Ježiš dnes pred učeníkmi nezakrýva pravdu. Neponúka im lacný pokoj ani ilúziu bezpečia. Hovorí jasne: kto patrí jemu, nebude vždy prijatý svetom. Evanjelium nás vovádza do napätia medzi vernosťou Kristovi a túžbou zapáčiť sa svetu. Príslušnosť ku Kristovi má svoju cenu – no aj svoju hĺbku a plnosť.

Krížová cesta nie je len spomienkou na udalosti minulosti. Je priestorom stretnutia. 

Na začiatku pôstneho obdobia vstupujeme spolu s Ježišom na púšť. Evanjelium nás pozýva do priestoru ticha, skúšky a pravdy, kde sa odhaľuje, komu patrí naše srdce. Pôst sa stáva cestou, na ktorej sa učíme dôvere, rozlišovaniu a vernosti Bohu.

„Ako skrze jedného človeka vstúpil do sveta hriech a skrze hriech smrť…“ (Rim 5, 12)

Lévimu sa zmení celý svet

Pri uvažovaní o radosti sa môžeme zastaviť pri otázke, či bol Ježiš Kristus muž radosti a či pri hlásaní evanjelia o Božom kráľovstve prežíval radosť. 

Dobrý a preláskavý Ježišu

Kto sa zo strachu drží seba a svojho pohodlia, stráca dušu, no ten, kto s láskou prijme svoj každodenný kríž, odovzdá sa Kristovi a vytrvá pri ňom aj v utrpení, nájde pravý život, pokoj srdca a spásu. 

A modlitba — zredukovaná na sterilný monológ — prestáva byť skutočným duchovným otvorením sa Bohu, intímnym dialógom s Otcom a pozorným počúvaním evanjelia Syna.

Evanjelista Marek nám hovorí, že dokonca aj apoštoli mali zatvrdnuté srdce. A čo my, dokážeme rozpoznať v Ježišovi chlieb, ktorý nás všetkých spája?