Vtáčia akadémia

Tento rok si pripomíname 100 výročie ornitológie v Česku aj na Slovensku. V tejto spomienkovej časti sa dozviete veľa zaujímavého, napríklad: kde je Ostrov kormoránov, koľko vtákov sa okrúžkovalo v 30.rokoch minulého storočia, ako je možné, že na Sĺňave kedysi hniezdilo 50 tisíc čajok na troch hektároch, kde sú u nás Parížske močiare, ktoré už viac ako 200 rokov pomáhajú nie len vtákom. Prečo Ostrov orliaka morského zostal chráneným územím, aj keď u nás orliak roky nehniezdil, čo spôsobil gróf Pálfy, keď na Slovensko zavolal francúzskeho inžiniera, alebo, ako sa za tie roky zmenil systém sčítania vtáctva. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prichádzajú s informáciami z minulosti, ktoré sú funkčné dodnes a to je skvelé.

Odborníci majú veľa indícií, prečo to vtáky robia, ale stále to skúmajú, pretože okolo tohto fenoménu je veľa neznámych. Dnes si povieme aj o tom, že lastovičky u nás zahniezdil druhý a možno aj tretí krát, alebo prečo nie sú plamienky driemavé zo ZOO smutné, keď im na výcvik zoberú mláďatá. Povieme si či je v poriadku, keď mačky lovia vtáky, že v Česku našli výra rekordéra a spoznáme jednu z najväčších skládok na svete. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku v podcaste Vtáčia akadémia.

A vtáky tam budú mať skutočný luxus. Dnes si povieme, aj to, že Ďuro sa mýli a vtáky rozďobú ovocie z úplne iného dôvodu, ako si myslel, že bociany v Košeci mali vlastne šťastie, pretože to mohlo dopadnúť horšie, dnes spoznáme murárika červenokrídleho a v Paríži spievajú niektoré druhy vtákov na vyšších frekvenciách, ako niekde na francúzskom vidieku. Ak chcete vedieť prečo, dajte si vtáčkarskeho eléva Ďura Saba a Romana Slobodníka z Ochrany dravcov na Slovensku.

Na Novom Zélande chránia endemické vtáky pred vtáčou chrípkou tak, ako nikde inde na svete. V Škótsku majú nové, veľmi zvláštne, povolanie. Zamestnali tam prvého cára čajok. Čo vlastne bude robiť? Dnes si povieme prečo aj tento rok platí, že koľko dostupných hrabošov, tak toľko mláďat sokola červenonohého. Pripomenieme si, ako pomôcť v lete vtákom s vodou a predstavíme si ďubníka trojprstého. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa vás nevedia dočkať.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme. #spolupraca #3DodESK

Hlavný hrdina dnešnej časti je lelek lesný. Má malý zobák, véélikánske ústa a povery hovoria, že po nociach cicia kravské a kozie mlieko. Nie, nerobí to. Ale dozviete sa, prečo je lelek nočný predátor, prečo je ho na Slovensku málo, ako pomáha pri jeho pozorovaní termovízia, a prečo mu v budúcnosti môžeme ďakovať za záchranu lesov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov lelka ešte nevidel a tak Ďuro Sabo zavolal "lelkológovi" Richardovi Schnürmacherovi, doktorandovi na Katedre zoológie Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského a Výskumnej skupiny behaviorálnej ekológie a ekofyziológie na Univerzite v Antverpách.

Hniezdna sezóna vrcholí. Okrem dravých vtákov sa Roman Slobodník venuje aj bocianom. V spolupráci s energetikmi obieha ich hniezda. A že je to drina! Okrem krúžkovania mláďat odstraňuje aj špagáty, ktoré by im mohli ublížiť.

V dnešnej časti si viac porozprávame aj o kavkách a opíšeme vám úžasnú novinku, na ktorú prišli vedci skúmajúci, ako vtáky vnímajú zemský magnetizmus.

Juraj Sabo a Roman Slobodník sa stretli a nahrali nový diel podcastu Vtáčia akadémia od Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.#spolupraca #3DodESK

Aký papagáj a ako postihnutý si povieme v dnešnej epizóde. Osud mu pripravil prekážku a dnes je milý papagáj alfa samec. Dnes si povieme prečo búdky pôvodne pre sokoly obsadili myšiarky, predstavíme si ladniaka kramerovho (alexandra malého), ktorého by sme vo voľnej prírode na Slovensku nechceli a dnes sme sa rozprávali aj o tom, koľko vážia vtáky. Aj pri tejto váhovej téme je veľa zaujímavostí. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave. Pomáha im v tom magnetizmus Zeme.

Ako to celé funguje a čo by sa stalo, keby sa ten magnetizmus vypol. Nebojte sa, on sa vypnúť nedá, takže všetko dobre dopadne.

Dnes si povieme koľko vtákov má v sebe olovo a prečo. Tie čísla vás určite prekvapia. Čo sa dialo na tohtoročnom "Big day", pohovoríme o labuti malej menom Galina, ktorá odborníkom dáva skvelé dáta o tom, ako a kde žijú labute. A na záver spoznáme sojku škriekavú.

Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro hovoril.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Jedna vtáčia rodinka spotrebuje za hniezdnu sezónu 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov lietajúceho hmyzu.

V dnešnej časti si povieme nielen o tom, kto odštartoval krásnu ľudskú tradíciu vešania búdok na stromy, ale aj to, že jeden pár dravých vtákov loviacich hrabošov môže zachrániť ročne až jeden a pol tony obilia. Povieme si aj to, že odborníci už zrejme vedia, kde je problém s kukučkami, ktoré sa na Britských ostrovoch strácajú, a predstavíme si aj „obyčajného“ vtáka na Slovensku. Ďuro Sabo v debate s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Vtáky, ktoré migrujú na veľké vzdialenosti to robia, pretože by inak nedoleteli.

Dnes si povieme zaujímavé bocianie príbehy, dozviete sa, kto preletel za 11 dní 13 500 migračných kilometrov, prečo na Cypre hynú spevavce, a dnes spoznáme nového vtáka, ktorý sa volá penica fúzatá.

Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa rozprávali o veciach, nad ktorými často rozum stojí. Obrazne. :)

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácia E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK