Volafka

Nikoleta Kováčová alias Surova dcérka je asi najznámejšou slovenskou

influencerkou, ktorá propaguje veganstvo ako aj udržateľný štýl život.

Nikoleta začínala blogovať so svojou mamou ako Raw Mother & Daughter. Neskôr sa osamostatnila a vytvorila si vlastný blog , ako

aj sociálne siete ako Surova dcérka. Nikoleta sa snaží búrať tabu a verí v spoločnosť, ktorá je schopná akceptovať rôzne názory.

Pracuje v digitálnej agentúre v Prahe, ale je aj známou influencerkou, blogerkou a teraz najnovšie vydala prvú slovenskú vegánsku kuchársku knihu Slovegán. V knižke nájdete tradičné slovenské recepty, ale

vo vegánskej podobe.

S Nikoletou sme sa rozprávali o modelingu, o tom čo jej modeling dal a ako spomína na toto svoje životné obdobie. Takisto sme sa rozprávali aj o sociálnych sietiach, influenceroch ako chodiacich živých billboardoch. Ako to vôbec v tomto svete funguje? A ako to má nastavené s reklamou a spoluprácami Nikoleta? Rozprávali sme sa takisto aj o vegánstve, ako sa pripraviť a či vôbec je dôležité sa pripravovať,ak sa chcem stať vegankou. Nikoleta má svoj vlastný Youtube kanál, kde okrem receptov dáva vlogy na rôzne témy. Najpopulárnejší vlog bol o tom prečo sa nechce stať mamou. Prečo Nikoleta chce otvárať tieto témy a vytvárať diskusie? Takisto sme sa rozprávali aj o slobode a ako ju vníma Nikoleta, ktorá sa už narodila do slobodnej krajiny.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor so zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Tereza Nvotová je režisérka dokumentárneho snímku Mečiar, ako aj celovečerného hraného debutu Špína, takisto sa podieľala na scenári, ale aj si zahrala vo filme Mars. Ako herečku sme ju mohli vidieť aj vo filme Tango s komármi, za ktorú získala nomináciu Najlepšia herečka v Slnko v sieti.

S Terezou sme sa rozprávali o jej detstve v Trnave, o jej rodičoch, ktorí sa v danej dobe snažili schovať do detských hier určitú nevoľu voči režimu. V 16tich odišla študovať FAMU do Prahy.

V jej filmoch vidím jeden spoločný ukazovateľ a to je to, že chce otvoriť dvere diskusii, kde končí hranica slobody a začína manipulácia. Toto je vidieť, či už v dokumentárnom filme Mečiar, kde sleduje bývalého slovenského politika Vladimíra Mečiara a jeho dopad na slovenskú spoločnosť vrátane jej osobného života, alebo jej hranom debute Špina, ktorý je o znásilňovaní, ako aj jej úplne prvého režisérskeho diela Ježiš je normální, ktoré je o kresťanskej sekte.

Rozprávali sme sa o film Mars, ktorý sa odohrával v simulátore

Mars Desert Research Station v americkom Utahu. Natáčanie trvalo tri týždne a počas tej doby sa aj o seba sama Tereza veľa dozvedela. Vrátili sme sa v našom rozhovore aj k natáčaniu filmu o Vladimírovi Mečiarovi a aký dojem v nej tento politik zanechal. Jej debut hraného filmu Špina poukazuje na to, že žijeme síce v slobodnej krajine, ale nie vždy sme slobodní a môžeme povedať to čo sa nám deje, či to čo sa nám stalo. Ako sama povedala: „ Pri filme Špina to bolo určite to, že som mala v okolí nejakých ľudí, ktorí zažili podobné príbehy ako sme spracovali v Špine. A mali jedného veľmi silného menovateľa a to bolo to, že všetky tie obete sexuálneho násilia o tom mlčali.“ Rozprávali sme sa aj o #Metoo a tom ako vníma slobodu.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor so zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Margaret Starka je spoluzakladateľkou BE-DNA, ktorá tvorí HR Marketing s presahom. Pred tým bola súčasťou spoločnosti Red Bull, v ktorej pracovala 14 rokov.

