Aký papagáj a ako postihnutý si povieme v dnešnej epizóde. Osud mu pripravil prekážku a dnes je milý papagáj alfa samec. Dnes si povieme prečo búdky pôvodne pre sokoly obsadili myšiarky, predstavíme si ladniaka kramerovho (alexandra malého), ktorého by sme vo voľnej prírode na Slovensku nechceli a dnes sme sa rozprávali aj o tom, koľko vážia vtáky. Aj pri tejto váhovej téme je veľa zaujímavostí. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Ľudia používajú mapy a aplikácie, no vtáky majú navigáciu uloženú v hlave. Pomáha im v tom magnetizmus Zeme.

Ako to celé funguje a čo by sa stalo, keby sa ten magnetizmus vypol. Nebojte sa, on sa vypnúť nedá, takže všetko dobre dopadne.

Dnes si povieme koľko vtákov má v sebe olovo a prečo. Tie čísla vás určite prekvapia. Čo sa dialo na tohtoročnom "Big day", pohovoríme o labuti malej menom Galina, ktorá odborníkom dáva skvelé dáta o tom, ako a kde žijú labute. A na záver spoznáme sojku škriekavú.

Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro hovoril.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Jedna vtáčia rodinka spotrebuje za hniezdnu sezónu 120 miliónov vajíčok hmyzu, 150 tisíc húseníc a 75 kilogramov lietajúceho hmyzu.

V dnešnej časti si povieme nielen o tom, kto odštartoval krásnu ľudskú tradíciu vešania búdok na stromy, ale aj to, že jeden pár dravých vtákov loviacich hrabošov môže zachrániť ročne až jeden a pol tony obilia. Povieme si aj to, že odborníci už zrejme vedia, kde je problém s kukučkami, ktoré sa na Britských ostrovoch strácajú, a predstavíme si aj „obyčajného“ vtáka na Slovensku. Ďuro Sabo v debate s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Vtáky, ktoré migrujú na veľké vzdialenosti to robia, pretože by inak nedoleteli.

Dnes si povieme zaujímavé bocianie príbehy, dozviete sa, kto preletel za 11 dní 13 500 migračných kilometrov, prečo na Cypre hynú spevavce, a dnes spoznáme nového vtáka, ktorý sa volá penica fúzatá.

Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku sa rozprávali o veciach, nad ktorými často rozum stojí. Obrazne. :)

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácia E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodESK

Keď pozorujeme vtáky, netrénujeme len oči, ale aj mozog. Netvrdíme to my, ale odborníci. Vtáčia chrípka sa nedávno objavila v Antarktíde aj v Španielsku. Čo to znamená pre bociany, ktoré práve prilietajú na Slovensko a do okolia? Prečo vtákom škodí ropa na perí a ako sa jej môžu zbaviť? Českým vtákom roka sa stal bežný druh, ktorý sa v angličtine nazýva „blackcap“, teda čierna šiltovka. Vie, o ktorom druhu je reč?

Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo prinášajú odpovede v ďalšej časti nášho podcastu. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodE.SK

Každý vták aspoň raz za sezónu mení perie. Viete, ktoré druhy preperujú častejšie, kedy sa to deje, prečo sú vtáky počas preperovania veľmi zraniteľné, a prečo je to u dravcov úplne inak? V dnešnej časti si tiež povieme, že ak máte na záhrade vtáčiu búdku je najlepší čas ju vyčistiť a pripraviť na sezónu,  vedci zistili, že prechádzka v prírode so spevom vtákov pomáha odbúravať stres a v Poľsku sa snažia obmedziť množstvo holubov vďaka špeciálnej antikoncepcii. Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku odpovedal. Spolu sa tešia, že si ich pustíte a dozviete sa niečo nové. Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie E.SK. Ďakujeme.

#spolupraca #3DodE.SK

Aj o tom sa budeme rozprávať v dnešnom podcaste.  Ak uvidíte krátke video, v ktorom vták priletí k ľuďom a chce pomôcť, je to hlúposť. Nič také sa nikdy nemôže stať. Sabrina sa v Montreale išla prejsť, objavila červienku z Európy, ktorá sa v Kanade nevyskytuje a senzácia bola na svete. Dnes si predstavíme nelietajúceho papagája z Nového Zélandu, ktorých celosvetová populácia je už len 250 jedincov. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo v podcaste Vtáčia akadémia.

Ak nájdete na kríkoch napichnutý hmyz, môže za to strakoš. Je to možno mierne hororové, ale on si ho tam ukladá do zásoby. Dnes si povieme aj prečo si chriaštele v zime pochutnávajú na mŕtvych rybách, prečo sa žeriavy zdržali na Slovensku, keď cez nás len prelietavali, a prečo robia objavy v Čade francúzski odborníci. Im sa totižto chce behať po púšti)) Ďuro Sabo sa pýtal a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku múdro odpovedal.

Je skvelé, že ten čo mu dal meno jeho štebotanie počul ako čeče, pretože niekto ho počuje ako gege, alebo meme. Stehlíka čečetku si dnes bližšie predstavíme. Okrem toho si povieme, aké čísla máme z tohtoročnej vtáčej hodinky, zistíme, že to, čo sme si mysleli, že evolúcia dokáže za stovky rokov, stihla v americkej populácii kolibríkov za pár desaťročí a v Británii chcú odborníci odstrániť v prírode papagáje, ale verejnosť je proti. Akurát tie papagáje tam nemajú čo robiť a spôsobujú v prírode chaos. Ale vraj sú také miléééé.

Roman Slobodník ako majster odborného slova a Ďuro Sabo ako ten čo sa pýta. Dajte si Vtáčiu akadémiu. 

ilustračná foto: glezg hrubozobý (R.Slobodník)

Najnovšia vedecká štúdia obrátila doterajšie poznatky naruby. V zime vtáky fungujú úplne inak, ako si odborníci mysleli. Napríklad sýkorky si vedia úmyselne znížiť telesnú teplotu, aby prežili silné mrazy. A dokážu toho omnoho viac.

Dnes si povieme aj to, kde sú v tomto období vtáky a ako prežívajú zimné počasie, ako sú na tom tie vodné, a predstavíme si bradáňa žltohlavého, ktorého ste ešte asi nevideli ani nepočuli. Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku vám ponúkajú ďalšie zaujímavé počúvanie.