ZDRAVÁ DUŠA

Skratka ŠVVP znamená ŠPECIÁLNE VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE POTREBY.

Možno máte takéto dieťa doma, možno takéto dieťa učíte, možno je spolužiakom v triede, do ktorej chodí Vaše dieťa - pretože detí so ŠVVP v bežných školách pribúda. Aktuálne je v riešení aj novelizácia školského zákona, ktorá prináša zmeny nielen do vzdelávania detí so ŠVVP. Kedy je vlastne dieťa považované za dieťa so ŠVVP? V čom sa vzdelávanie takýchto detí líši? Čo pre nich robí štát a ako by to malo vyzerať v škole? Čo by som mal ako rodič dieťaťa so ŠVVP vedieť? A najdôležitejšie – ako sa tieto výnimočné deti v tomto celom môžu cítiť a čo prežívajú... Na otázky moderátorky Viktórie Lancošovej odpovedá riaditeľ Inklucentra a psychológ a špeciálny pedagóg v Centre poradenstva a prevencie Bratislava 3, PhDr. PaedDr. Mgr. Viktor Križo, PhD.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 6/2024

Vedeli ste, že existuje jednoduchá „technika“, pomocou ktorej vieme vedome bojovať so stresom? Pomáha tiež vtedy, keď máme hlavu plnú myšlienok a nevieme sa od ich odpútať a dokonca pôsobí na naše telo ako analgetikum! Táto „technika“ sa volá smiech. Nie nadarmo sa hovorí, že smiech je najlepší lekár. V tomto podcaste sa dozviete, prečo tomu tak je a tiež všetky benefity, ktoré smiech na naše duševné zdravie má. S moderátorkou Viktóriou Lancošovou sa rozprávala psychologička a lektorka jogy smiechu Mgr. Darina Alexyová.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 5/2024

Podľa portálu landgeist.com Slováci spia v priemere 7 hodín a 7 minút, čo je v súlade s priemerom spánku, ktorý je 7 hodín. Podľa tejto štatistiky je náš spánok v poriadku - čo sa jeho dĺžky týka. Nemenej dôležitá je však aj kvalita spánku a tu už situácia nie je taká pozitívna. Kedy hovoríme o poruchách spánku, aký dopad to môže mať na naše duševné a fyzické zdravie a čo môžeme pre zlepšenie kvality spánku urobiť sami a kedy treba vyhľadať odborníka, toto všetko nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala psychologička a psychoterapeutka, PhDr. Elena Tomková.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 4/2024

Paliatívna starostlivosť je aktívna starostlivosť o ľudí s vážnym, život ohrozujúcim ochorením. Pomáha im prežiť život, ktorý im ostáva, v čo najväčšej kvalite. Bohužiaľ, takúto starostlivosť občas potrebujú aj bábätká v perinatálnom období, teda od 24. týždňa tehotenstva do 7. dňa života. Vďaka technológii sa niekedy rodičia dozvedia, že ich dieťatko nie je zdravé už počas tehotenstva a musia sa rozhodnúť, ako ďalej. Aká starostlivosť bude pre ich dieťatko tá najlepšia. Ale pred rovnakou voľbou môžu stáť aj rodičia po narodení dieťatka so závažnou diagnózou. Pomôcť v rozhodovaní by im mali nielen lekári, ale aj psychológovia a iní odborníci, ktorí sa spolupodieľajú na poskytovaní paliatívnej starostlivosti. Ako perinatálna paliatívna starostlivosť prebieha, čo všetko by mala pokrývať a ako to v praxi je, o tom nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou porozprávala MUDr. Dana Dolníková, primárka Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny NÚDCH.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 3/2024

Manipulácia je potreba. A potreby si musíme napĺňať. Takto v skratke vieme zadefinovať dôvod, prečo ľudia manipulujú. Je za tým však oveľa viac – začať musíme už pri genetickej výbave človeka a pri výchove a vzťahovej väzbe. Obe môžu byť zárodkom pre manipuláciu. Prečo má niekto potrebu manipulovať, ako si vyberá svoje „obete“, akým spôsobom rozmýšľa a koná, ale aj kto manipulácii podlieha, kde všade sa s manipuláciou môžeme stretnúť a ako sa voči nej brániť, nám v rozhovore s moderátorkou Viktóriou Lancošovou prezradí odborníčka na neverbálnu komunikáciu, forenzná konzultantka, koučka a lektorka, Ing. Nora Lauková, MBA.

