Umenie mesta_FM

Kniha poviedok Vandala slovenskej oceňovanej autorky Jany Beňovej zachytáva rôzne formy vandalizmu vo vzťahoch. Jednotlivé témy a postavy sa znovu objavujú v odlišných situáciách a z pohľadu iného rozprávača. V réžii Márie Danadovej účinkuje Jana Pilzová.

Kniha poviedok Vandala slovenskej oceňovanej autorky Jany Beňovej zachytáva rôzne formy vandalizmu vo vzťahoch. Jednotlivé témy a postavy sa znovu objavujú v odlišných situáciách a z pohľadu iného rozprávača. V réžii Márie Danadovej účinkuje Jana Pilzová.

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Náboženský magazín

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Slovenská hudba so 100% hodnotou. Kultové albumy, hudba včerajška i minulého storočia. Demovnicové kapely i veľké hviezdy, mixtapeoví umelci i čakatelia na 15 minút slávy. S Demeterom, Danielom Balážom a Luciou Haverlík všetko čo ste už aspoň raz počuli. Alebo aj nie.

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.