Bez obalu 🎙

Na východ od zdravého rozumu. Nový knižný titul Aktualít a ich šéfredaktora Petra Bárdyho, na ktorom ešte schne tlačiarenská čerň.

O Slovensku a Slovákoch vážne i s úsmevom.

Knižka, v ktorej sa stretávajú veľké i malé dejiny. Strany, na ktorých sú epizodické príbehy a zážitky predohrou či pozadím pre príbeh krajiny.

Napríklad ten s nevybuchnutou bombou, ktorú skupina žilinských školákov – po tom, čo im nevyšiel pokus s explóziu po zhodení z mosta zaniesli najprv do svojej triedy, odtiaľ boli triednou učiteľkou vykázaní k riaditeľovi, až skončili tým istým riaditeľom nasmerovaní na políciu. Kam došli po svojich. A paradoxne – stále s nevybuchnutou bombou v rukách. A tí policajti im najprv prikázali vzdialiť sa od budovy. Lebo, čo keby…?

Kniha o šťastí, o ktorom sa u nás rozpráva len málo, či o pomste, ktorá zaváňa z úradu najsilnejšieho muža krajiny. Alebo o „kultúre, ktorá rozhoduje o kvalite dejín“, so skrytým odkazom pre politikov, ktorí tie dejiny robia, aby sa preniesli cez samoľúbosť a aroganciu. Ale aj o ceste od namyslenosti k životnej pokore.

Pozrieme sa na ňu s človekom, ktorý prežité premyslel a položil na papier. Na východ od zdravého rozumu a Peter Bárdy.

„Šťastie tu nevidím ani na tvárach politikov, ktorí vládnu, ani u voličov, čo ich volia,“ hovorí Bárdy. „Šťastným sa však dá byť aj v nie šťastnej dobe,“ dopĺňa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Možno až pol miliardy. Toľko by mohlo priniesť extra zdanenie slovenských ultraboháčov. Nebolo by to jednoduché, ale určite by to bolo lepšie než daň z finančných transakcií či rast daní pre strednú triedu, tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová. Prečo sa toho Fico bojí a prečo neprinesú vyššie zdravotné odvody lepšie služby pre pacientov?

Takmer tri miliardy Eur. Tak vyzerá účet za aktuálne kolo vládnej konsolidácie. Štát bude brať zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, ale už aj penzistom či chorým.

Konsolidačný balík sa však ministrovi financií môže rozsypať ešte predtým než vôbec vstúpi do každodennej reality. Centrálna banka prognózuje citeľné ochladenie ekonomiky, ministrovi analytici upozorňujú na obrovské výpadky vo výbere daní no a podnikatelia? Tí pred takto vysokým -a stále rastúcim, daňovo odvodovým zaťažením už doslova bijú na poplach.

Kasta našich ultrabohatých však môže i naďalej pokojne spávať. "Slovenskí boháči zaplatia trojpercentnú daň zo zisku pol miliardy eur," tvrdí daňová poradkyňa Renáta Bláhová

Ako je vôbec možné, že ti naozaj najbohatší z nás sa na uťahovaní opaskov nepodieľajú spravodlivou mierou - tak, ako my všetci ostatní? A prečo sa tá naša "suverénne slovenská" Sociálna demokracia Roberta Fica zjavne bojí siahnuť na majetky ako i životnú úroveň slovenskej oligarchie?

Je toto vôbec fér a kde je dnes ten povestný štátny nôž, ktorého sa finančné skupiny mali tak veľmi báť - teda, aspoň tak, ako o tom kedysi tak rád rozprával istý Robert Fico? Komu sa u nás oplatí obchádzať platenie daní a prečo štát skôr otvára okno príležitostí pre optimalizáciu daní než motivuje poctivých podnikateľov platiť dane a kto si túto politiku napokon odnesie?

Tento spôsob vládnej konsolidácie je dlhodobo neudržateľný, dusí ekonomický rast. Slovensko nutne potrebuje zásadnú reformu daní a odvodov, hovorí Renáta Bláhová.

