Aj dnes je ťažké hovoriť o Bohu tým, ktorých poznáme.

Ján Zlatoústy v komentári o Ježišovi hovorí: „Dedinčania z Nazareta ho síce obdivujú, ale ich obdiv nesmeruje k tomu, aby mu verili, ale skôr k pocitu závisti, akoby tým chceli povedať: „Prečo on, a nie ja“.“

Patříme do tohoto světa, ale to neznamená, že musíme být světští.

Ohlasovanie Kráľovstva má podstatný význam v Ježišovom účinkovaní a v nádeji vyvoleného národa.

Ježiš nás vyzýva, aby sme mali oči upriamené na nebo, náš večný domov.

Sv. Ján Damascénsky týmito slovami blahoželá tejto blahoslavenej dvojici: “Joachim a Anna, akí ste blahoslavení a nepoškvrnení! Spoznajú vás podľa ovocia, ktoré ste priniesli”.

Zázrak, ktorý sa udial pri rozmnožení chleba nasledoval ďalší zázrak - zázrak premeny srdca.

Božie Slovo nasledujúcej 17. nedele cez rok mieri na jeden a ten istý terč: na schopnosť deliť sa. Táto schopnosť nie je samoúčelná: tzn. deliť sa pre delenie sa. To nie je cieľ. Cieľom je delenie sa pre to, aby sme mali všetci: aj tí, ktorí sa delia, aj tí, s ktorými sa delíme, ktorým dáme.

Pri ustanovení sviatosti oltárnej, pri poslednej večeri, Ježiš vysvetlil zmysel svojej nastávajúcej smrti, keď pripomenul tieto udalosti Starého zákona.

Počúvajme Boží hlas v tichu a v našej modlitbe. Vzdajme sa toľkých zbytočných a márnych vecí. Nech je naše bohatstvo a majetok len náš Pán.

Bůh je však v podstatě neviditelný a víra „představuje riskantní podnik přijetí toho, co zjevně nelze považovat za skutečně skutečné a základní.