Paliatívna starostlivosť je aktívna starostlivosť o ľudí s vážnym, život ohrozujúcim ochorením. Pomáha im prežiť život, ktorý im ostáva, v čo najväčšej kvalite. Bohužiaľ, takúto starostlivosť občas potrebujú aj bábätká v perinatálnom období, teda od 24. týždňa tehotenstva do 7. dňa života. Vďaka technológii sa niekedy rodičia dozvedia, že ich dieťatko nie je zdravé už počas tehotenstva a musia sa rozhodnúť, ako ďalej. Aká starostlivosť bude pre ich dieťatko tá najlepšia. Ale pred rovnakou voľbou môžu stáť aj rodičia po narodení dieťatka so závažnou diagnózou. Pomôcť v rozhodovaní by im mali nielen lekári, ale aj psychológovia a iní odborníci, ktorí sa spolupodieľajú na poskytovaní paliatívnej starostlivosti. Ako perinatálna paliatívna starostlivosť prebieha, čo všetko by mala pokrývať a ako to v praxi je, o tom nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala MUDr. Dana Dolníková, primárka Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny NÚDCH.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 3/2024

Manipulácia je potreba. A potreby si musíme napĺňať. Takto v skratke vieme zadefinovať dôvod, prečo ľudia manipulujú. Je za tým však oveľa viac – začať musíme už pri genetickej výbave človeka a pri výchove a vzťahovej väzbe. Obe môžu byť zárodkom pre manipuláciu. Prečo má niekto potrebu manipulovať, ako si vyberá svoje „obete", akým spôsobom rozmýšľa a koná, ale aj kto manipulácii podlieha, kde všade sa s manipuláciou môžeme stretnúť a ako sa voči nej brániť, nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou prezradí odborníčka na neverbálnu komunikáciu, forenzná konzultantka, koučka a lektorka, Ing. Nora Lauková, MBA.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 2/2024

Anhedónia je psychologický termín, ktorý opisuje stratu schopnosti zažívať radosť alebo potešenie z bežných aktivít. Ľudia trpiaci anhedóniou môžu pociťovať apatiu a ľahostajnosť voči veciam, ktoré predtým považovali za príjemné. Táto porucha nálady je často spojená s depresiou a ďalšími duševnými stavmi. Anhedónia môže ovplyvniť rôzne oblasti života, vrátane sociálnych vzťahov, pracovného prostredia a osobného rozvoja. Dôkladné porozumenie tejto symptomatológie je kľúčové pre efektívnu diagnostiku a liečbu tých, ktorí trpia touto náročnou podmienkou. Viac o tejto diagnóze nám v tejto epizóde prezradila psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková, PhD. .

Pripraviť deti na to, že postava Ježiška nie je skutočná, môže byť citlivou a dôležitou súčasťou ich duševného vývoja. Rodičia by mali vyjadriť pravdu s láskou a starostlivosťou, podporovať otvorený dialóg a rešpektovať individuálny prístup k téme. Je dôležité zdôrazniť hodnoty ako láska, dôvera a vzájomná starostlivosť, ktoré nie sú spojené s existenciou Ježiška. Podpora otvoreného myslenia a pochopenie, že rôzne rodiny majú rôzne prístupy k vierovyznaniu a tradíciám, môže pomôcť deťom lepšie pochopiť svet okolo seba. O tom, ako hovoriť s deťmi o postave Ježiška nám v tomto dieli poradí detská psychologička Mária Balážová.

Napriek tomu, že tieto pojmy nie sú až také známe, v dnešnej rýchlej dobe sa disociatívne vnútorne stavy vyskytujú pomerne často. Depersonalizácia a derealizácia sú psychologické stavy, ktoré ovplyvňujú vnímanie vlastnej osoby a okolitého sveta. Depersonalizácia sa prejavuje pocitom oddelenia od vlastnej identity, pričom jedinec môže pociťovať, že jeho myseľ, telo a emócie nie sú skutočné. Naopak, derealizácia ovplyvňuje vnímanie okolia, pričom subjekt môže vnímať svet ako nereálny či vzdialený. Tieto stavy môžu byť spojené s poruchami úzkosti, traumou alebo inými psychologickými faktormi, alebo sa môžu objaviť samostatne u zdravého jedinca. Psychoterapia a liečba úzkosti môžu byť použité na zmiernenie týchto symptómov a obnovenie normálneho vnímania reality. O tom, ako môže vzniknúť depersonalizácia a derealizácia, aký je medzi nimi rozdiel, ale aj mnoho ďalšieho nám v dnešnej epizóde zodpovedala psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková.

