Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.

Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.

Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.

Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.

Rozhovor nahrával Peter Hanák.