Každý rok 8. marca oslavujeme Medzinárodný deň žien ako prejav uznania toho, čo ženy dosiahli. Zároveň máme príležitosť upozorniť na to, že musíme chrániť ich práva. Je dôležité zvyšovať povedomie o otázkach, ako sú rovnosť medzi ženami a mužmi, reprodukčné práva či boj proti násiliu voči ženám a ich zneužívaniu. Rovnosť medzi ženami a mužmi bola odjakživa jednou z hlavných hodnôt Európskej únie a jedným z jej prvoradých cieľov, ktorý sa však stále nepodarilo úplne dosiahnuť.

Európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz sú iniciatívy zamerané na riešenie prekážok, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím pri cestovaní do iných krajín Európskej únie. Cieľom týchto preukazov je slúžiť ako platný doklad o tom, že ich držiteľ je osobou so zdravotným postihnutím. Uľahčujú tiež prístup k službám a podporujú voľný pohyb a rovnaké práva na území celej Únie.

Od samého začiatku nezákonnej, komplexnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Európska únia podporuje Kyjev: odsudzuje agresiu Ruska, uvaľuje sankcie na zodpovedných a poskytuje finančnú a materiálnu podporu.

Mrzačenie ženských pohlavných orgánov sa vzťahuje na akýkoľvek druh úmyselnej zmeny alebo poškodenia ženských pohlavných orgánov z iných ako lekárskych dôvodov. Vykonáva sa z kultúrnych, náboženských a niekedy aj spoločenských dôvodov, nemá však žiadne zdravotné opodstatnenie. Mrzačenie pohlavných orgánov môže mať vážne následky na zdravie a duševné blaho žien a dievčat – a to tak bezprostredné, ako aj dlhodobé. Čo robí Európska únia nato, aby sa tento škodlivý zákrok prestal vykonávať?

Rakovina je po kardiovaskulárnych ochoreniach druhou najčastejšou príčinou úmrtí v Európskej únii. Každoročne je toto ochorenie diagnostikované u takmer 3 miliónov ľudí, pričom 1,2 milióna naň zomiera. Hoci zodpovednosť za politiku v oblasti zdravia nesú predovšetkým členské štáty, boj proti rakovine je dôležitý pre celú Európsku úniu.

Európska únia je politický a hospodársky zväzok 27 členských štátov, o členstvo v nej však už požiadalo aj niekoľko ďalších štátov. V súčasnosti tak môžeme hovoriť o deviatich kandidátskych krajinách. Proces, ktorý vedie k získaniu členstva je však zdĺhavý a zložitý.

Európska únia je odhodlaná neustále zlepšovať možnosti vzdelávania a riešiť výzvy v tejto oblasti. Účelom európskeho vzdelávacieho priestoru je tak vytvoriť prepojenejší vzdelávací systém. Medzi jeho hlavné ciele patrí zlepšenie spolupráce a mobility v oblasti vzdelávania a zriadenie systémov inkluzívneho vzdelávania. Dôraz sa pritom kladie najmä na odstránenie prekážok vzdelávacej mobility pre študentov a pedagógov.

Od vypuknutia bojov v roku 2014, a najmä od 24. februára 2022, keď Rusko začalo komplexnú inváziu na Ukrajinu, si konflikt nielen vyžiadal tisíce obetí, spôsobil utečeneckú krízu a hospodársky šok, ale viedol tiež k vážnym škodám na životnom prostredí.

Na pozadí pretekov o dosiahnutie globálnej technologickej dominancie spustila Európska únia v roku 2020 stratégiu na posilnenie svojho priemyslu. Výsledkom bol návrh na vytvorenie Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), ktorá je reakciou na potrebu masívnych investícií do priemyselných odvetví v EÚ. Platforma STEP, ktorá by využila prostriedky Únie, má za cieľ zvýšiť inovatívnosť, udržateľnosť a sebestačnosť Únie. Je predchodcom Európskeho fondu suverenity, ktorý má ďalej posilniť priemyselné kapacity EÚ.

Európsky parlament zriadil program Kreatívna Európa, ktorým podporuje odvetvie kultúry a audiovizuálny sektor. Rozpočet programu na roky 2021 – 2027 predstavuje 2,5 miliardy eur. Tie chce Európska únia investovať do oblastí, ako je živá hudba, knihy, architektúra, film a spravodajské médiá. Program tiež pomáha odstraňovať rodové nerovnosti v odvetví kultúry a podporuje európske dedičstvo a hodnoty. Jeho súčasťou sú tri podprogramy, ktoré sa venujú špecifikám jednotlivých odvetví. Prvý z nich je zameraný na kultúru, druhý na médiá a tretí je medziodvetvový.