No a pôjdu všetky tie stámilióny vyšších zdravotných odvodov skutočne do zdravotníctva a ak nie, čo je to za poistný systém, v ktorom síce platíme stále viac, ale žiadne lepšie služby pre pacientov za to nedostávame?

Kto teda reálne kontroluje peňažné toky finančných skupín v slovenskom zdravotníctve, kto má fakticky pod palcom kontrolu zdravotných poisťovní a prečo to štát s pacientmi - ako i verejným záujmom v oblasti nášho zdravia, de facto zrejme už vzdal?

Ráno Nahlas s daňovou poradkyňou, audítorkou a bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renátou Bláhovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prvýkrát sme si ho všimli, keď sa stal terčom premiéra Fica. Pozornosť najsilnejšieho muža štátu si vyslúžil kritikou dekana právnickej fakulty Eduarda Burdu za jeho vyjadrenia o možnej zločineckej skupine na Špeciálnej prokuratúre, ktorá bola vtedy v oku vládnej koalície. Pre Roberta Fica to bol „nepodstatný študent s pubertálnymi vyrážkami... bez skúseností“.

Po tom, ako aj napriek tomu zorganizoval verejnú diskusiu k téme, si ho všimli v susednom Česku, kde ho za príklad líderstva a pozitívny vplyv na spoločnosť vyznamenali cenou Madeleine Albrightovej, niekdajšej šéfky americkej diplomacie z čias Václava Havla.

Všimli si nielen jeho hlas pri téme rušenia Špeciálnej prokuratúry, ale aj pomoc Ukrajine, za ktorou stojí.

Študent práva, so skúsenosťou mládežníckej poradnej komisie NATO a najnovšie aj absolvent intenzívneho výcviku v rámci Národných obranných síl, čo je projekt Ficovho ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Čo motivuje mladých zapájať sa do programov na prípadnú obranu vlasti? Pozrieme sa na to s Marekom Janigom, ktorý je hosťom dnešného Ráno Nahlas.

„Na čom sa už v tejto krajine zhodneme, ak nie na tom, že to, čo máme – demokraciu a akokoľvek pokulhávajúci právny štát – máme brániť,“ hovorí Janiga.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?

„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“

To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.

Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť?

Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.

No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia.

Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva?

No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?

Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista.

Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Od začiatku som mala ambíciu ukončiť zmluvné prepojenie centrály so stranou Smer, profitovali len oni,“ tvrdí šéfka odborov Monika Uhlerová. Konfederácia odborových zväzov si podľa nej urobila aj analýzu, z ktorej vyšlo, že zo zmluvy z roku 2006 profitovala len strana Smer.

Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.

Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. 

Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?

Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mieril na líšku, trafil pritom Marišku, i tak hodnotí zámery ministra školstva šéfka školy AutistiPrešov Eva Turáková. V mene nanútenej inklúzie totiž Tomáš Drucker plánuje okresať financovanie súkromných i cirkevných škôl. Je absurdné, ak si minister myslí, že vie lepšie, čo má chcieť rodič pre vlastne dieťa, odkazuje mu šéfka úspešne fungujúcej súkromnej školy pre autistov.

Nežná revolúcia vo vzdelávaní verzus návrat pred November 89. Minister školstva sa rozhodol rozpútať vo vzdelávaní hotovú revolúciu. Odborníci i časť verejnosti, ale hovoria, že ide skôr o kontrarevolúcií voči ideálom a hodnotám Novembra, ktorými sa minister zaštiťuje.

Predmetom sporu je predovšetkým optimalizácia školskej siete, v ktorej v mene inklúzie pre deti zo zlých sociálnych pomerov plánuje ministerstvo zobrať rodičom právo na slobodnú voľbu cesty za vzdelaním ich vlastných detí. V prípade ak súkromné či cirkevné školy svoje brány plne neotvoria, budú štátom potrestané - a to rovno krátením financií. To pritom môže viesť k zhoršeniu ich kvality či nárastu ceny za ústavou garantované vzdelanie, čo nepomôže ani deťom zo segregovaného prostredia, tak ani tým, ktorých rodičia sa snažia nájsť kvalitnejšie či aspoň - pre potreby ich vlastných detí, adekvátnejšie vzdelávanie.

