Čo si myslia o vyhláseniach Donalda Trumpa a diktovaných mierových ústupkoch.
  
• Akú kľúčovú lekciu o národnej pripravenosti a obrane slobody dávajú Ukrajinci Európe.
  
• Čo hovoria o Ficovom „otváraní dverí“ Moskve

„Stratil som nohy, no získal čas, aby som mohol rozprávať o vojne a jej krutostiach“ – slová vojnového veterána Oleksandra Chumaka.

Putinova vojna – to nie sú len nenasýtené geopolitické chúťky vládcu Kremľa. Aktuálne sú za nimi neuveriteľné dva milióny tých, ktorých stáli život či zdravie. To sú úhrnné straty a informácie o zranených na oboch stranách konfliktu. Realita však môže byť ešte horšia, nakoľko tieto informácie si armády strážia.

V prípade poškodeného zdravia máme dočinenia s vojnovými veteránmi. Prežili zákopy, peklu vojnu čelili tvárou v tvár…. A teraz bojujú hoc’ len o každý samostatný krok. Aj to je jedna z tvárí vojny.

Dnes k nám vstupuje cez príbeh Olexandra Chumaka a Karin Mashtalirovu. Vojnového veterána Putinovej agresie a ženu, ktorá jemu a stovky ďalším dáva nádej na každý „ďalší krok“, riaditeľku centra Next step pre veteránov.

Slovenská spoločnosť pociťuje únavu z nekončiaceho sa konfliktu, no na Ukrajine ľudia denno-denne čelia ostreľovaniu a zničujúcim útokom. Humanitárny pracovník a bývalý fotoreportér Anton „Tony“ Frič prináša mrazivé svedectvo z frontových oblastí a hovorí o cene, ktorú platíme za celospoločenskú ľahostajnosť. „Slováci sú vraj z vojny unavení, ale nemáme byť z čoho unavení, keďže tu sa nebojuje. Jediní, kto má právo byť z vojny unavený, sú práve Ukrajinci.“

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo je pojem „únava z vojny“ na Slovensku v porovnaní s realitou na Ukrajine absurdný.
• Ako vyzerali prvé hodiny ruskej invázie na hraniciach a prečo najprv pomáha obyčajný človek a až potom štát.
• Ako vyzerá vyučovanie v podzemných protivzdušných školách v Charkove a život pod neustálymi náletmi.
• Prečo Anton Frič na vlastné náklady vozí na Ukrajinu slovenských novinárov.
• Aký osobný zápas zvádza humanitárny pracovník po návrate domov a prečo stavia centrum pre deti na Slovensku.

Od masívnej vlny solidarity na hraniciach až po prázdne zbierkové účty a tichú apatiu. Slovenská spoločnosť, vyčerpaná zdražovaním a nekončiacim konfliktom, hlási hlbokú únavu z vojny. Lenže kým my doma vypíname správy, v ostreľovanom Charkove či Chersone sa na reality všedných dní nikto opýtať nechodí.

Na ukrajinskej hranici bol už v prvých hodinách Putinovej agresie a na spálenú zem v Buči k deťom, ktoré sa v krytoch začali báť denného svetla, sa vracia dodnes. Neprispôsobil sa celospoločenskému nezáujmu a namiesto rečí naskakuje do auta a doručuje generátory, potraviny a lieky priamo do frontového pekla.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ O nadčasovom varovaní Václava Havla, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o významne tretieho sektora hovorí v podcaste Res Publica politológ Radoslav Štefančík.

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo sú predvolebné varovania Václava Havla z roku 1992 o uzurpácii moci aktuálne aj dnes.
  
• Ako vytváranie obrazu nepriateľa a emócie na sociálnych sieťach nahrádzajú reálnu politiku.
  
• Prečo sú mimovládne organizácie považované za srdce demokracie a prečo na ne moc útočí.
  
• Čo znamená ohýbanie pravidiel pri rozpočtovom provizóriu a aký dopad má stratu právnej istoty na ekonomiku.
  
• Prečo je občianska angažovanosť a budovanie komunitného života jedinou poistkou proti autoritárstvu.

Jún 1992. Krátko pred voľbami. Václav Havel a jeho varovanie: Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás. Zvyčajne chcú len jedno – vašu poslušnosť, vaše mlčanie a vašu pasivitu. Dnes by mal Václav Havel 90 rokov. Vtedy varoval aj pred politikmi, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia ako osud národa. Politik podľa neho nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí. Respublika – vec verejná, naša spoločná. Taká ale nebude, ak o ňu z pohodlnosti stratíme záujem.

Varovanie, ktoré má 34 rokov, však našlo úrodnú pôdu. Ak sa pozrieme na Slovensko týchto dní: vládna koalícia s najtesnejšou väčšinou v najmenej príhodnom čase, keď sa má prijímať rozpočet. Poistkou tak má byť uvoľnenie pravidiel pre prípadné rozpočtové provizórium. Po trestných kódexoch či likvidácii verejnoprávnych médií ide o ďalšie ohýbanie pravidiel.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

U Barboráka. Fakty. Súvislosti. Ľudskosť a hĺbka. Nová podcastová séria portálu Aktuality.sk

„Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom,“ opisuje vojnový reportér Tomáš Forró šokujúce odpovede silových zložiek na otázku, čo je najväčšou slabinou Slovenska. V prvej epizóde podcastu V tieni vojny hovorí o zanedbanej civilnej ochrane, nebezpečnom systémovom nihilizme a o tom, prečo musel úlohu štátu suplovať vlastnou Príručkou prežitia.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
1. Prečo hovoriť o živote v tieni vojny nie je básnický obraz, ale realita celého východního krídla NATO.
2. Aký zmysel má nová Príručka prežitia a prečo v oblasti civilnej ochrany supluje zanedbanú úlohu štátu.
3. V čom spočíva psychológia krízy a akú kľúčovú úlohu zohráva budovanie komunitnej odolnosti v mestách aj na dedinách.
4. Čo je najväčšou slabinou Slovenska v prípade konfliktu a prečo sa ozbrojené zložky obávajú zlyhania politikov.
5. Prečo je podkopávanie dôvery v štátne inštitúcie nebezpečným cieľom nepriateľských informačných operácií.
V tieni vojny
Mier už nie je samozrejmosť, ale hodnota, ktorú musíme aktívne chrániť a rozumieť jej. Vojna u našich susedov mení všetko – od globálnej politiky až po našu bezpečnosť. Najväčším nebezpečenstvom pre nás však zostáva vlastná ľahostajnosť a nevedomosť. Aj preto prichádzame s novým podcastom V tieni vojny. Namiesto paniky ponúkame triezvy pohľad, praktickú pripravenosť a odpovede na to, ako si aj v tieni vojny zachovať slobodu a odolnosť. Mojím prvým hosťom je vojnový reportér Tomáš Forró, ktorý má o tieňoch vojny veľmi konkrétne predstavy. Sledujte podcast V tieni vojny, u mikrofónu vás víta Jaroslav Barborák.