EV 157/23/EPP| 4. ročník | epizóda 2/2024

Anhedónia je psychologický termín, ktorý opisuje stratu schopnosti zažívať radosť alebo potešenie z bežných aktivít. Ľudia trpiaci anhedóniou môžu pociťovať apatiu a ľahostajnosť voči veciam, ktoré predtým považovali za príjemné. Táto porucha nálady je často spojená s depresiou a ďalšími duševnými stavmi. Anhedónia môže ovplyvniť rôzne oblasti života, vrátane sociálnych vzťahov, pracovného prostredia a osobného rozvoja. Dôkladné porozumenie tejto symptomatológie je kľúčové pre efektívnu diagnostiku a liečbu tých, ktorí trpia touto náročnou podmienkou. Viac o tejto diagnóze nám v tejto epizóde prezradila psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková, PhD. .

Pripraviť deti na to, že postava Ježiška nie je skutočná, môže byť citlivou a dôležitou súčasťou ich duševného vývoja. Rodičia by mali vyjadriť pravdu s láskou a starostlivosťou, podporovať otvorený dialóg a rešpektovať individuálny prístup k téme. Je dôležité zdôrazniť hodnoty ako láska, dôvera a vzájomná starostlivosť, ktoré nie sú spojené s existenciou Ježiška. Podpora otvoreného myslenia a pochopenie, že rôzne rodiny majú rôzne prístupy k vierovyznaniu a tradíciám, môže pomôcť deťom lepšie pochopiť svet okolo seba. O tom, ako hovoriť s deťmi o postave Ježiška nám v tomto dieli poradí detská psychologička Mária Balážová.

Napriek tomu, že tieto pojmy nie sú až také známe, v dnešnej rýchlej dobe sa disociatívne vnútorne stavy vyskytujú pomerne často. Depersonalizácia a derealizácia sú psychologické stavy, ktoré ovplyvňujú vnímanie vlastnej osoby a okolitého sveta. Depersonalizácia sa prejavuje pocitom oddelenia od vlastnej identity, pričom jedinec môže pociťovať, že jeho myseľ, telo a emócie nie sú skutočné. Naopak, derealizácia ovplyvňuje vnímanie okolia, pričom subjekt môže vnímať svet ako nereálny či vzdialený. Tieto stavy môžu byť spojené s poruchami úzkosti, traumou alebo inými psychologickými faktormi, alebo sa môžu objaviť samostatne u zdravého jedinca. Psychoterapia a liečba úzkosti môžu byť použité na zmiernenie týchto symptómov a obnovenie normálneho vnímania reality. O tom, ako môže vzniknúť depersonalizácia a derealizácia, aký je medzi nimi rozdiel, ale aj mnoho ďalšieho nám v dnešnej epizóde zodpovedala psychiatrička a psychoterapeutka MUDr. Natália Kaščáková.

Vzdelávanie a rodičovstvo sú dve kľúčové oblasti, ktoré formujú budúcnosť každého jednotlivca. Pozitívne vzdelávanie poskytuje nielen potrebné vedomosti, ale aj rozvíja kritické myslenie, tvorivosť a sociálne zručnosti. Rodičia, ako prví učitelia svojich detí, majú neoceniteľný vplyv na ich vývin. Vytváranie podporujúceho prostredia, kde sa deti cítia bezpečne a milované, je rozhodujúce pre ich emocionálny a intelektuálny rast. Keď sa vzdelávanie a rodičovstvo spájajú s prístupom pozitívnej psychológie, vytvárajú sa silné základy pre budúcnosť, plnú príležitostí a úspechov. Čo to ale vlastne tá pozitívna psychológia je? Na túto otázku nám v dnešnej epizóde odpovedala Mgr. Silvia Majerčáková Albertová, PhD., M.A. detská psychologička a vedúca Centra pozitívnej psychológie na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy.

Psychické poruchy majú významný vplyv na každodenný život ľudí. Ovplyvňujú pracovný výkon, vzťahy s inými ľuďmi a fyzické zdravie. Osoby s psychickými poruchami môžu čeliť ťažkostiam, ako je znížená koncentrácia a pracovný stres, problémy v komunikácii a medziľudských vzťahoch a dokonca aj fyzické problémy, ako je nespavosť alebo nadmerný príjem potravy. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú podporu a pochopenie pre tých, ktorí trpia psychickými poruchami, a odstrániť stigmatizáciu spojenú s touto témou. Aké poruchy sú na Slovensku najčastejšie a ako s nimi žiť nám v tejto epizóde prezradil psychiater a psychológ doc. PhDr. Michal Hajdúk, PhD.