Vtáčia akadémia

Dnes sme sa rozprávali o dravom vtákovi, o ktorom Roman Slobodník vie veľmi málo. Šokujúce! Je to sokol, ktorý hniezdi neskôr, ako ostatné. Prečo to má dobre vymyslené?  Počas jesennej migrácie preletí cez Európu v priemere 2 miliardy vtákov. Je to veľa, alebo málo? Najväčší netopier v Európe sa živí aj mladými vtákmi. Robí to dosť hororovo. Ďuro nechcel aby to Roman povedal, on to povedať chcel, tak to povedal. Je to drsné, ale to je príroda.
A predstavíme si aj vtáka, ktorého takmer určite nepoznáte, chochlačku obojkovú. Nielen tieto informácie pre vás pripravil Ďuro Sabo a Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

V tejto časti podcastu Vtáčia akadémia si povieme, prečo môžeme počas migrácie vidieť bociany nocovať na výškových budovách, aké sú rozdiely medzi krúžkami vtákov chovaných doma a tých voľne žijúcich, pripomenieme si výročie rekordu, keď nadšenci spozorovali najväčší počet vtáčích druhov za 24 hodín, a v rubrike Spoznaj nového vtáka si predstavíme fešáka, ktorý vydáva zvuky ako počítačová hra z 90. rokov. Ďuro Sabo sa pri pohári kvalitnej vody z vodovodu stretol s Romanom Slobodníkom z Ochrany dravcov na Slovensku.

Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.

#SEPS #spolupraca

Dnes si povieme aj o kukučkách, ktoré sa podľa odborníkov správajú nekukučkovo. Krakľa belasá letela 15 tisíc kilometrov do Číny. A všetko nasvedčuje tomu, že to bol len "výlet", ktorý je skutočne ojedinelý. Prečo vrana občas pristane v mravenisku a nechá po sebe pochodovať tisíce mravcov?  V tomto podcaste si predstavíme aj ďalšieho zaujímavého vtáka s krásnym menom trsteniarik tamariškový a povieme si, že včelár lesný nás môže zachrániť od invazívnych sršňov ázijských. Teda minimálne sa včelár bude snažiť. Ako vždy sa pri kvalitnom čaji stretli Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku s Ďurom Sabom.

Samozrejme, nerobia to z dlhej chvíle — a dnes sa dozviete aj to, aký to má význam. V tejto časti podcastu si taktiež povieme, prečo všetky vtáky z jedného druhu nemigrujú naraz, a spýtame sa: viete si predstaviť 260 miliónov vtákov naraz na oblohe?V čase vrcholiacej migrácie si Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku našiel čas, aby posedel s Ďurom Sabom a zľahka podebatovali.

Dnes to bude najmä o stromoch a kríkoch, ktoré vtákom vyhovujú a o tom, prečo môžu byť pascou pre operence všadeprítomné tuje. Okrem toho si v dnešnom podcaste povieme aj to, kde a kedy ísť, aby sme videli veľké kŕdle, ktoré migrujú. Predstavíme si bučiačika močiarneho a zistíme, že kukučky odlietajú skutočne veľmi skoro. Prečo to robia? Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a Ďuro Sabo si po dlhej dobe dali spoločný obed, ale predtým ešte zodpovedne podebatovali.

Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme. #SEPS #spolupraca

Aj na túto otázku nájdete odpoveď v ďalšej pútavej časti nášho podcastu. Okrem toho sa dozviete, prečo sa daždovník musí "naštopať ako hus", prečo je orol kráľovský v prírode dôležitý, že nie je kiwi ako kiwi , či je normálne, že čajky žijú pri tatranských plesách a predstavíme vám čoríka čierneho. Áno, aj to je vták žijúci na Slovensku. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku navštívil Ďura Saba a spolu solídne podebatovali.

Sponzorom tohto dielu podcastu Vtáčia akadémia je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.. Ďakujeme.

#SEPS #spolupraca

PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK OD OCHRANY DRAVCOV NA SLOVENSKU.

A teda, ako obmedziť holuby?

Tých možností je viac, ale holuby sú veľmi odolné a je to beh na dlhú trať. Dnes spoznáme chrapkáča poľného, ktorý je skutočný "záletník", amerických strnádok je už len 200 kusov a odborníci ich populáciu zachraňujú aj pomocou teplej vody.  A máme pre vás aj neuveriteľného jastraba, ktorý loví pomocou červenej na semafore. Skvelé príbehy vám všetkým opäť ponúkne Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku a pýtal sa majiteľ nahrávacieho zariadenia Ďuro Sabo.

Radi by ste podporili Ochranu dravcov na Slovensku? Môžete tak urobiť tu: ⁠https://dravce.sk/dar/⁠ Ďakujeme.V tejto epizóde sa dozviete:

Mláďa fulmara malo v tele až 778 kusov umelohmotných čiastočiek. Dnes si povieme aj ako vyzerá adopcia malých sokolov a prečo dospelý vták akceptuje nový hladný krk v hniezde? Prečo vtáky v lete ráno nespievajú tak ako na jar? Čo robiť, keď na vychádzke nájdeme mladého vtáka na zemi?  Dozvieme sa aj, ako dopadlo hniezdenie bocianov tento rok, prečo mal slabý rok bocian čierny a predstavíme si strakoša kolesára. Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku má teraz málo času, lebo je adoptívny otec a musí sa starať o mladé, ale je fajn, že si našiel čas a sadol si s Ďurom Sabom v podcaste Vtáčia akadémia.

A ktorého druhu sa týka? Ako pomáhajú drony a koľko času a peňazí ušetria? V čom sme svetová špička a ako pomáhame svetu lepšie chrániť vtáky?  Ďuro Sabo sa porozprával so Zuzkou Lančaričovou, environmentálnou špecialistkou  zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. .

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme.

#3DodZSE #spolupraca

A prečo by nás, odberateľov elektriny, malo zaujímať, či sú vtáky na stožiaroch v bezpečí? V dnešnom podcaste si povieme, čo robia pracovníci, ktorí pracujú pod napätím a nakoľko je to riziková práca, ako vyzerá práca odborníkov v teréne, keď sú pod vedeniami hlásené vtáky, ale reč bude aj o tom, či sa operence tešia z kovových búdok. Ďuro Sabo sa porozprával so Zuzkou Lančaričovou, enviromentálnou špecialistkou  zo spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s..

Tento diel Vtáčej akadémie vznikol vďaka finančnej podpore od Nadácie ZSE. Ďakujeme. #spolupraca #3DodZSE