Margaret je jednou z ďalších úžasných žien, ktoré som mala tú česť spoznať. Rada sa učí a každý deň je pre ňu ďalším dňom, kedy sa môže niečo nové naučiť. Ako sama povedala: „Snažím sa byť každý deň lepšou verziou vlastného ja.“

Margaret v Red Bull prešla niekoľkými pozíciami od dievčaťa vo Wing

Team, ktoré rozdáva plechovky a jazdí autíčkom Red Bull až po Hed of HR. Ako sama spomenula táto firma jej dala veľmi veľa , avšak bol čas sa posunúť a tak si založila svoju vlastnú firmu. Ak ste ešte nikdy nepočuli o spojení HR Marketing, trúfam si povedať, že práve Margaret je jednou z odborníčok v tomto obore a dokáže vám ho s ľahkosťou a hravosťou predstaviť. Určite si nájdite jej články na túto tému napr. na portáli LinkedIn.

Spolu sme začali od detstva, tak symbolicky, rozprávali sme sa o talentoch, ktoré v nás od detstva driemu a čakajú na prebudenie. Takisto sme sa rozprávali o pozitívnej psychológií, o tom prečo sa kladie dôraz na to, čo nám nejde a nie na to v čom sme dobrí. Veľa z nás si vyberie nesprávnu školu či prácu a v dospelosti sedíme na zlých stoličkách, v zlých firmách. Ako tomu môžeme predísť? Rozprávali sme sa aj o tom, prečo je HR Marketing v dnešnej dobe tak dôležitý a ako vznikol. Sama Margaret pripisuje tento nový obor ako reakciu mládeže a mileniálov na dnešných zamestnávateľov: „Tichá revolúcia v prostredí zamestnávania, ktorú nahlas začali hovoriť tí mladí ľudia.“

Rozprávali sme sa o naplnení ľudského potenciálu ako aj o VHSke /vízia, hodnoty, stratégia/. A zabŕdli sme aj do témy ako správna

komunikácia a sebarozvoj.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou

a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Marika Beňadik Majorová je fotografka, režisérka, blogerka a copywriterka.

Veľa ľudí ju pozná ako blogerku pod názvom Tonbogirl. Marika je človek, ktorý je kreatívcom srdcom aj dušou. Za vyše 9 rokov v reklamnej agentúre Leo Burnett a potom aj na voľnej nohe , má za sebou niekoľko reklamných kampaní. Podieľa sa na zaujímavých projektoch, vytvára stratégie a pomáha značkám sa dostať na náš trh a do nášho podvedomia, ako napr. Značka Uashmama. Na svojom blogu pred viac ako 6 rokmi začala fotiť streetstyle fotografiu.

Rozprávali sme sa o začiatkoch, kedy začínala fotiť cudzích ľudí na ulici. Marika chcela tým poukázať na pekné veci, nie len hejtovať ako sa ľudia obliekajú, ale práve naopak ukázať inakosť, štýl, vkus a rôznofarebnosť nás všetkých. Ako Marika hovorí: „Je na tebe ako sa rozhodneš ,ako vidíš svet a ja som sa rozhodla, že chcem vidieť tie pekné veci.“

Rozprávali sme sa najmä o tvorivosti, o jej práci v reklamnom svete, o pomoci klientom dostať sa do povedomia spotrebiteľom, ale aj o odvrátenej strane marketingu a tou je vytváranie materialistického modelu správania. Marika je jednou za spoluzakladateliek Kid shop up ,prvého predajného eventu dizajnových značiek pre deti. Citát Fiodora Michajloviča Dostojevskeho:”Krása zachráni svet,” je aj mottom Kid shop up. Na margo toho sme sa rozprávali o tom, ako deti vnímajú dizajn a krásu. Ako sama Marika povedala: „Je na našej zodpovednosti, nás dospelých , tie deti viesť k tomu dizajnu. Ukazovať im , čo je to hodnotné a čo je to pekné, pretože to dieťa sa nenarodí s tým, že prirodzene inklinuje k drevenému otesánkovi.“

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Henika Holúbeková vyštudovala andragogiku. Henika je špecialistom na tvorbu vzdelávacích programov na mieru na medzinárodnej úrovni a už viac ako 20 rokov trénuje ľudí vo firmách, vedie tréningy komunikácie, vedenia tímov a zvládania extrémnych záťažových situácií. Trénuje stážistov z celého sveta, ako pracovať s mládežou a ako využívať lektorské zručnosti. Je tiež mentorkou rečníkov na TED konferenciách. Posledných pár rokov sa Henika venuje mládeži a je autorkou konceptu Životológie, prvého predmetu o tebe, pre žiakov stredných škôl.

