Môžeme byť večne postihnutými osobami, alebo naopak, nositeľmi jeho milosti.

Dnes sa opäť stretávame s Ježišom v Káne Galilejskej, kde vykonal svoj prvý známy zázrak premenenia vody na víno. Teraz pri tejto príležitosti vykoná ďalší zázrak: uzdraví syna kráľovského úradníka.

Liturgia dnešnej nedele nás pozýva k radosti z blížiacej sa veľkonočnej udalosti. Táto nedeľa sa nazýva „laetare“, raduj sa. Symbolizuje to aj ružová liturgická farba. „Raduj sa Jeruzalem, radujte sa a jasajte, čo ste trúchlili...“ toto pozvanie nám zaznieva z dnešnej úvodnej antifóny.

Pôstne obdobie, ktoré trvá niečo viac ako štyridsať dní, má tiež svoj plán cesty, na ktorej sú významnými míľnikmi evanjeliá jednotlivých pôstnych nedieľ. Signalizujú akoby etapy duchovného procesu, ktorým sme pozvaní prejsť, aby sme opäť naplno vstúpili do tajomstva samotnej Veľkej noci: smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Tajomstva, ktoré je kľúčové nielen pre našu večnosť, ale i pre našu prítomnosť.

Dnes nám Kristus představuje dva muže, kteří by se náhodnému pozorovateli mohli zdát téměř totožní, protože jsou na stejném místě a dělají stejnou věc - oba "šli do chrámu, aby se modlili" (Lk 18,10).

Jednota poznania a lásky

Dnes máme spomienku dvoch význačných mučeníc staroveku Perpetuy a Felicity.

V súčasnosti sú rôzne náboženstvá veľmi rešpektované. Všetky vyjadrujú snahu človeka o transcendenciu, o večné skutočnosti. A predsa v kresťanstve, ktoré má svoje korene v judaizme, je tento jav opačný: je to Boh, kto hľadá človeka.

Chcem ho nasledovať a napodobňovať i v odpustení?

V dnešnom evanjeliu počujeme slová Pána Ježiša, ktorý hovorí: „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti."

Ježiš sa týmto výrokom predstavuje ako prorok.