„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. 

Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. 

A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. 

Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. 

„Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. 

A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.