Náš rozhovor sa začal príbehom Heniky, ktorá počas svojho života prekonala niekoľko extrémnych životných situácií. Ďalej sme sa rozprávali najmä o tom ako vznikla Životológia, program akreditovaný Ministerstvom Školstva pre stredoškolákov, a Henika mi predstavila štyri časti Životológie a to: Vnútroveda, Vzťahológia, Karieristika, Zdravíčko. Počet samovrážd mladých ľudí sa oproti minulému storočiu zvýšil až päťtisíc násobne. Toto číslo šokovalo aj Henrietu a preto sa rozhodla vytvoriť tento program a ako sama povedala: „Oproti minulému storočiu sa síce máme materiálne lepšie, ale máme choré duše. Rozhodla som sa teda, že urobím všetko preto, aby mal každý mladý človek na Slovensku priamo v škole niekoho, kto ho vypočuje a ukáže mu smer jeho

života.“

Henika je neskutočne pozitívny človek a niektoré vety, ktoré zazneli v našom rozhovore si opakujem veľmi často, aby sa mi vryli pod kožu a to: „Načo sa sústredíš to si vytváraš a to má dopad na tvoj život. Sústredíme sa na veci, ktoré vôbec nemôžeme zmeniť a z toho máme depresiu.“ Henrieta Holúbeková.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Karolína Holubová je fotografka, ktorá fotografiu študuje v Londýne. Pred jej objektívom sú väčšinou muži ako ženy. Fotí testy pre modelingové agentúry ako aj napr. Fashion Week v Londýne či iné projekty.

A prečo fotí práve mužov? Ako sa sama Karolína vyjadrila jedným z dôvodov je: „Já nechci fotit třináctiletý holčičky, svléct je do spodního prádla a fotit je prostě jako ženy když nejsou. Ta ženská je jiná před sexem a po sexu, prostě v těch očích to máme jinak.“

Na svojich sociálnych sietiach sa zaoberá okrem fotografie aj témami ako je ego, ženskosť v modernom svete či sebapoznanie. S Karolínou sme sa rozprávali o jej štúdiu v zahraničí, o samote, ktorú tam prežila. „Samota je vždycky nějakým způsobem obohacující.“

Rozprávali sme sa aj o fotografií, o tom čo pre ňu znamená a ako pracuje s ľuďmi, ktorých fotografuje. A čo feminizmus? Ako vníma Karolína ženskosť v modernom svete? „Dnešní výdobytek náš je jó mám krosnu a umím si jí vzít sama, řídit umím sama a otevřít si dveře umím sama. Ale proč jako? Vždyť to je přece strašně smutný.“

A čo pre ňu znamená ženskosť a sebapoznanie? „Já jsem mněla vždycky tuhle úchylku, hrabat se ve svým nitru. Já mám rada sebezlepšování a je to takové moje hobby.“ povedala Karolína v našom spoločnom rozhovore.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Daniela Drtinová je moderátorka a novinárka, ktorá vyštudovala právo. Počas školy tancovala v Taliansku so svojou tanečnou skupinou. Začínala v tlačovej agentúre, neskôr brigádou v poslaneckej snemovne, kde zostala 8 rokov ako parlamentný spravodajca. Potom pokračovala jej pracovná kariéra v Českej televízií, kde uvádzala Interview ČT24 a večerný spravodajský program Udalosti a komentáre. Daniela v ČT pracovala 21 rokov. Nakoniec z Českej televízie odišla za nie veľmi priaznivých podmienok, najskôr ju odvolali z programu Udalosti a komentáre a neskôr odišla sama a to na margo nezhôd s vedením a podozrenia z napojenia ČT na lobistov. Po odchode z Českej televízie založila spoločne s kolegami DVTV internetovú televíziu, ktorá oslávila už 5 rokov. Za svoju novinársku prácu získala v roku 2001 cenu Karla Havlíčka Borovského.

Náš rozhovor sa začal najprv minulosťou a to konkrétne jej detstvo a tým aká bola malá Daniela. Rozprávali sme sa o tom, aké pre ňu bolo stať sa mamou.

Takisto sme sa rozprávali aj o tom, prečo si vybrala štúdium práva, o jej pracovných začiatkoch, o ťažkých rozhovoroch s politikmi a jej príprave na tieto rozhovory. Rozprávali sme sa aj o novinárskej práci, novinárskej etike, o budúcnosti, o tom kde sa vidí za 10 či 15 rokov. O feminizme a je Daniela Drtinová feministka?

