Ježiš dnes uzdravuje tridsaťosem rokov chorého človeka. No hriech môže zapríčiniť niečo oveľa horšie ako telesnú chorobu, a to duchovnú smrť.    

Pôstne obdobie nás učí dôvere, ktorá ide ďalej než to, čo vidíme. Dnes nás evanjelium vedie k viere, ktorá sa neopiera o zázraky na počkanie, ale o slovo, ktorému sa dá veriť, aj keď ešte nič nevidíme.

Najväčší zázrak je, keď začne vidieť srdcom. A keď človek začne vidieť srdcom, zrazu zistí, že Boh bol pri nás celý čas.

Celník se vrátil domů ospravedlněn, ne však farizeus.

Láska nadovšetko

Aj pôst môže byť časom takéhoto svetla. Nie preto, aby sme sa obviňovali alebo sústredili na svoje zlyhania, ale aby sme dovolili Bohu osvetliť náš život. 

V kresťanstve, ktoré má svoje korene v judaizme, sa však tento pohyb akoby obracia: nie človek hľadá Boha, ale Boh hľadá človeka.

Radosť z odpustenia a milosrdenstva je jednou z radostí, s ktorou sa stretáme na stránkach Svätého písma.

Koľko ráz mám odpustiť? Túto otázku si kládol sv. Peter a neraz si ju kladieme aj my, hoci poznáme odpoveď!

Ježiš dnes vyslovuje vetu, ktorá bolí: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.“