Vzdelávanie a rodičovstvo sú dve kľúčové oblasti, ktoré formujú budúcnosť každého jednotlivca. Pozitívne vzdelávanie poskytuje nielen potrebné vedomosti, ale aj rozvíja kritické myslenie, tvorivosť a sociálne zručnosti. Rodičia, ako prví učitelia svojich detí, majú neoceniteľný vplyv na ich vývin. Vytváranie podporujúceho prostredia, kde sa deti cítia bezpečne a milované, je rozhodujúce pre ich emocionálny a intelektuálny rast. Keď sa vzdelávanie a rodičovstvo spájajú s prístupom pozitívnej psychológie, vytvárajú sa silné základy pre budúcnosť, plnú príležitostí a úspechov. Čo to ale vlastne tá pozitívna psychológia je? Na túto otázku nám v dnešnej epizóde odpovedala Mgr. Silvia Majerčáková Albertová, PhD., M.A. detská psychologička a vedúca Centra pozitívnej psychológie na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy.

Psychické poruchy majú významný vplyv na každodenný život ľudí. Ovplyvňujú pracovný výkon, vzťahy s inými ľuďmi a fyzické zdravie. Osoby s psychickými poruchami môžu čeliť ťažkostiam, ako je znížená koncentrácia a pracovný stres, problémy v komunikácii a medziľudských vzťahoch a dokonca aj fyzické problémy, ako je nespavosť alebo nadmerný príjem potravy. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú podporu a pochopenie pre tých, ktorí trpia psychickými poruchami, a odstrániť stigmatizáciu spojenú s touto témou. Aké poruchy sú na Slovensku najčastejšie a ako s nimi žiť nám v tejto epizóde prezradil psychiater a psychológ doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.

Rané straty v tehotenstve, známe aj ako potraty, sú ťažkou skúsenosťou pre ženy a páry. Tieto straty sa môžu vyskytnúť počas tehotenstva alebo po pôrode a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako genetickými poruchami plodu, zdravotnými problémami matky alebo vonkajšími vplyvmi. Okolie by malo byť citlivé a podporujúce voči tým, ktorí takúto stratu prežívajú. Je dôležité prejaviť sústrasť, počúvať ich a ponúknuť emocionálnu oporu. Často stačí jednoduché "som tu pre teba" a trpezlivé počúvanie. Každý reaguje na straty inak, a preto je dôležité rešpektovať individuálne potreby a tempo hojenia. Ako zvládnuť takúto situáciu nám v dnešnej epizóde poradila psychoterapeutka a dula Mgr. Hana Celušáková, Phd.

Popôrodná depresia, známa aj ako popôrodná depresia, je závažný psychický stav, ktorý môže postihnúť matky po narodení dieťaťa. Tento stav sprevádzajú symptómy, ako je hlboký smútok, nepokoj, úzkosť a strata záujmu o bežné denné činnosti. Okrem toho môžu ženy trpieť aj problémami so spánkom a stravovaním. Postporodná depresia môže mať výrazný vplyv nielen na emocionálne, ale aj fyzické zdravie matky, čo zdôrazňuje dôležitosť hľadania odbornej pomoci od lekára alebo psychoterapeuta. Adekvátna liečba a podpora sú kľúčové pre zlepšenie pohody matky a jej schopnosti starať sa o novonarodené dieťa. Ako vzniká, s akými pocitmi sa denne stretávajú matky trpiace touto poruchou, ale aj mnoho iného nám v tejto epizóde prezradila psychoterapeutka a dula Mgr. Hana Celušáková, Phd.

V dnešnej uponáhľanej dobe sa zdá, že čím viac hovoríme, tým lepšie. Sociálne médiá, rýchle správy a neustále komunikácie nám dávajú dojem, že naše názory a myšlienky sú dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. No v tomto šume slov a informácií zabúdame na jednu dôležitú zručnosť - počúvať. Ľudia, ktorí málo počúvajú a veľa hovoria, často strácajú príležitosť pochopiť druhých a budovať hlbšie vzťahy. Preto je dôležité naučiť sa, ako sa správne počúvať. Vojenský psychológ por. Mgr. Tomáš Poláček. nám v tejto epizóde prezradil, prečo by sme sa všetci mali naučiť byť aktívnymi poslucháčmi.