Tak sa na chvíľku zastavte a užiť si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Eva Dudová je iniciátorkou a zakladateľkou Přestupní stanice v Prahe. Přestupní stanice je priestor, kde poskytujú prácu a zázemie ľuďom bez domova a pre širokú verejnosť organizujú workshopy, prednášky, premietanie filmov či čítanie poézie. Přestupní stanice nie je len second hand, ale aj komunitné centrum a sociálny podnik.

Ich mottom je: „Nová šanca veciam aj ľuďom.“

Eva vyštudovala sociálnu prácu a dokončila svoje štúdium magistrom v obore riadenia sociálnych organizácií.

Rozprávali sme sa o tom ako a prečo začala pracovať ako dobrovoľníčka. Čo pre ňu znamená dobrovoľnícka práca ako aj štúdium sociálnej práce. A ako sa sama Eva vyjadrila o dobrovoľníckej práci: „I když se říká, že ta pomoc by měla být nezištná, tak ty z toho něco získáváš. Je ti z toho dobře. Trávíš nějak kvalitně čas, máš hezký pocit z toho, že děláš něco, co má smysl.“

S Evou sme sa takisto rozprávali o tom ako vznikla Přestupní stanice, o tom ako si vyberajú a hľadajú predavačov do svojho obchodu a ako im pomáhajú sa dostať z ulice. A spomenuli sme aj Václava jedného z prvých predavačov, ktorý bol na ulici viac ako 22 rokov. Z ulice sa dostal aj vďaka pomoci Evy a ľudí z Přestupní stanice, oženil sa a má prácu a bývanie.

A vlastne všetky dobrovoľnícke aktivity ako aj vznik Přestupní stanice vznikol najmä preto, že si Eva kládla jednu a tú istú otázku dookola a to: „Když to nedávám já, jak to můžou dávat ti ostatní. Přece není možný, aby je v tom člověk nechal.“

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si ďalší rozhovor so zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Lucia Gallová je aktivistka. Bola spoluorganizátorkou a tvárou protestov Gorila a poľnohospodárskych protestov na Slovensku.

Ako sa sama Lucka vyjadrila : „Nechcem už bojovať proti veciam, ktoré nechcem vidieť okolo seba, ale chcem sa ich pokúsiť pretvoriť.“

A tak spolu s ďalšími ľuďmi vytvorila Vidiecku platformu a podarilo sa im zmeniť

niektoré zákony ,dokonca novelizovať ústavu.

Teraz je Lucka najmä študentkou, matkou ale stále aktivistkou, ktorá má zaujímavé plány do budúcna.

Rozprávali sme sa spolu o tom , odkedy sa začala viac zaujímať o veci okolo seba, o veci verejné a stala sa z nej aktivistka. Takisto sme sa rozprávali aj o protestoch Gorila, o tom ako niekoľko krát skončila v cele predbežného zadržania a čo si myslí, že dali a zobrali protesty Gorila jej a Slovensku. Akú silu má davová psychóza ,ako aj to, že stačí ľuďom dať iba jednu malú pochybnosť a vytvoria si domnienky, ktoré nemusia byť vôbec pravda.

Ako vznikla Vidiecka platforma a o jej odchode z tejto organizácie. Lucia mi prezradila svoje plány do budúcna, čo spoločne s priateľom plánujú a čím by sa chcela stať.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Adela Vinczeová/rodená Banášová/ je ostrieľanou slovenskou moderátorkou.

Rozhovor s Adelou som poňala tak trochu inak. Na začiatku sme si zahrali malú hru na otázky a odpovede, také zahrievacie kolo. Otázky boli netradičné, občas až intímne a možno aj drzé. Výberom otázok som sa nechala inšpirovať českou Peep Show a 73 Questions Vogue.

Spýtala som sa jej napríklad čo bude po smrti, čo je zmyslom života, akú farbu by mala jej vlajka, aká jej jej úchylka, či pri ktorom filme naposledy plakala.

Neskôr sme sa rozprávali o vzorcoch v našej spoločnosti, o spoločenskej zodpovednosti ako aj našom egu a či je vôbec dôležité. Takisto sme sa rozprávali o sociálnej sieti, ako aj o tom ako zvláda kritiku, či čo robí pre zlepšenie ekológie našej krajiny.

Veľa sme sa nasmiali a rozobrali rôzne témy. Tak sa na chvíľku zastavte a užite si ďalší rozhovor so zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.