Je to návrat do čias prednovembrového štátneho dirigizmu, minister školstva rieši problémy motorovou pílou a následky poškodia tak deti v súkromných školách, ako aj tie zo zlého socioekonomického prostredia, tvrdí Eva Turáková.

Návrh už síce prešiel prvým parlamentným čítaním no voči týmto zámerom sa rozhorela ostrá verejná oponentúra a to i vo forme petície "TAKTO NIE! Žiadame zachovanie rovnakých podmienok financovania a vzdelávania pre všetky deti."

Aké následky bude mať táto vojna, ktorú s cirkevnými a súkromnými školami rozpútal minister školstva? Dá sa inklúzia nanútiť štátom a je segregácia prakticky akejkoľvek inakosti skutočne vážnym problémom nášho školstva? Vie tento štát manažovať verejné školy tak dobre, že má právo určovať súkromníkom, ako by to mali robiť oni? Je ústavou garantované vzdelávanie bezplatné alebo ide o hrubý a dávno neplatný mýtus? No a napokon, aké sú deti s autizmom a je tento štát aj pre naše deti s akoukoľvek inakosťou?

Ráno Nahlas s riaditeľkou súkromnej spojenej školy AutistiPrešov Evou Turákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovorí o Attila Kovács, odborník na oblasť z Komenského univerzity v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. 

„Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács.

Na jednej strane rastúca podpora pre uznanie nezávislej štátnosti pre Palestínu zo strany svetového spoločenstva, na druhej stret s realitou: Netanjahu a jeho vojenský aparát akoby rastúcu podporu pre Palestínu prehliadali a pokračujú vo svojej misii vyhladiť Hamas aj za cenu genocídy civilného obyvateľstva. 

Naviac – jeho spojenec Donald Trump označuje uznanie palestínskej štátnosti za „odmenu“ pre radikálny Hamas s jeho atrocitami zo 7. októbra spred dvoch rokov. 

Generálny sekretár OSN António Guterres ale pri riešení na pôdoryse dvoch štátov hovorí pri štátnosti ako o „práve“ Palestínčanov, nie o odmene teroristom Hamasu. 

A ak na jednej strane rastie volanie po mieri, na druhej chýbajú kroky, ktoré by boli jeho predpokladom – medzi nimi koniec vojenskej podpory pre Izrael, upozorňujú pozorovatelia. 

Čo bude s vojnou Izraela s radikálmi Hamasu po newyorskom Valnom zhromaždení OSN? Nenaplnia sa slová amerického prezidenta Trumpa, že „prázdne slová neriešia vojny?“

Téma pre Attilu Kovácsa, odborníka na región z Univerzity Komenského v Bratislave. 

„Je to dôležitý krok, no bez skutkov je to hoci symbolické no prázdne gesto“, hovoríAttila Kovács, odborník na oblasť z Univerzity Komenského v Bratislave. Naráža na rastúcu podporu pre palestínsku štátnosť zo strany medzinárodného spoločenstva. 

„Mali by učiniť kroky na obmedzenie dodávok zbraní pre Izrael, či blokovať prístavy s týmto cieľom“, dopĺňa. Žiadalo by sa podľa neho zbrojné embargo. Medzi prvými zo strany Spojených štátov, ako najväčšieho dodávateľa vojenskej techniky pre Izrael. „A to je kameň úrazu“, konštatuje arabista Kovács. Za príklad dáva Nemecko, ktoré k obmedzeniu pristúpilo. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.

Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno-denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.

Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.

Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.

I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.

Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?

O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.

Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nevšimol si, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých zatiahnuť do tohto nevšímania.“ Veta, ktorou otvoril svoj príhovor na minulotýždňovom bratislavskom proteste. A túto vetu predchádzala iná: „Aj 17. november nám už zobrali a preto dovoľte, aby som vám predstavila osobnosť Novembra’89.“ Moderátorka podujatia takto uviedla Františka Mikloška. A ten v spomínanej prvej vete hovoril o aktuálnom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý si November nevšimol a do nevšímania chce uviesť krajinu. A to až akousi „normalizáciou nevšímania“.

Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?

A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November’89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.

„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra’89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.

Novela ústavy - Ficov podvod

„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.

„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.

„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnosti

KDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.

„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.

„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.

František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.

Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zdravotné odvody by sa vôbec zvyšovať nemuseli, v rezorte zdravotníctva je takmer polmiliardová rezerva, ktorá tvorí zisky pre oligarchov. Tvrdí to šéf Lekárskeho odborové združenia Peter Visolajský. Stalo sa zdravotníctvo chobotnicou oligarchie a politiky a dá sa po sanitkovom tendri ešte dôverovať ministrovi Šaškovi?

Slovensko čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov. Z vládneho balíčka za takmer 3 miliardy pritom jednu z finančne najväčších položiek tvorí zvyšovanie zdravotných odvodov, ktoré by podľa ministra financií malo priniesť vyše 350 miliónov eur. Do zdravotníctva pritom už dnes nalievame takmer 10 miliárd pričom podľa šéfa Najvyššieho kontrolného úradu pumpovanie ďalších miliárd nášmu zdravotníctvu nijako neuľaví a pacientom nepomôže. Zdravotníctvo sa stalo čiernou dierou na peniaze pretože tento rezort ovládli lobisti so súkromných finančných skupín no a ministerstvo na verejný záujem už dávno rezignovalo, tvrdí Ľubomír Andrassy.

So zvyšovaním odvodov nesúhlasí ani Lekárske odborové združenie. Podľa LOZ naše odvody totiž vôbec nemusia skončiť v službe pacientom, ale naopak, môžu iba zvýšiť zisky oligarchov prisatých na systém. Navyše, celý sektor dnes pripomína potápajúcu sa loď plnú dier, z ktorých kvôli neefektivite, lobisticky pokriveným pravidlám - či dokonca korupcií, permanentne odtekajú milióny z našich ťažko vydretých odvodov.

"ÁNO aj v našom zdravotníctve sa dá ušetriť - na úkor biznisu a abnormálnych ziskov oligarchov, pričom by to nebolo na úkor pacientov," tvrdí šéf LOZ Peter Visolajský.

Kde sú kľúčové rezervy nášho zdravotníctva a ako v ňom ušetriť tak, aby to nespôsobilo zhoršenie starostlivosti o pacientov? Prečo vyššie odvody neprinesú kvalitnejšie zdravotníctvo a je ešte udržateľný model súkromných poisťovní tvoriacich zisk z verejných odvodov? Je ministerstvo v područí finančných skupín a dá sa ešte veriť štátu, že mu ide o naše zdravie viac než o zisky oligarchov?

Naše zdravotníctvo nie je dielom náhody, kde to iba akosi zle vypálilo či sme ho proste iba zanedbali. To je rokmi sofistikovane vybudovaný a perfektne šliapajúci systém pre finančné skupiny tak, aby z neho permanentne ťahali milióny, hovorí Peter Visolajský a dodáva: Toto sa dá vyriešiť iba tak, že si to začnú uvedomovať ľudia, bude im to prekážať a dajú to politikom najavo. Nečakajme, že príde osvietený politik, ktorý to šmahom ruky zmení, to musí byť spoločenská objednávka.

Budú sa musieť v rámci konsolidácie uskromniť aj lekári, ktorí si iba nedávno vybojovali vyššie platy? No a aká bude ďalšia budúcnosť Záchrannej zdravotnej služby a mal by po zbabranom sanitkovom tendri minister zdravotníctva urýchlene zložiť vládnu funkciu?

Ráno Nahlas so šéfom LOZ Petrom Visolajským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.