Rádiožurnál o 12:00

Muž z jamy a deti z lásky je najnovší román minuloročnej finalistky Anasoft litera Vandy Rozenbergovej, ktorý v čítaní na pokračovanie približujeme kontinuálne je jeho knižným vydaním. „Všetko je na mne,“ hovorí protagonista, ktorý má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou – najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni.

Muž z jamy a deti z lásky je najnovší román minuloročnej finalistky Anasoft litera Vandy Rozenbergovej, ktorý v čítaní na pokračovanie približujeme kontinuálne je jeho knižným vydaním. „Všetko je na mne,“ hovorí protagonista, ktorý má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou – najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni.

Muž z jamy a deti z lásky je najnovší román minuloročnej finalistky Anasoft litera Vandy Rozenbergovej, ktorý v čítaní na pokračovanie približujeme kontinuálne je jeho knižným vydaním. „Všetko je na mne,“ hovorí protagonista, ktorý má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou – najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni.

Detailný rozbor programu 11. ročníka World Music Festivalu Bratislava v rozhovore s jeho programovou riaditeľkou Jarmilou Vlčkovou a administrátorkou Zuzanou "Vrankou" Žiakovou obsahoval okrem iného aj osobné pozvánky od mnohých domácich a zahraničných interpretov. Nechýbali ani nové single a koncertný servis.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.

Spisovateľka Denisa Fulmeková si pre svoju knihu vybrala názov Konvália, ktorý je totožný s názvom básnickej zbierky dnes ikony katolíckej moderny Rudolfa Dilonga. Urobila to zámerne. Hovorí o tom, že je to pre ňu symbol, pretože rovnako ako pre básnika v roku 1941, aj pre ňu v roku 2016 je dielo Konvália vyznaním lásky rovnakej žene. Táto žena je Valéria Reiszová, stará matka Denisy Fulmekovej. Jej kniha je však rovnako rozprávaním o čase, o autentickom príbehu zakázanej lásky mladého židovského dievčaťa a zároveň začínajúcej poetky a kňaza, známeho básnika a literáta. A o čase druhej svetovej vojny, ktorý preveroval charaktery a túžbu prežiť. V priebehu deja sa próza, či umelecký dokument, stáva príbehom lásky troch ľudí, ktorá sa navzájom nevylučovala. Dvoch mužov a jednej ženy, opäť na javisku zložitého obdobia päťdesiatych rokov.