Ulicami Bratislavy

S etnologičkou a rodenou Bratislavčankou Katarínou Nádaskou sme sa prešli od adventu až po Silvester v starom Prešporku. Už počas adventu sa prešporské gazdinky chystali na Štedrý deň. Na trhoch našli špeciálne produkty i koreniny. Vianočné trhy, ako ich poznáme dnes, prišli až v 90. rokoch. Počas adventu sa chodilo na roráty a mladé gazdinky piekli aj prešporské bajgle - bratislavské rožky.

Štedrú večeru ohlasovali výstrelom z tzv. mažiara, jej čas sa menil. Ryby boli obľúbeným jedlom nielen počas Vianoc, keďže Dunaj ponúkal bohaté množstvo ich druhov. V 16. storočí bol súčasťou Štedrej večere aj delikátne pečený bobrí chvost, ondatrine líčka na víne či vydrie stehienka na pive. V tomto období, keď ešte neboli pevné mosty, chodili furmani s konskými povozmi počas vianočnej noci po zamrznutom Dunaji a takto sa nechal odviezť aj starosta. Zvianočnievalo sa aj na Železnej studničke. Pozreli sme sa aj na obdobie socializmu, keď sa Vianoce premenovali na sviatky pokoja a mieru a za deťmi chodil Dedo Mráz.

Ako vyzerali prešporské ulice počas Vianoc? Kde sa hrávali betlehemské hry a kde sa konali veselice? A ako sa pripravoval typický nápoj Wärmlich? Vypočujte si vianočné vydanie podcastu Ulicami Bratislavy.

Bankovníctvo má v Bratislave bohatú históriu. Prvé sporiteľne stáli zväčša na trati prvej električky. V januári 1842 začal fungovať "prvý peňažný ústav" - Prešporská sporiteľňa. Sídlila na dnešnej Laurinskej ulici. Banky mali sídla často v palácoch s bohatou architektúrou. Uhorská Eskomptná a zmenárenská banka si dala postaviť svoje reprezentatívne sídlo na Hlavnom námestí v secesnom štýle. Tatra banka sídlila v budove dnešného ministerstva kultúry. Treba tiež spomenúť budovu Mestskej sporiteľne na Námestí SNP od architekta Juraja Tvarožka.

O príbehoch bratislavských bánk sme sa rozprávali s miestnym sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradil nám, kde sme mohli nájsť prešporskú "Wall street", ako vyzerali prvé bankovky a kde stál prvý bankomat na území Československa. Typickým znakom sporiteľní bola včela alebo úľ ako symboly pracovitosti.

Reduta bar, Berlinka, Grandka či Astória. V poháriku naliaty absint, čerstvá káva a noviny. V ruchu kaviarne sa práve zišli mladí začínajúci spisovatelia či maliari. Bohémsky štýl života zažil boom v medzivojnovej Bratislave po roku 1920. Celé dni trávili v kaviarňach, baroch a viechach a tvorili. Dôležitým predstaviteľom bol napríklad Jozef Tido Gašpar. Typický bol svojou vychádzkovou paličkou a živým kvetom v klope saka. Stretnúť sme mohli aj Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Janka Jesenského, Mila Urbana, ale aj Zuzku Zgurišku.

Vyberte sa s nami na prechádzku kaviarňami medzivojnovej Bratislavy. Sprevádza nás opäť náš kamarát Dodo - historik Jozef Píry. Zistíme, kto to vlastne bol bohém, kam najradšej chodil, a tiež, ako v tom čase fungovali kaviarne, bary a viechy. Pozrieme sa aj na to, aké kávy sa podávali a že obľúbená bola aj lodná kaviareň Boon.

V medzivojnovom období sa dalo v Bratislave bežne dohovoriť okrem slovenčiny aj po maďarsky a nemecky. Mali sme trojjazyčné názvy ulíc a tri úradné jazyky. Všetko zmenila druhá svetová vojna. Po jej konci násilne vyhnali Nemcov i Maďarov, nehovoriac o odsune židovských obyvateľov. Známa anekdota hovorí, že Bratislava bývala ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká. Či to bolo naozaj tak a ako vyzeral život v trojjazyčnom Prešporku, nám porozprávala jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská.

Hovorili sme aj o pôvode názvu Bratislava, ktorý má len niečo cez 100 rokov. Dovtedy to bol Prešporok, oficiálne po latinsky Possonium. Nechýbalo veľa a mohli sme sa volať aj Wilsonovo mesto. "Starí prešporáci" zvykli rozprávať aj tak, že do slovenskej vety použili maďarské a nemecké výrazy. Dostali sme sa aj k typickým prešporácky výrazom, ako je auzlág, pišinger či štácija. Pýtali sme sa tiež, či aj dnes existuje typický "blavácky" dialekt.

Píše sa 15. storočie, keď zlodejku Barboru pristihli, ako kradla v Dóme sv. Martina milodary aj rúcha. Za to ju popravili, pravdepodobne ju vo vreci hodili do Dunaja. Krádež sa totiž v stredoveku trestala prísne, bežné bolo obesenie. O stredovekých deliktoch na území Bratislavy sme sa rozprávali s historikom SAV Martinom Štefánikom. Poslúžila nám k tomu prvá súdna kniha Bratislavy s názvom Aechtbuch z rokov 1435 až 1519. Je to najdôležitejší prameň pre dejiny kriminality v stredovekej Bratislave.

