Večera s Havranom

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky.

V tyle pôsobiaca NKVD unáša zo Slovenská tisíce občanov a v na severovýchode Slovenska dochádza k rasovo motivovaným vraždám. Na jednej strane sa obnovila Československá republika, no na druhej strane začal narastať vplyv Sovietskeho zväzu a jeho tajnej služby NKVD, čo viedlo k postupnej likvidácii demokratických štruktúr. Po oslobodení Československa vstúpili na jeho územie aj jednotky NKVD, sovietskej tajnej služby. Ich hlavnou úlohou bolo eliminovať politických oponentov komunizmu, kontrolovať vývoj v krajine a zabezpečiť, aby moc v štáte prešla do rúk komunistov.

Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?

Michal Havran bude so svojimi hosťami hovoriť v Smolníku a v Jakabovom paláci v Košiciach.

Hostia: Michal Šmigeľ (historik), Martin Pekár (historik)

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky.

V tyle pôsobiaca NKVD unáša zo Slovenská tisíce občanov a v na severovýchode Slovenska dochádza k rasovo motivovaným vraždám. V Kolbasove, Uliči, nedokáže československá armáda ochrániť svojich obyvateľov a na ďalších miestach, ako v Topoľčanoch dochádza k pogromom na navrátivších sa židovských obyvateľoch.

Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?

Michal Havran sa bude so svojimi hosťami zhovárať v Továrnikoch a v Kolbasove.

Hostia: Silvester Lavrík (prozaik, dramatik), Michal Šmigeľ (historik)

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky.

Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku. Odsuny a represívne opatrenia voči Maďarom zanechali v slovensko-maďarských vzťahoch hlboké stopy. Dodnes sú predmetom historických diskusií a rôznych interpretácií. Kým jedna strana ich vníma ako nespravodlivý zásah do práv maďarskej menšiny, druhá ich považuje za dôsledok historických udalostí a odplatu za rozbitie Československa v roku 1938.

Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?

Michal Havran sa rozpráva so svojimi hosťami, historikom Marekom Syrným a dokumentaristkou Vladislavou Sárkány na pontóne v Hamuliakove a v Zichyho paláci v Komárne.

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky.

Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov z územia Slovenska.

K internácii Nemcov dochádzalo hneď po prechode frontu. Zainteresované štátne orgány mali zabezpečiť jednotnú úroveň organizácie a materiálne zabezpečenie táborov. Vo väčšine zariadení však boli nevyhovujúce hygienické pomery, ktoré ohrozovali aj široké okolie. Najväčším problémom bolo zásobovanie potravinami. Bezprostredne po zaistení žilo nemecké obyvateľstvo zo svojich zásob, ktoré si prinieslo do táborov. V Petržalke vypomáhal so zásobovaním Červený kríž.

Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?

S Michlom Havranom sa hostia rozprávajú v Bratislave na lodi z Petržalskej strany Dunaja, kde boli aj prvé internačné tábory.

Hostia: Jozef Tancer (germanista), Michal Schvarc (historik)

V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov, presídľovanie Maďarov do Sudet a výmena za maďarské obyvateľstvo v Maďarsku. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté?

Michal Havran sa rozpráva v Kalinovskej knižnici v Pisztoryho paláci so svojimi hosťami Hanou Kubátovou a Samuelom Abrahámom.

Slovenské moderné dejiny sú preplnené príbehmi odboja a vzdoru, ktoré budovali česť našej krajiny.

Myjavský príslušník odboja Pavol Haruštiak sabotoval výrobu v nemeckej fabrike, zachránil život osemnástim americkým pilotom. Po vojne ho zavraždili komunistické orgány, miesto kde ho po smrti ukryli, je dodnes neznáme. 

V auguste 1968 chránilo niekoľko slovenských rozhlasových zamestnancov a zamestnankýň vysielač Slobodného československého rozhlasu. Cestovali s ním po Bratislave, Banskej Bystrici, ukrývali ho v bytoch a lesoch, aby sa k nemu nedostali ruskí okupační vojaci. 

Slovenský odboj a odpor mal aj tragické konce, popravy, smrť, exekúcie, no dodnes ostáva príkladom hrdinského správania sa jednotlivcov. 

Michal Havran diskutuje so svojimi hosťami v rozhlasovom štúdiu a na Myjavských kopaniciach.

Hostia: Peter Jašek (historik), Soňa Gyarfášová (publicistka)

Dejiny  moderného slovenského vzdoru začali vznikom dobrovoľníckej výpravy a cez legionárske boje až po vznik Československa sa objavovali v dejinách pravidelne. Mýtus o zákopovom, alebo holubičom národe je dielom komunistickej propagandy, ktorá ho používala na potlačenie buričských nálad v spoločnosti. Slovenské dejiny sú však aj dejinami odporu, vernosti ideálom a obety.

S Michalom Havranom budú diskutovať historik Adam Hudek a politický konzultant Sergej Michalič.

Na prelome 19. a 20. storočia sa svet zrýchlil a modernizoval. Košičan Béla Gerster navrhuje Panamský a Koryntský prieplav, vznikajú nové krajiny, mizne Habsburgovská monarchia. Ivan Dérer, minister československej vlády začne s budovaním desiatok škôl. Svet sa prepája a vzdeláva, súčasťou stredoeurópskej moderny a modernizácie sú aj Gerster a Dérer, piliere nového tempa.

Hostia: Tomáš Jahelka (filozof, politológ), Mikuláš Jančura (univerzitný docent, historik)

Nedejinný národ, ktorému sa udalosti iba dejú? Kedy sa stalo Slovensko územím, kde sa osudovosť histórie premenila na emancipované rozhodnutia? O mýte prisudzujúcom slovenským dejinám nedejinnosť hovoria s Michalom Havranom spisovateľ a historik Pavel Kosatík a profesor politológie  Jozef Bátora.

Od čias vedeckej metódy Mateja Bela sa moderná slovenská spoločnosť dostala do obdobia krízy vedeckého myslenia a spochybňovania modelu sveta založenom na vedeckých poznatkoch. Čo je príčinou čiastočného kolapsu vedeckého myslenia a čo to znamená pre spoločnosť?

Hostia: Erika Juríková (historička), Adam Hudek (historik)