Dozvedáme sa z nej, že ku kriminalite najčastejšie dochádzalo na predmestí Bratislavy a aj to, že časté boli lúpežné vraždy. Za tie sa lámalo v kolese. Aj kati boli náchylní k zločinom. V rovnaký deň, aký zabili Barboru, prišiel o život aj bratislavský kat. Popraviť ho prišiel kat z Viedne.

Najstarší dodnes fungujúci vysokoškolský internát je na Svoradovej ulici. Ďalší intrák v čase jeho výstavby prišiel navštíviť aj vtedajší prezident Jozef Tiso. Átriové domky v Mlynskej doline sú dielom Vladimíra Dedečka. Špecifickú architektúru má aj intrák nazývaný ľudovo Kukurica, bohaté výtvarné diela skrýva Družba. A vedeli ste, že chátrajúcu ruinu Bratislavského hradu chceli svojho času zbúrať a postaviť na hradnom kopci tzv. univerzitný palác?

Roztrúsené mesto v meste. Tak sa dajú nazvať intráky v Bratislave. Majú zaujímavú históriu, mnohé z nich sú architektonickým skvostom. Bratislavčania však nemajú dôvod ich navštíviť. Preto sme sa do nich vybrali my s našim kamarátom Dodom - Jozefom Pírym. Dodo je historik, ktorý prednáša na Univerzite Komenského aj o vysokoškolskom živote v Bratislave.

Devín, to je dokonalý prierez dejepisu. Od doby kamennej, cez Rimanov, Slovanov až po Napoleona, štúrovcov, Tretiu ríšu a komunizmus. Je to nielen hrad, ale aj významná archeologická a prírodná lokalita. Napoleon síce vyhodil honosný hrad do vzduchu, no chcel postaviť aj most cez Dunaj. To sa mu však nepodarilo. Prvýkrát sa spomína územie Devína v roku 864 ako Dowina, čo znamená dievča - ako slovanský symbol.

Jeho strategickú polohu a historický význam využívali viaceré režimy. Keď sa stal Devín súčasťou nemeckej Tretej ríše, na vrchu sa vypínal hákový kríž. Nacisti tu začali stavať amfiteáter, ktorý sa využíval aj za socializmu. Vtedy sa však stal Devín aj hranicou železnej opony. Dalo sa navštíviť hrad počas tohto obdobia? A dostali sa vôbec na Devín vierozvestcovia Cyril a Metod? Prečo sem prišli na legendárnu vychádzku štúrovci? Odpovedali nám naši dvaja hostia - vedúci hradu Milan Zálešák a správkyňa hradu Petra Palíková Kohútová.

Čo majú spoločné Zlaté piesky, Sakrakopec nad Račou a Husákova žena? Spája ich smutný osud leteckých nešťastí. Stali sa v rokoch 1976, 1966 a 1977. Keďže vládol socializmus, snažili sa ich ututlať. A samozrejme, sú opradené mýtmi alebo konšpiračnými teóriami. Faktom však je, že tragédii sa tesne vyhol spevák Pavol Hammel, pretože do lietadla nenastúpil.

V najnovšej epizóde sa rozprávame opäť s bratislavským sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradí okolnosti pádu lietadla priamo do jazera na Zlatých pieskoch, haváriu lietadla v lese na Sakrakopci aj nehodu vrtuľníka, ktorá stála život manželky vtedajšieho československého prezidenta Gustáva Husáka Viery Husákovej. Spomenieme však aj ďalšie letecké tragédie, napríklad haváriu Milana Rastislava Štefánika len kúsok za Bratislavou.

V roku 1940 mala Bratislava vyše 15.000 židovských obyvateľov, po druhej svetovej vojne už len okolo 3000. Kde stála židovská štvrť a aké boli tradície tejto komunity?

Synagóga na Rybnom námestí musela ustúpiť Mostu SNP, no v čase jej zbúrania už neslúžila ako duchovné centrum, boli v nej aj televízne sklady. Prečo sa ju nepodarilo zachrániť?

Bratislavu volali kedysi uhorský Jeruzalem, pamätník niekdajšieho hlavného rabína mesta Chatama Sófera je pútnickým miestom. Nachádza sa na najstaršom zachovanom židovskom cintoríne v Bratislave. Pôvodne však mal padnúť za obeť tunelu a električkovej trati.

O židovskej Bratislave nám porozprával pracovník SAV Peter Salner, ktorý v minulosti pôsobil ako predseda Židovskej náboženskej obce.

Kapitulská ulica vznikla v 13. storočí a názov si zachovala až dodnes. To je však v Bratislave výnimkou. Ulice aj námestia sa menili podľa aktuálneho zriadenia. Dostávali pomenovania podľa toho, čo bolo práve "v móde". Tak sme mali ulicu podľa princeznej Štefánie Belgickej, neskôr Štefánikovu ulicu, za socializmu bola venovaná Obrancom mieru a dnes je opäť Štefánikovou ulicou.

Ktoré ulice boli vychytené a ktoré obávané? Kde sa nachádza Firšnál alebo Sahara či Mierko? V Bratislave nájdeme len zopár ulíc pomenovaných po ženách, Mária Terézia nemá žiadnu. Kto by si zaslúžil svoju ulicu alebo námestie? Podľa čoho sa vyberajú nové názvy? A kde bola ulica pomenovaná po Adolfovi Hitlerovi? Odpovie nám miestny sprievodca a popularizátor dejín hlavného mesta Roman Delikát. Dozvieme sa aj pôvod názvov Kozia brána, Kuchajda a ďalších.